Reklama
Reklama

Barcelona sociálna, nacionalistická a kultúrna

Počet zobrazení: 3916

1._barcelona_1.jpgPrvý máj v uliciach Barcelony.

Ak pri mojej septembrovej návšteve Barcelony najvypuklejšie rezonovali otázky samostatnosti Katalánska, počas terajšieho (májového) pobytu som mal možnosť viac sledovať aj sociálne napätie regiónu, oproti ostatným častiam Španielska síce bohatšieho, no kvôli investíciám momentálne u centrálnej vlády krajiny zadlženého. Kým u nás sa oslavy Prvého mája zmenili z polopovinnej oslavy dňa pracujúcich na bezpríznakový deň pracovného voľna, metropolu Katalánska od ranných hodín v ten deň zaplnili sprievody Od našich niekdajších osláv sa tieto odlišovali aj svojím pluralitným charakterom. Svoj vlastný sprievod mali jednotlivé odborové organizácie i politické strany, oživením bol sprievod prisťahovalcov z Latinskej Ameriky. Okrem červených zástav a karafiátov (aké svojho času na Prvého mája nosieval aj kancelár Bruno Kreisky) bolo vidno aj kosák s kladivom, čiernu vlajku anarchistov (ktorí vždy mali v Barcelone silné pozície), portréty Che Guevaru a heslá ako „Solidarita“, „Nie zvyšovaniu cien a privatizácii energií“, „Proti zhoršeniu pracovných podmienok“ a podobne. Škoda, že, ako to už býva, záver sprievodov využili radikáli na porozbíjanie zopár výkladov bánk a obchodných domov, týchto symbolov dnešného kapitalizmu. Alebo miera trpezlivosti zatiaľ pretiekla len u nich a nespokojná mlčiaca väčšina si ventiluje svoje traumy pri poháriku? V priebehu nasledujúcich dní som ešte niekoľko ráz začul hučanie davu a raz aj výbuchy delobuchov.

4._napis_na_tarragonskej_plazi_motorom_dejin_je_triedny_boj.jpgNápis na tarragonskej pláži: „Motorom dejín je triedny boj.“

Pokiaľ sa človek pohybuje v strede mesta, najmä jeho historickej časti, je ťažké urobiť si predstavu o Kataláncoch, lebo po uliciach sa valia hlavne zástupy zahraničných turistov. Nad barcelonským prístavom každých 30 sekúnd preletí nové lietadlo privážajúce záujemcov o spoznávanie krás mesta. Popri početnom zastúpení Rusov (pre ktorých už niektoré reštaurácie pripravili menu aj v ruštine) je tu veľa Francúzov, veď z južných miest Francúzska (Montpeliér, Toulouse, Bordeaux) sa sem dostanú autom za tri, štyri hodiny. Mnohí so svojimi deťmi pokračujú ešte sto kilometrov  ku Tarragone, za ktorou sa nachádza Porta Ventura – park zábavných atrakcií pre mladých zbožňujúcich adrenalínové odreagovanie. Zábava, pravdaže, patrí k životu a navyše korešponduje so známym heslom na ovládnutie más, ktorým sa popri čoraz menšej skyve chleba ponúkajú hlavne hry.

2._miroov_gobelin_v_muzeu_moderneho_umenia_v_tarragone.jpgMiróov gobelín v Múzeu moderného umenia v Tarragone.

