Áno, naozaj je príhodná doba...

Počet zobrazení: 2788
„Azda nikdy nebola príhodnejšie doba na vznik prirodzeného odporu."

                                                                                                                 Gabriela Rothmayerová

Mám taký pocit, že dnes okrem COVID-19 je najdiskutovanejšou témou situácia v strane Smer-SD. Nieto dňa, kedy by som nenatrafil na nejaký komentár či analýzu a, samozrejme, aj pohľad na súčasnosť i budúcnosť tejto strany. Dokonca píšu a hovoria o Smere aj takí ľudia, ktorí ho nemôžu ani cítiť. Zrejme aj tí najväčší jeho odporcovia vidia, že Smer je stále najsilnejšou politickou stranou, čo sa týka štruktúr a členstva na Slovensku. Preto je aj stále veľkým strašiakom pre strany vládnej koalície. Samozrejme, nie je žiadnym tajomstvom, že v Smere to začína poriadne vrieť, tak treba neustále prikladať polienka sváru. Aby toho nebolo málo, tak polienka prikladajú aj niektorí členovia Smeru, ktorí, samozrejme ,ihneď dostávajú patričný priestor v médiách. Zvonku sa totiž žiadna strana rozbiť nedá, len z vnútra. Na to však treba vyvolať emócie v členskej základni, aby delegáti prišli na snem čo najviac zneistení a rozhorčení. A tam sa potom dá dielo skazy dokonať. Treba si totiž uvedomiť, že delegáti na snem nebudú volení, ale vyberaní predovšetkým okresnými predsedami, ktorí sú priamo navrhovaní krajskými predsedami. Takže podľa toho, kto komu bude fandiť, tak sa budú vyberať aj delegáti. Pre samotný Smer zrejme nebude nič horšie, ako otázku predsedu v súčasnom stave riešiť na sneme. Ako to inak urobiť, to si musia vyriešiť sami. Na to majú svoje skúsenosti, svoj rozum a nepotrebujú poradiť od ľudí, ktorí sa ich snažia už niekoľko rokov likvidovať.

Možno to vyzerá ako moja obhajoba Smeru. Opakujem to už niekoľko krát, nie som žiadny fanúšik Smeru, aj keď som bol v rokoch 2005 – 2007 podpredsedom okresnej organizácie. O tom, čo mnohí dnes kritizujú, som nielen vtedy hovoril, ale osobne som odovzdal list o situácii v okresnej organizácii Robertovi Ficovi začiatkom roku 2007 na bielej stope SNP v Cigľi. Tento list vtedy podpísalo vyše 200 členov strany, síce prevažne z bývalej SDĽ, ale boli tam aj podpisy zakladajúcich členov strany v okrese. Odpoveď neprišla žiadna, možno ten list ani nikto nečítal.

Vrátim sa však k súčasnosti. Keď dnes čítam vyjadrenia niektorých členov strany, je mi z toho smutno. Prečo takto nereagovali keď sa strane darilo, keď dokonca boli sami vo vláde? Veď tieto problémy sú v strane už mnoho rokov. Vtedy však vďaka úspechu vo voľbách, ako aj manažérskemu systému riadenia strany, mali dlhodobo zabezpečené teplé miestečká, tak mlčali. Dnes sa snažia byť praví sociálni demokrati a pápežskejší ako pápež. Pritom si neuvedomujú že škodia nielen vlastnej strane, ale hlavne ľavici na Slovensku. Ak by naozaj došlo k rozkladu Smeru, tak mám obavu, že tu dlho nič ľavicové nebude, aj keď o ľavicovosti Smeru môžeme pochybovať. Je naozaj obrovskou škodou a hlavne chybou, že Robert Fico viac nevyužil darček, ktorý získal pohltením SDĽ-ky. Množstvo schopných predovšetkým ľavicových členov a funkcionárov, starostov, primátorov, poslancov MsZ, nehovoriac už o majetku, ktorý predovšetkým v regiónoch využíva. To všetko dostal ako na zlatom podnose, to všetko, teda aspoň drvivú väčšinu, dal však na vedľajšiu koľaj a obklopil sa ľuďmi, ktorí dnes žiadajú jeho hlavu. Aj tak začína dnes zberať ovocie svojej politiky.

Nepíšem tieto riady z obavy z toho, čo sa stane, nestane v Smere. Píšem ich z obavy neistoty budúcnosti demokratickej ľavice na Slovensku. Navyše mám taký pocit, že do ľavicového priestoru sa snaží vstúpiť nový predátor. Kto pozorne sleduje vystúpenia predsedu NR SR p. Kolára, nemôže prehliadnuť, ako sa snaží prebrať ľavicovú a sociálnu agendu. Ani sa mu veľmi nečudujem. Na pravej strane tých voličov veľa nezíska, na tej ľavej strane začína byť obrovské vákuum. Smer má problémy sám zo sebou, KSS je v obrovskom útlme a nič iné tu zatiaľ nie je. Kolár toto samozrejme veľmi dobre vie, a preto veľmi šikovne využíva svoje postavenie a prístup k médiám na to, aby tento voľný priestor vyplnil. Ak ľavicový volič nebude mať inú alternatívu a nebude chcieť ostať vo voľbách doma, nebude mať na svoje rozhodnutie asi inú možnosť.

Aj preto som si dovolil použiť do tohto môjho článku záverečnú vetu z ostatného príspevku Gabiky Rothmayerovej.

Má úplnú pravdu, že je príhodná doba na vznik odporu. Ten odpor však neurobia jednotlivci, aj keby boli neviem ako silní. To môže urobiť len silná demokratická, sociálna a ľavicová strana, o ktorej dnes, žiaľ, môžeme len snívať v lepšom prípade diskutovať. Teraz je totiž na rade Smer, ktorý má zatiaľ ľavicové tromfy vo svojich rukách. Dokedy? O tom musia rozhodnúť predovšetkým sami v Smere.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984