Anketa KNIHA 2021

Počet zobrazení: 1873

Nominácie 19 – 27 od: Gustáv MURÍN, Etela FARKAŠOVÁ, Anna LYSÁ, Vladimír JANCURA, Gabriela Rothmayerová, Jaroslav REZNÍK, Peter KRÁKORNÍK, Ivan SZABÓ, Rudolf BELAN 

Ako aj po iné roky viacerí z účastníkov ankety nenapísali len stručných pár riadkov, ale kratšie či dlhšie recenzie na „svoje“ knihy, reflexie na chvíle s najlepšou knihou. Nominácie či odporúčania ponúkajú nielen prehľad, aké knihy zaujali spolupracovníkov Slova, ale svedčia aj o tom, aké literárne, kultúrne, no aj všeľudské hodnoty vyznávajú a obhajujú. Bolo by škoda, takýto vzácny prieskum osekávať, okliešťovať.

Do ankety prispelo 37 redakciou oslovených respondentiek a respondentov, preto sme sa rozhodli nominácie rozdeliť na viac častí, aby sme záujemcom uľahčili čítanie. Uverejníme ich v plnom znení, len po nevyhnutných úpravách, v poradí, ako boli doručené redakcii. Do úvahy pri hodnotení, však budeme brať len prvé tri knihy (ak je uvedených viac) a s vročením 2021.

 

19. GUSTÁV MURÍN, vedec, spisovateľ


murin_anketa_kniha_1_total_control.jpg1. VK: Total Control, Torden 2021

Rád upozorňujem na neveľké, ale veľmi invenčné kežmarské vydavateľstvo Torden. Knihy predávajú výhradne cez vlastný e-shop, čo im jednak šetrí až 50 % z ceny knihy, ktorú si berie klasická distribúcia, a tiež sa tak elegantne vyhýbajú pokusom cenzurovať to, čo táto klasická distribúcia vôbec pripustí na pulty vlastnej siete kníhkupectiev. Vďaka tomu tu vyšla pred dvomi rokmi aj kniha Kto prinútil Hitlera prepadnúť Stalina od Nikolaja Starikova, ktorá pripomína dávno známy fakt, že západní politici si doslova vypestovali Hitlera (a bohato aj finančne dotovali) s cieľom využiť ho ako agresora proti Sovietskemu zväzu. Kvôli tomu obetovali Rakúsko, Československo (Mníchovskou zradou) a aj Poľsko (predstieraním vojenskej pomoci). Tieto fakty o falošnej západnej politike treba zvlášť teraz pripomínať, keď je práve z tejto strany veľký tlak na prepisovanie dejín, až po špinenie zásluh Sovietskeho zväzu na porážke hitlerovského nacizmu, ktorý práve Západ vypustil ako džina z fľaše globálneho zla. A skúšajú to znovu.

Minulý rok v tomto pozoruhodne dobre informovanom a invenčnom vydavateľstve vyšla aj kniha Total Control. Avizovaná je slovami: „Veľký reset globalizmu... sa zaoberá tou najdôležitejšou témou našej doby. Procesom nasúvania Total Control do našich životov pod rúškom covidovej totality, ktorá sa zaštiťuje nebývalou starostlivosťou o údajnú ochranu nášho zdravia pred zlým vírusom.“ Zdôrazňujem, že nie som prívržencom apokalyptických vízií a skôr verím v historický optimizmus (práve koniec Hitlera je príkladom). Ale nedávne udalosti v Austrálii, kde túto totálnu kontrolu miestni vládcovia skúšajú na vlastnom obyvateľstve, ale aj zahraničných hosťoch (viď prípad tenistu Djokoviča) je vážnym varovaním...

2. Peter Valo: Zabíjal som štát (po 29 rokoch), vlastný náklad autora 2021

Valo je skúsený publicista a práve to je na škodu každej literatúre. Novinárovi v ňom je totiž ľúto každého faktu či podnetu, na ktorý kedy narazil a tak ich ako Čapkova mačička so psíkom všetky napchá do kastróla s vierou, že takýto recept nemôže zlyhať. Ale zlyháva. Literárny kritik Valér Mikula raz ktorémusi autorovi vytkol, že trpí na „dyzentériu slov“. V prípade Vala sa skôr držme výroku rakúskeho cisára k jednej z Mozartových opier parafrázou „priveľa slov“. Na zadnej obálke autor tvrdí, že táto kniha sa pred takmer tromi desaťročiami rozchytala, a tak nie je jasné, prečo si ju vydáva sám. Nesedí ani označenie „románik“, lebo ide skôr o mozaiku príbehov pospájaných nie práve profesionálnym letovaním dokopy v postave letca pod pseudonymom. Ak si však toto všetko odmyslíme a dobre vydestilujeme ponúknutý text, objavíme tam zrnká skutočne vzácnych príbehov, ktorých je Valo neúnavným zberateľom. Dokladuje to aj jeho už tretie pokračovanie titulu „Čierny humor v bielom plášti“, ktorý vyšiel takisto v minulom roku.

3. Soňa Vancáková: 21 rokov v pekle: Dušan Borženský, Equilibria 2021

K tomuto titulu ma priviedol profesionálny záujem. S príbehom mafiána Dušana Borženského som sa stretol pri písaní knihy s názvom Mafiáni 3: Borženský, Kolárik, Okoličány (vyd. Marenčin PT, 2017). Kvôli tomu som s ním aj korešpondoval, pričom odpovede a vysvetlenia jednotlivých udalostí v jeho pohľade spoza mreží boli naozaj cenné. Borženský bol nepochybne inteligentný mafián a pri svojej činnosti prejavil aj známky charakteru. To ho, pochopiteľne, neospravedlňuje. Za mrežami spísal aj takmer 500 strán spomienok na mafiánske časy, ktorých výber som čítal a rovno mu dal na vedomie, že je to makulatúra, z ktorej by sa veľmi namáhavo musel vydestilovať použiteľný text. Tým sa naša korešpondencia aj skončila. Preto som bol zvedavý, čo v tejto knihe jeho dialógu s autorkou vyjde na povrch. Žiaľ, najcennejšie je poznanie, že právo na východe Slovenska má ešte viac pokrútené paragrafy než v ostatných častiach tejto krajiny. Borženský sa stal obeťou akejsi nepochopiteľnej vendety košickej prokuratúry (či len niektorých jedincov, ktorých nemenuje?), a tak celkom nezmyselne skončil aj jeho život v beznádeji na akúkoľvek životnú perspektívu. Pustili ho spoza mreží len na pár posledných dní života, snáď aby nebolo na nich, že mu ten jeho život brutálne skrátili. A tak sa nakoniec aj kniha jeho odpovedí na otázky končí obrátením k Bohu v nádeji, že aspoň u neho sa dočká spravodlivosti. Nedočkal...

 

20. ETELA FARKAŠOVÁ, filozofka, spisovateľka

 

m._franova_o_prijemnych_pocitoch.jpg1. Eva Maliti Fraňová: O príjemných pocitoch, Slovart 2021

Popredná prozaička, dramatička, literárna vedkyňa Eva Maliti Fraňová napísala román, v ktorom sa prelínajú historické fakty s literárnou fikciou a odhalila nový, pravdepodobne väčšine z nás neznámy pohľad na kaštieľ v Budmericiach a jeho históriu. Cez príbeh lásky medzi grófom Pavlom Pálffym a francúzskou spisovateľkou Louise de Vilmorin, ktorý sa odohral na prelome 30-tych a 40-tych rokov minulého storočia v priestore kaštieľa, autorka priblížila aj dobový obraz Slovenska. Dejová línia je pretkaná filozofickými úvahami, čo dáva originálne koncipovanému textu ďalšiu dimenziu.

2. Marta Hlušíková: Žena našívajúca záplaty, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2021

Prozaička, poetka, autorka pre dospelých i pre deti v novej poviedkovej zbierke prináša niekoľko príbehov z každodenného života „obyčajných“, „malých“ ľudí, na ich pozadí jemne skicuje modelové situácie, v akých sa môže ocitnúť človek. Ako naznačuje názov, autorka upiera pohľad najmä na ženské osudy. Bez pátosu, bez zbytočného slovného balastu preniká do vnútorného sveta svojich hrdiniek, a to aj v ťažkých chvíľach, keď sa metaforickým „našívaním záplat“ vyrovnávajú so stratou najbližšieho človeka.

3. Gabriela Rothmayerová: Z archívu mojej pamäti. Nedokončené rozhovory s Petrom Colotkom, CCW 2021

Kniha rozhovorov, ktoré skúsená spisovateľka a novinárka Gabriela Rothmayerová viedla s Petrom Colotkom v marci a apríli 2010, dáva nazrieť do našej nedávnej minulosti. A to autentickým spôsobom, aký nemôžu poskytnúť čo ako objektívne politologické či historické štúdie. Rozhovory približujú politikovu osobnosť od detstva, štúdií až po jeho pôsobenie v najvyšších vládnych funkciách. Je to kniha, ktorú by si mali prečítať najmä mladé generácie, pomohla by im pochopiť, že reálne dejiny ani ich aktéri sa nedajú vtesnať do bielo-čiernych schém...

 

21. ANNA LYSÁ, vysokoškolská pedagogička

 

rytier_bez_zeny.jpg1. Daniela Dvořáková: Pod vládou ženy, RAK 2021

Pokračovanie voľnej trilógie Rytier bez kráľa (nadväzuje na predošle časti „Rytier a jeho kráľ“ o kráľovi Žigmundovi a rytierovi Stiborovi a „Barbora Cejlská“, o Žigmundovej manželke, ktorá sa významne podieľala na vnútornej politike a ekonomike krajiny). Alžbeta, dcéra cisára Žigmunda Luxemburského a jeho manželky Barbory Cejlskej, tvrdo bojuje o kráľovskú korunu. V jej dobe to bola ťažká úloha, no ona mala veľký vzor vo svojej matke, ktorá sa aktívne zúčastňovala na politike a vládnutí svojho manžela Žigmunda Luxemburského. Alžbeta bola zaujímavou postavou našich dejín aj napriek tomu, že napokon svoj boj prehrala.


2. Anton Rašla: Povedané. Napísané, Múzeum SNP 2021

Päťdielny opus spomienok Antona Rašlu ako právnika, politického väzňa, účastníka SNP a diplomata, doplnený dobovými dokumentmi a inými ukážkami z tlače a propagačných materiálov. Text je dôsledne detailný a ponúka náhľad na udalosti, ktoré autor prežil na vlastnej koži, ale ktoré čitateľ konfrontuje s vlastnými alebo získanými poznatkami  a informáciami o udalostiach z tohto obdobia našich dejín.

3. Miroslav Pekník a kolektív: Republika Česko – Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie versus realita I. II., VEDA 2021

Rozsiahly zborník prác k zrodu Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska. Takmer päťdesiatka autorov analyzuje tento proces počnúc historickými udalosťami z polovice 19. storočia a postupnou kryštalizáciou pomerov a postojov tak v Uhorsku, ako aj v Rakúsku, odlišnými politickými orientáciami jednotlivých aktérov a organizovaných skupín, zahraničnými aktivitami  politikov, aktivitami československých legionárov v zahraničí, ale aj právne aspekty vzniku nového štátu a jeho podporu zo zahraničia, praktické otázky etablovania nového štátu a mnohé ďalšie. Publikácia poskytuje zaujímavé a mnohovrstvové informácie z tohto procesu a treba ju odporučiť na štúdium či bežné čítanie.

 

22. VLADIMÍR JANCURA, novinár

 

jancura_anketa_kniha_1_hrdina_a_hriesnik.jpg1. Erik Larson: Hrdina a hriešnik, Premedia 2021

Podľa mňa jedna z najvydarenejších kníh o Winstonovi Churchillovi v čase  bitky o Britániu. Autor okrem iného presvedčivo dokladá, že parlamentnú demokraciu môže v čase búrok, keď jej hrozí stroskotanie, zachrániť len takýto autokrat, a nie „mäkkýši“ (Churchillov výraz) typu Chamberlaina.

2. Pavel Sanajev: Pochovejte mě pod podlahu, Host 2020

Ruská literatúra napriek všetkému (ekonomickým i ďalším sankciám) žije a prekvitá, ba vychádza v skvelých prekladoch dokonca v „znepriatelenom“ Česku. V tomto prípade ide o jedno z najvtipnejších diel nielen modernej ruskej, ale i svetovej literatúry.

 

3. János Zolcer: Gorbačovove tajomstvá, Slovart 2021

„Ľudia ma v Rusku nenávidia až tak, že keby som vyšiel na ulicu, tak ma opľujú, možno aj zbijú,“ posťažoval sa Gorby v tejto knihe jej autorovi, nemecko-maďarskému televíznemu producentovi, rodákovi z Balogu nad Ipľom.

4. Oľga Gáfriková: Leopold Podstupka – povolaním šéfredaktor , CCW 2020

Úžasný edičný počin Klubu Nového slova a editorky.

 

23. GABRIELA ROTHMAYEROVÁ, novinárka, spisovateľka

 

dennik_z_vuhanu.jpg1. Fang Fang: Denník z Wuhanu (Správy z mesta v karanténe), RAK 2021

„Keď som začala písať svoj prvý príspevok na sociálnej sieti Wibo, nikdy by mi nenapadlo, že ich nakoniec napíšem šesťdesiat. A už vôbec by mi neprišlo na um, že desiatky miliónov ľudí budú každý večer čakať na ich zverejnenie. Naozaj mi písalo veľké množstvo ľudí, ktorí si vraj každý večer najprv prečítali, čo som napísala, aby mohli pokojne zaspať. Taktiež by som si nepomyslela, že sa tieto internetové príspevky môžu stať knihou, ktorá navyše vyjde v zahraničí... Wuhan bol v izolácii sedemdesiatšesť dní.

.... dvadsiateho januára 2020 pán Zhong Nanshan zo skupiny odborníkov, ktorých vyslala centrálna vláda do Wuhanu na inšpekciu vyhlásil, že dochádza k prenosu vírusu z človeka na človeka...“

A tu sa ten celosvetový príbeh, ktorý zatiaľ nemá koniec, začal.

Tá kniha je napriek uzatvoreniu štrnásť miliónového mesta v čase sviatku Čínskeho nového roka, otvoreným oknom do súčasnej Číny. Wuhan zavreli zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Ľudia prejavili neobyčajnú spolupatričnosť, sami sa začali cez čínske sociálne siete organizovať, podporovať. Čitateľ pochopí, prečo je Čína dnes na úplne inom poschodí, ako naša Európa a zvyšok sveta. Tá solidarita je ohromujúca... Do slovenčiny denník preložil Pavel Dvořák, ktorý od roku 2012 žije trvalo v Číne a ako sám hovorí: „Kým autorka Fang Fang dokumentuje začiatky pandémie, knihou sa vinie aj druhá príbehová línia. Rozpráva, ako som so svojou ženou prežíval rok pandémie v Šanghaji. Tento príbeh sa pokúsim rozpovedať fotkami, ktoré som robil počas roku 2020.“ Podarilo sa.

2. Rudolf Belan: SMENA. Fenomén slovenskej žurnalistiky, rok 1968, Ediposs 2021

Kniha je o mojom prvom pracovisku po skončení vysokej školy. Pred nami boli veľké mená a veľké témy, ktoré zo Smeny urobili veľké noviny. Myslím si, že sa do závozu ako spoločnosť dostávame preto, lebo nemáme spoločné ciele, ani spoločné autority. Jednota v pluralite je nemožná, to by sme sa museli dostať opäť pod nejaké okovy a cítiť uväznenie. No z uvážlivého pohľadu Rudolfa Belana, dlhoročného riaditeľa vydavateľstva Smena, čitateľ pochopí, kde a kedy sa zrodí akési duchovné puto. Ponúka fakty, nie dojmy. Každá kapitola je nosná, každá iným spôsobom premyslená, mňa asi najsilnejšie zasiahla tá o Alwegu. Lebo je vystavaná priam dramaticky – ten prológ s citátmi eskamotérov, a potom dôsledné usvedčovanie zo lži – to je parádne číslo! Po odstupe rokov mi znova zovrelo srdce, ako sa premrhala tá neopakovateľná možnosť mať slobodnú, ľudskú spoločnosť... áno, socialistickú.

3. Petr Uhl: Za svobodu je třeba neustále bojovat, vybrané texty 1968 – 1989, editor Matěj Metelec, Nakladatelství Neklid 2021

Po autobiografickom diele-rozhovore Dělal jsem, co jsem považoval za správné má čitateľ možnosť spoznať autentické texty tohto nekompromisného bojovníka za ľudské práva, od Hnutia revolučnej mládeže po Chartu 77. Eseje, programové a polemické texty sú svojho druhu učebnicou, ako sa človek môže slobodne postaviť proti moci, aj keď si je vedomý dôsledkov svojho počínania.

 

24. JAROSLAV REZNÍK, básnik, spisovateľ, prekladateľ


zaleta_tohtorocne_slnko_vam_uz_nezasvieti.jpg1. Michal Záleta: Tohoročné slnko vás už nezahreje, Iris 2021

Nepamätám sa, kedy som naposledy čítal také vrúcne vyznanie syna voči svojej matke. A navyše na pôde kráľovského epického žánru – románu. Pritom je tu zreteľná aj silueta spoločensko-politického diania a orientácia autora-syna v ňom s autobiografickým pozadím. Moja recenzia románu vyšla v Literárnom týždenníku č. 25 – 26/2021 a nemám čo dodať. Chcelo by to literárno-vednú štúdiu. A vari aj monografiu o celej literárnej tvorbe M. Záletu. Stručne a jasne – je to najlepšie dielo súčasnej slovenskej literatúry, ktoré vyšlo v minulom roku a obávam sa, že zostane dosť dlho neprekonané.

2. József Demmel: „Ľudožrút“v Hornom Uhorsku (Príbeh Bélu Grűnwalda), VEDA 2021

Je to už tretia historická monografia súčasného (údajne mladého) maďarského historika, ktorý sa programovo zaoberá slovensko-maďarskými vzťahmi. Béla Grűnwald je konkrétna historická postava, ktorá je vari najnegatívnejšie zapísaná v našej historickej pamäti. Jeho činnosť sa spája so zrušením troch slovenských gymnázií i Matice slovenskej v druhej polovici 19. storočia. Jeho konanie autor vysvetľuje na pozadí spoločenského a politického diania v tejto dobe. Po matke údajne mal slovenské korene. So slovenskou literatúrou, najmä s dielom Jána Hollého, sa zoznámil na rožňavskom gymnáziu. Bol múdry, chápavý, stal sa vzdelaným právnikom a ako dobrý rétor a údajne i šarmantný muž to dotiahol až na župana Zvolenskej stolice. Od mladosti bol fanatickým hlásateľom uhorskej štátnej celistvosti. Je zaujímavé, že najviac sa obával Slovákov. Zo svojej v podstate regionálnej pozície postupne dosiahol zrušenie troch slovenských gymnázií a potom i Matice slovenskej. Bravúrne využil dočasnosť premiérskej funkcie Kolomana Tiszu, ktorý zrušenie Matice podpísal. Stalo sa však niečo úžasné, čo iste má názov v diagnostickej rovine psychiatrie. Keď dosiahol svoj cieľ, akoby stratil zmysel života. Utiekol zo Slovenska a po peripetiách v Taliansku sa zastrelil v Paríži na brehu Seiny. Jednoducho – zbláznil sa, v ľudovom slangu – šiblo mu. Z toho mi vychádza záver, že každý, kto má úmysel, hoci aj dnes, zrušiť Maticu slovenskú, nemá to v hlave v poriadku, jednoducho – šibe mu. V tomto zmysle považujem vydanie prekladu tejto monografie v Historickom ústave SAV, teda vo vydavateľstve VEDA, za mimoriadne poučné a užitočné.

3. Martin Vladik: Koronavírus, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2021

Keďže čítam aj poéziu, svojou originalitou ma zaujala zbierka „lyrických aforizmov“ právnika Martina Vladika s aktuálnym názvom i s aktuálnym obsahovým a ideovým odkazom. Právnici sa v rámci svojho povolania vyjadrujú obyčajne dlhočiznými „zdôvodňovacími“ a inými právnickými textami. No a tu prichádza právnik s kratučkými, často i s jednovetovými lyrickými textami. Ale stoja zato. Vladikova zbierka je na jedno časovo krátke prečítanie, ale na dlhé premýšľanie.

 

25. PETER KRÁKORNÍK, servisný pracovník SAV

 

ksinan_stefanik.jpeg1. Michal Kšiňan: Milan Rastislav Štefánik. Muž, ktorý sa rozprával s hviezdami, Slovart 2021

2. Gabriela Rothmayerová: Z archívu mojej pamäti. Nedokončené rozhovory s Petrom ColotkomCCW 2021

3. Miro Lysý: Slovenské právne dejiny I. Vývoj ústavného a správneho  práva na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť, IRIS 2021

4 Ján Košč: (R)evolúcia pracovného času. Mýty a fakty o jeho skracovaníEQUILIBRIA 2021

5. Marek Hrubec, Martin Brabec, Markéta Minářová: Základní příjem ve světě. Argumenty, experimenty, dějiny, Epocha 2021

6. Oskar Krejčí: Geopolitika Číny, Professional Publishing 2021

7. Anton Hruboň: Fašizmus náš slovenský, Premedia 2021

8. György Lukács: Dějiny a třídní vědomí. Studie o marxistické dialektice, Academia 2021

 

26. IVAN SZABÓ, publicista, spisovateľ

 

comaj_ocity_svedok.jpg1. Ján Čomaj: Hovorí očitý svedok, Marenčin PT 2021

Ján Čomaj patril medzi najvýznamnejších spisovateľov literatúry faktu. Jeho záber bol široký nielen tematickými okruhmi, ale aj žánrami, hoci jeho doménou bola žurnalistická publicistika (reportáž, esej). Nezanedbateľnou časťou jeho tvorby boli biografie, najmä knihy o významných slovenských umelcoch. V rokoch 2003 – 2013 vydal desať životopisných kníh o Ignácovi Bizmayerovi, sochárovi Tiborovi Bártfayovi, architektovi Štefanovi Svetkovi, spisovateľovi Vojtechovi Zamarovskom, herečke Eve Kristínovej a iných. Ján Čomaj bol presvedčený, že písať o iných znamená žiť ich životom. Pravda, za tým sa skrýva vedomosť o nich a poznanie detailov ich života. Jánovi Čomajovi pomohla osobná známosť s nimi a možnosť nechať ich aj samých rozprávať o sebe. Je akosi logické, že po toľkých biografiách by mal autor napísať aj svoju vlastnú autobiografiu. Ján Čomaj mal za sebou bohatý život, ktorý sa vyznačoval viacerými životnými udalosťami, často až príliš dramatickými. Z nich treba zaznamenať zákaz vykonávať novinárske povolanie, pod ktorý sa podpísala normalizačná činnosť vtedajšej vlády po potlačení „pražskej jari“. Nemožnosť živiť sa žurnalistikou priviedla novinára k viacerým robotníckym povolaniam. Kliatba zákazu sa pre Jána Čomaja skončila až po zmene režimu roku 1989. V novom ovzduší sa Ján Čomaj opäť pustil do písania a vydávania kníh s aktuálnymi témami. Jeho novinársko-spisovateľské pero akoby ani po dvadsaťročnom pôste nestratilo na kvalite. Jeho hravá štylistika a talent zrozumiteľne a jasne vyjadrovať svoje myšlienky obohatila slovenskú literatúru faktu. Čomajova osobná memoárová výpoveď nielen prezradila viaceré udalosti z jeho súkromného života, no vydala aj svedectvo o ľuďoch, s ktorými sa na svojej životnej púti stretol. Kniha Hovorí očitý svedok naozaj znamená bodku za jeho životom. Krátko predtým ako kniha vyšla, skončila sa aj autorova životná púť. Zomrel 26. januára 2020 po ťažkej chorobe.

 

2. Pavol Dinka: Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka. Vydal Pavol Dinka v súčinnosti s Vínnou cestou Záhorie, Vinohradníckym spolkom Skalica a Ateliérom EDO, Skalica 2021

Skalický rodák, spisovateľ, novinár a publicista Pavol Dinka si našiel svoju veľkú tému, dva klenoty Záhoria: skalický rubín a skalický trdelník a vybral sa po ich stopách s úmyslom a ambíciou prispieť k zaradeniu rubína a trdelníka k nehmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenska. Zameral sa na históriu oboch produktov s dôrazom na to, že rubín má svoje rodisko iba v niekoľkých záhorských obciach (Skalica, Mokrý Háj, Popudinské Močidľany, Prietržka, Radošovce, Vrádište), musí ísť o hrozno dopestované na presne ohraničenom území kopca Vintoperk s výmerou zhruba 50 štvorcových kilometrov s charakteristickým zložením pôdy, ktoré dodáva vínu výslednú osobitosť. Lampart, základ skalického rubína, priniesli do týchto regiónov v 16. storočí francúzski mnísi. Vinohradníci sortu ďalej zušľachťovali, mok starostlivo miešali aj s inými odrodami. Autor vysvetlil, že vznikol z frankovky modrej, do ktorej sa pridá svätovavrinecké a modrý portugal. Nie náhodou si blahodarnými účinkami rubína tužilo zdravie aj panstvo na cisárskych, kráľovských či cirkevných dvorcoch. Svoju históriu má aj trdelník, ktorého pečenie je tiež obmedzené hranicami. Pravý trdelník môžu piecť Skaličanky od severu so štátnou hranicou s Českou republikou, na juhu chráni trdelník rieka Myjava, aj mesto Senica a rieka Teplica. Všetko sa to začalo v roku 1785, príchodom grófa Gvádiho, hrdinu vojsk Márie Terézie, do Skalice. Vážený šľachtic prikvitol aj so svojím sedmohradským kuchárom, ktorý priniesol báječnú pochúťku – trdelník. V pivnici kúrie okrem skalického červeného náramne chutil aj na ohnisku pečený, v ústach sa rozplývajúci trdelník. Dodnes sa cesto miesi podľa zvláštneho receptu, pochúťka musí mať predpísané rozmery a dokonca aj balenie. O propagáciu záhoráckych „klenotov“ sa starajú občianske združenia Vínna cesta Záhorie, Vinohradnícky spolok Skalica... Na ich ramenách ležia aj podujatia ako Trdlofest a ďalšie. Pavol Dinka pripomenul, že v Skalici sa traduje heslo, aby každý Skaličan mal vlastný vinohrad. Samozrejme, nie každý Skaličan ho vlastní, no rodiny tých najlepších pestovateľov skalického rubína predstavil autor v krátkych profiloch. To isté urobil aj v pripomenutí tých, ktorí pečú najlepšie trdelníky... Pri hodnotení Dinkovej knihy netreba zabudnúť na jej grafickú stránku. Obsahuje hodnotné historické dokumenty. Na fotografiách nechýbajú ani osobnosti zo Záhoria, napr. Dr. Janko Blaho, známy slovenský operný spevák. Knihu dopĺňajú umelecké zábery z prírody, známe skalické búdy, profily vinárov, zábery z pivníc atď. Aj táto časť dokresľuje nielen autorovu snahu podať o dvoch „skvostoch“ Skalice a okolia čo najpresvedčivejšie svedectvo, ale zachytiť aj atmosféru  a ľudí, ktorí svoj život a prácu venujú propagácii Záhoria. Kniha Príbehy Skalického rubína a Skalického trdelníka je pokračovaním rady Dinkových kníh o jeho rodisku (Skalica a Skaličania v literatúre, Príbehy a Skalické búdy ...)
 

3. Zuzana Budinská a kol.: Juraj Sarvaš – 90, Akadémia umení a Fakulta dramatických umení, Banská Bystrica 2021

Kniha vyšla pri príležitosti životného jubilea herca a pedagóga Juraja Sarvaša. Skladá sa zo štyridsiatich štúdií, príspevkov či spomienok a vinšov na tohto jubilanta, ktoré sa vyhýbajú formalitám a prázdnym slovám. Z príspevkov cítiť úprimnosť a snahu vyjadriť čo najintímnejšie vzťah k umelcovi a úprimne sa mu poďakovať za to, čím prispel v slovenskom divadelníctve a v pedagogickej činnosti k rozvoju divadelníctva. Editorka Zuzana Budinská ako autorka štúdie o oslávencovi hodnotí aj myšlienky gratulantov. Píše: „... sú obhliadnutím a vyznaním ľudí, ktorí sa či už ľudsky alebo pracovne dotýkali majstra Juraja Sarvaša.“ Samozrejme, Sarvašov prínos je v propagácii predovšetkým slovenskej poézie, ktorej bol úprimným recitátorom. Zuzana Budinská konštatovala: „Ak by som chcela dať priestor vyjadriť sa všetkým, ktorých tento nadšenec poézie svojimi vystúpeniami očaril, zaujal svojou oduševnenosťou pevca či viedol k poznaniu duchovných krás našej literatúry i histórie, museli by sme prejsť veľa miest, obcí a dediniek našej krajiny a papiera by nebolo nadostač.“ Prvá časť knihy je venovaná životnej ceste „štúrovca našej doby“ Juraja Sarvaša. Potom nasledujú vinšovania, želania a spomienky na jubilanta. A na záver knihy autorka dala slovo jubilantovi, ktorý sa v rozhovore s ňou vyznáva zo svojich názorov a myšlienok. Samozrejme, nevyhýba sa ani slovám o recitácii, ktorá bola časom jeho doménou: „Recitácia je úžasný umelecký priestor, v ktorom môžeš byť tvorivo slobodný a vravieť za seba cez slová básnika.“ A čo hovorí o poézii? „... mať rád poéziu sa nedá naučiť. Ale dá sa, obrazne povedané, vsadiť do duše, v nej ju aj rozvinúť, získať k nej vzťah.“

 

27. RUDOLF BELAN, vydavateľ
 

pribeh_knihkupca.jpg1. Dalimír HAJKO: Príbeh kníhkupca, Slovart 2021

V súčasnom živote spoločnosti, keď aj do kultúry, vzdelávania a vedy silno prenikajú princípy trhového mechanizmu, „nákup knihy prestal byť kultúrnym dialógom medzi kníhkupcom a čitateľom“, píše sa v knihe prof. PhDr. Dalimíra Hajka, DrSc: Príbeh kníhkupca, s výstižným podtitulom Obchodník, ktorý čítal srdcom. V publikácii sa dočítame, že 8. novembra 1934, v samom centre Prahy, hlavnom meste Československej republiky, bolo otvorené Slovenské kníhkupectvo za účasti ministerského predsedu Milana Hodžu a slovenských spisovateľov Jána Smreka, Laca Novomeského a Vlada Clementisa. Zakladateľom a majiteľom kníhkupectva bol český nakladateľ a kníhkupec Leopold Mazáč. V kníhkupectve pracoval aj otec autora Jozef Hajko, jediný slovenský absolvent pražskej odbornej kníhkupeckej školy, najskôr ako praktikant, neskoršie ako kníhkupecký účtovník a zástupca vedúceho a napokon ako vedúci legendárneho Mazáčovho Slovenského kníhkupectva v Bratislave, v Liga pasáži, na Dunajskej ulici č. 22. Byť kníhkupcom kedysi v minulosti bola česť. Kníhkupec bol prostredníkom medzi spisovateľmi, vydavateľmi a čitateľmi. Musel vedieť, čo predáva. Požíval úctu a dôveru v kruhu milovníkov literatúry. Autor na pozadí historických udalostí zaznamenáva životný príbeh svojho otca, legendárneho kníhkupca a výnimočného človeka, ktorý celý svoj život zasvätil povolaniu kníhkupca. Kniha ma zaujala o to viac, že som ako dlhoročný vydavateľ mal možnosť osobne poznať oboch, autora knihy a aj jeho otca, hlavného protagonistu príbehu.

2. Peter Jaroš: Pasca, Slovart 2021

Súbor poviedok, ktorému dal autor veľavravný podtitul: „Neskorý zber“.

3. Irvin D. Yalom, Marilyn Yalomová: Otázka smrti a života, Premedia 2021

Dvojica autorov v knihe skúma otázky intimity, lásky a smútku.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984