Národnú hrdosť Kataláncov (z ktorých podľa posledných prieskumov si samostatnosť želá 47 %) vycítite aj z televíznych programov tak ich počtom (oproti španielskym kanálom) ako aj ich obsahovým zameraním zaostreným na problémy vlastného regiónu (naliehavým problémom Ukrajiny vždy venovali iba jednu či dve vety). Katalánčinou vraj hovorí 14 miliónov, pravda, vrátane obyvateľov Mallorky, okrajových území Aragónie a južného Francúzska). Proti samostatnosti v novembrovom referende pravdepodobne bude hlasovať početná kolónia Juhoameričanov, pretože rozdiel medzi kastílčinou (španielčinou) a katalánčinou je predsa len o niečo väčší než medzi slovenčinou a češtinou. Téma samostatnosti teda neodišla dostratena. Kým katalánska televízia už ukazuje, ako bude vyzerať volebný lístok v referende, španielsky kráľ (ktorý medzitým abdikoval) sa márne unúval priamo v Barcelone sprostredkovať a zblížiť stanoviská katalánskej a centrálnej vlády. Na druhej strane zavše môže vzniknúť dojem, či nejde o diskrimináciu v regióne žijúcich Španielov. Nie na všetkých výstavách boli texty uvedené v oboch jazykoch a v divadle titulky a komentáre sa uvádzali výlučne v katalánčine. A v slávnom secesnom Paláci hudby po odznení Beethovenovej Ódy na radosť si ju zbor spolu s publikom zopakovali v katalánčine nie pre lásku k hudbe, ale pre posilnenie svojej národnej svojbytnosti. Katalánci sú hrdí na svojich športovcov (14. kanál s názvom Barca neustále opakuje krásne góly Argentínčana Messiho, hviezdy tunajšieho futbalového klubu FC Barcelona) i umelcov. Operný spevák José Carreras, ktorý vystúpil v 90. rokoch aj na bratislavských Pasienkoch (mimochodom Katalánci ho píšu ako Josep) v máji obdržal Zlatú medailu Kruhu priateľov operného divadla Gran Teatro Liceo, pričom na slávnostnom akte sa zúčastnil predseda katalánskej autonómnej vlády. Mimochodom, na rozlúčkovom večere barytonistu Joana Ponsa  v Teatro Liceo (operný spev ho pozná ako Juana Ponsa) sa mu cez filmové plátno prihovorili jeho niekdajší kolegovia Josep (pošpanielčený ako José) Carreras a Monserrat Caballé (ktorá predtým verejne sľúbila doplatiť dlžobu 200 tisíc eur na daniach) iba v rodnej katalánčine.

3._pohlad_na_goticku_katedralu_v_tarragone_z_klastorneho_dvora.jpgPohľad na gotickú katedrálu v Tarragone z kláštorného dvora. 

O architektonických pamiatkach Barcelony som už písal pre Slovo minulú jeseň po mojom poslednom pobyte. Teraz by som sa rád zmienil o Tarragone (ležiacej sto kilometrov južnejšie), kde som za dva dni prešiel krížom-krážom neveľké, no neobyčajne zaujímavé historické centrum. Mesto bolo kedysi oporným bodom rímskej ríše na Iberskom polostrove, navštívil ho sám Augustus, prvý rímsky cisár, a dodnes ponúka turistom viacero pamiatok z onej doby, aj keď sú v čosi horšom stave než obdobné pamiatky na Sicílii. Baroko a renesancia tu zanechali pomerne slabú stopu, zato je tu nádherná gotická katedrála. Modernizmus (po slovensky secesia) tu neslávil také hody ako v Barcelone a azda jej najvýznamnejším artefaktom je koberec v Múzeu moderného umenia vytvorený slávnym Joanom Miróom, pričom len pár metrov od neho sedia deti a pedagógovia ich zasvecujú do tajov umeleckej tvorby teoreticky i prakticky.

6._cripta_guel_oblubena_picassova_restauracia_v_barcelone_u_styroch_maciek.jpgObľúbená Picassova reštaurácia v Barcelone U štyroch mačiek.

