Bankoví lupiči bez kukly

Počet zobrazení: 5499

V roku 2015 bol čistý zisk bánk po zdanení 626 miliónov eur, v roku 2019 budú v zisku takmer 700 miliónov eur“, uviedol 5.novembra 2019 na tlačovej konferencii Robert Fico, ktorý tak nahlas kritizoval finančné inštitúcie. Pomenoval ich slovami „zdieranie ľudí" a „nehoráznou ziskovosťou“. Predstavil aj riešenie – zvýšenie bankového odvodu. Od budúceho roka má vzrásť z 0,2 na 0,4 percenta z hodnoty pasív bánk znížených o sumu vlastného imania. V roku 2020 by mal tento krok priniesť do štátneho rozpočtu približne 120 – 130 miliónov eur navyše. 

Tých 700 milión eur, to je objem čistého „lupu“, ktorý zahraniční majitelia bánk bez opýtania vzali svojim vlastným klientom. Bumerang hodený ponad slovenský neregulovaný trh ponovembrovými vládami sa vracia. Pochopiteľne, dlho by sme mohli diskutovať o primeranom zisku, o prijateľných bankových poplatkoch. Ruku na srdce, koho z nás neprekvapilo, ak si banka stiahla nejaký operačný poplatok už za otvorenie účtu? Vlastne za to, že ste si do jej trezoru uložili peniaze. Aby ona a jej majitelia mohli bohatnúť. Kto z nás sa nikdy nerozčuľoval nad bankovým výpisom, ak sme videli, že aj zo sumy 230 eur si banka pokojne stiahla na konci mesiaca 3,60 eur? A potom ešte ďalšie euro ako manipulačný poplatok a ďalšie centy k tomu – ktovie za čo? Na prvý pohľad drobná suma sem, drobnejšia tam... Nikto z nás si asi nedal prácu a neporovnal, koľko mu z uložených peňazí banka na poplatkoch vzala a koľko mu na úrokoch pridala. Boli by sme pohoršení, ba možno i šokovaní...

playmobil-1588017_1280.jpg
Ilustrácia: PeterHauschild / Pixabay.com

V Slovenskej republike aktívne pôsobí s licenciou 14 bánk, 13 zahraničných bankových domov, ďalších 15 je charakterizovaných ako finančné inštitúcie. Medzi top banky patria akciové spoločnosti: Tatra banka, Slovenská sporiteľňa a Československá obchodná banka. Nie je žiadnym tajomstvom, že banky pôsobiace na Slovensku slovenskými vo svojej podstate nie sú. Ich skutočnými majiteľmi sú zahraničné, často medzinárodné spoločnosti. Ako uvádza portál Finance.sk: „Podiel domáceho kapitálu je v našich bankách nízky a prevláda kapitál z Belgicka, Rakúska či Talianska“. Na konci roka 1998 bolo podľa štatistiky Národnej banky Slovenska domáce základné imanie v bankách na úrovni približne 63 %. Koncom roka 2018 to bolo už len kúsok cez 5 %. Značnú zmenu podielu spôsobila  privatizácia slovenského bankového sektora. Najväčšou transakciou bola privatizácia našej najväčšej banky – Slovenskej sporiteľne, ktorá sa zavŕšila v roku 2001. Väčšinovým akcionárom sa stala rakúska Erste Bank. V rovnakom roku za vlády Mikuláša Dzurindu prešla pod zahraničného vlastníka aj druhá najväčšia slovenská banka – VÚB. Tú odkúpila IntesaBci, v súčasnosti Intesa Sanpaolo. A nasledovalo mnoho ďalších. S tým si však našinec musel zvykať na úplne odlišný postoj bánk ku svojim klientom. Pred privatizáciou boli vcelku ľahko dostupné pôžičky, banky vyplácali vysoké úroky. Bežným obyvateľom od 7,50% až do 8,55%, podnikateľom dokonca dvojciferné čísla siahajúce k 17,27%.

Sledoval som so záujmom onú tlačovú besedu predsedu najsilnejšej politickej strany Smer-SD Roberta Fica v priamom prenose TA3. Nevyzval priamo obyvateľstvo na bojkot bánk, no nahlas položil logickú otázku o dôvodoch takéhoto nevyváženého a neférového vzťahu medzi bankami a ich klientmi. „Zastenal pníček spanilý“... V pozadí za slovami trojnásobného expremiéra akoby som začul plač. No nebola to ranená breza ... Fico zaťal tentoraz do hrubého kmeňa bankového dubiska. Začala sa predvolebná kampaň, strany bojujú o hlasy, o voličov, o sedadlá v parlamente, o moc. Sociálnodemokratický politik chce získané prostriedky od chamtivých bánk vrátiť občanom vo forme sociálnych balíčkov a zvýšených dôchodkov. Socialisti by ich celkom isto tiež neposunuli ani podnikateľom, ani do NATO, národniari rozhodne nie na budovanie amerických základní ani na imigrantov. 

Banky to takto robiť nemusia. Ich sebavedomie, bohatstvo i arogancia a moc stoja na iných pilieroch. V duchu som odhadoval, ako, kde a čím si predseda strany Smer-SD pred spomínanou tlačovkou nabrúsil sekeru. Je dostatočne ostrá? A má jeho píla, ktorou má statný dub podrezať, dostatočne odolné a hlboko vyrezané zuby? Lebo bankári požičiavali kráľom, financovali dlhy štátov, ale aj priemyselnú revolúciu. Vždy sa vedeli vyhnúť problémom. A pokiaľ u nás možno predpokladať odpor zahraničných majiteľov bánk sídliacich aj zarábajúcich na Slovensku, rovnako možno predpokladať až hysterický krik lídrov liberálov či konzervatívcov za hlasnej asistencie úplatných novinárov.

Aký to rozdiel oproti úplne inému chápaniu narastajúcich rozdielov vo svete! V huriavku žabomyších opozičných a mediálnych výstrelov a bitiek v krajine pod Vysokými Tatrami akosi v júni zanikla mimoriadne zaujímavá informácia, dostupná z Trendu. „Skupina 19 amerických miliardárov v otvorenom liste žiada, aby budúci prezident zaviedol daň z majetku. „Amerika má morálnu, etickú a ekonomickú zodpovednosť viac zdaniť náš majetok,“ tvrdí výzva, pod ktorou stoja miliardári, spoluzakladateľ Facebooku Chris Hughes, dedička masmediálneho konglomerátu Abigail Disney či finančník George Soros. Ak sa tak nestane, sociálny konflikt sa môže ešte viac prehĺbiť a priniesť novú vlnu populizmu.

Otázkou je, prečo sa vlastne maličkí slovenskí novinári zastávajú bánk a nie najmenších vkladateľov, disponujúcimi v bankách iba chatrnými úsporami z nízkych platov námezdnej sily, z dôchodkov hlboko pod priemerom EÚ či z iných bezvýznamných príležitostných príjmov? Filip Rybanič, asistent opozičného poslanca NR SR Jozefa Rajtára, by to isto vedel veľmi rýchlo a okamžite zistiť. Tak, ako keď 1. júna 2016 prezeral protiústavne a protiprávne bankový účet vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Ak by to táto vydarená dvojica možno budúcich ministrov urobila teraz nahliadnutím do bankových účtov najaktívnejších a najpublikovanejších novinárov pôsobiacich v mainstreamových médiách hlavného finančného prúdu, zistili by možno zaujímavý fakt. No to by už mala byť téma pre iné orgány štátnej moci a nielen pre bankový dozor...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984