Za Miróom som sa vrátil do Barcelony a zo strechy niekdajšej býčej arény premenenej na súbor kinosál, výstavných priestorov a reštaurácií som si najprv pozrel po ňom pomenovaný park a potom som zašiel do jeho múzea. Povinné stretnutia s dielami veľkého modernistického architekta Gaudího som tentoraz rozšíril o prehliadku Colonie Güel situovanej asi 15 kilometrov od mesta v satelitnom mestečku. Sem sa začiatkom 20. storočia uchýlil Gaudího mecén textilný fabrikant Güel, aby unikol pred sociálnymi konfliktami mesta a vybudoval tu ojedinelý komplex továrenského mestečka, blízky tomu, aké v medzivojnovom Československu vytváral Baťa. Jeho perlou je nádherný, hoci nedokončený chrám Cripta Güel. Po priveľkom ruchu barcelonských ulíc sa tu dá nájsť na chvíľu oáza vidieckeho pokoja. Barcelončania (na rozdiel od Bratislavčanov) sú skvelí v tom, ako dokázali staré priemyselné objekty prerobiť na kultúrne stánky. Jedným z príkladov je staré trhovisko Born (prvá železná tržnica v Barcelone z roku 1882), vnútri ktorého v strede odokryli základy mesta z roku 1770 a po krajoch umiestnili viaceré výstavné priestory. Pred objektom, ale aj na ďalších miestach mesta stoja panely pripomínajúce udalosti a osobnosti z dobýjania Barcelony Francúzmi v roku 1714, keďže v boji o následníctvo trónu sa Katalánci postavili na stranu Habsburgovcov oproti Bourbonovcom. Úcta k vlastnej histórii, hoci je viac zaplnená porážkami než víťazstvami, je tu jednoducho čímsi úplne prirodzeným.

5._picassova_freska_na_schodisti_opery_v_toulouse.jpgPicassova freska na schodišti opery v Toulouse. 

Barcelona sa však otvára aj voči najmodernejším umeleckým trendom. V jedno zo stánkov tohto typu umenia (Museo contemporaneo de arte catalan) v modernej rozľahlej budove (stojacej oproti starému kláštoru, dnes takisto zaplnenému súčasným umením), vzdialene pripomínajúcej Pompidouovo centrum v Paríži, som zažil večer plný performance a multimediálnych výdobytkov súčasného umenia. Možno som príliš konzervatívny, ale nad vchod do budovy by som umiestnil citát z Danteho Božskej komédie „zanechajte všetku nádej, vy, čo sem vchádzate“. Extravagantné tanečné etudy za neznesiteľného dunenia hudby a sály plné nepochopiteľných artefaktov vyvolávali dojem, že dnešná umelecká mlaď a jej priaznivci  sa buď pripravujú na zemetrasenie alebo ho sami pripravujú. Oproti tomu sto či päťdesiatročné exponáty klasikov moderny dýchajú ozajstným umením. O tom som sa presvedčil, keď som si na pár dní odskočil do juhofrancúzskeho Toulouse a v tamojšom opernom divadle som zazrel vo forme fresky Picassov návrh na scénografiu Ďagilevovho baletu vytvorený v období prvej svetovej vojny.

7._daliho_dom_na_costa_brava.jpgDalího dom na Costa Brava.

Počas pobytu v Barcelone a jej širšom okolí (navštívil som aj dom, v ktorom tvoril Salvatore Dalí po smrti jeho manželky) som si uvedomil, že roztváranie nožníc prebieha nielen v životnom štandarde bohatých a chudobných ale aj medzi „vysokou“ kultúrou a kultúrou pre masy. Napriek tomu, že Katalánci i Francúzi (ale zrejme to platí aj o ďalších „západných“ krajinách) sú oproti nám v snahe čeliť dehumanizačnému pôsobeniu modernej spoločnosti na mládež prostredníctvom umeleckej výchovy o hodný kus popredu, v bežnom živote sa to zatiaľ akosi neprejavuje. Obrovská väčšina mladých holduje len  svojej subkultúre, v ktorej vitalita  a zábavnosť často prechádzajú do agresivity, plytkosti a bezduchému uvoľňovaniu pudov. V pozadí toho všetkého je krédo súčasného kapitalizmu zdôrazňujúce individualizmus, potrebu bezohľadne sa presadiť v konkurencii a vidieť zmysel života  v bohatstve a hedonistickom užívaní života. Výdatným pomocníkom sú v tomto smere komerčné médiá (alebo médiá vôbec?) vyžívajúce sa v násilí, erotike a ospevovaní prázdneho životného štýlu, s ktorým sa percipienti alebo stotožnia alebo im slúži ako ventil pri borení sa s reálnymi neriešiteľnými problémami.

Keď som si pred takmer päťtýždňovým odchodom z Barcelony posledný raz zapol televízny prijímač, videl som horiace auto. Neboli to zábery z Ukrajiny alebo Thajska, ale jedna z demonštrácií krízou zmietaného Španielska, o ktorých sa v našich médiách takmer ani nedozvieme.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama