Reklama
Reklama

Americkí rytieri Svetla a Temnoty...

Počet zobrazení: 1417

Tušenie ma nesklamalo. Vo všetkých kostiach som cítil, že Joe Biden povie niečo výnimočné. Veď po dlhých tridsiatich rokoch sa mu splnil celoživotný sen a stal sa oficiálnym kandidátom Demokratickej strany na prezidentské voľby do Bieleho domu. Už dávnejšie, pred jeho oficiálnou aj keď virtuálnou nomináciou (čo všetko ten vírus pokazil, veď taký Norman Mailer napísal svojho času hrubú knižku o nominačnom zjazde Demokratickej strany, lebo tá show naozaj na knihu vydala) sa písalo, že ak tá historická chvíľa pre Joa nadíde, tak tento muž s pevnými ramenami (to je výrok jeho manželky Jill) prednesie taký prejav, čo posledné desaťročia americké dejiny nezaznamenali. Nuž, tak som bol zvedavý aj ja, čo to už len bude za skvost, možno až na úrovni umeleckého prednesu.

Pravdaže, Joe, ktorý má určité problémy aj so zamieňaním významu slov –aj preto ho napr. Donald častuje dvomi prezývkami, raz ako Sleepy Joe (Spiaci Joe), inokedy zasa Slow Joe (Pomalý Joe), napr. namiesto silný povie slivný , alebo Amerika vysloví Aremika, a tak bolo jasné, že si bude dávať pekelný pozor v prednese veľkej reči. Lebo, veď viete, tí americkí novinári, aj keď prevažná väčšina drukuje demokratom – len si vezmite slávny denník The New York Times či týždenník Newsweek ,alebo takú televíziu MSNBC, ale aj CNN – predsa by sa len mohli obuť aj do svojho muža...

joe_biden_donkeyhotey.jpg
Joe Biden. Karikatúra DonkeyHotey/Flickr

A tak som čakal, čo to už len povie.

Pamätám si dosť dobre, že taký John Kennedy sa v jednom prejave blysol vetičkou, „nepýtajte sa, čo môže Amerika urobiť pre vás, ale sa pýtajte, čo vy môžete urobiť pre Ameriku...“ Priznám sa, táto vetička sa mi veľmi páčila a naozaj v tých dávnych časoch dosť rezonovala najmä v radoch vtedajšej mládeže. Lenže John si slušné renomé pokazil dvomi ťahmi: takmer zaútočil na Kubu kvôli sovietskym raketám, ktoré Nikita Chruščov poslal Fidelovi Castrovi nielen ako pomoc v prípade možného US útoku na revolučnú Kubu , ale aj ako geopolitickú odplatu k americkým raketám umiestneným v Turecku a namiereným na Moskvu. No a druhá vec, ktorá mu politický osud poriadne naštrbila, bolo vyslanie prvých vojenských poradcov do Vietnamu (potom tam už jeho nástupca Johnson poslal rovno pol miliónovú armádu) na tzv. zadržiavanie komunizmu, ktorý sa vraj nebezpečne šíril z Hanoja až na juh, do Saigonu a ktovie kam ešte... Američania vo Vietname prehrali, no prečo Kennedyho v Dallase zastrelili a kto presne, to zostáva pre Ameriku otázkou dosiaľ.

Druhý muž, ktorý v prejave povedal výraznú vetu, bol skrachovaný hollywoodsky herec, neskôr kalifornský guvernér a napokon aj prezident Ronald Reagan. Ten sa tváril od začiatku veľmi vodcovsky. Najskôr vyhlásil, že tam kdesi celkom hore, myslel zrejme až nebesá, je svetlo a to je vraj Amerika... Lepší bol však v prejave, ktorý adresoval Michailovi Gorbačovovi (to je ten, ktorý sa spolupodieľal na zrútení socializmu v Moskve a v Európe).Jemu poslal tie známe slová:  „Mr. Gorbačov, zrúťte ten múr...“ Myslel ten v Berlíne, ktorý dal kedysi dávno postaviť Nikita ešte spolu s Walterom Ulbrichtom.

No a potom v podstate nič či slabota. Bush junior sa iba povyhrážal teroristom, ktorí unesenými lietadlami zaútočili na newyorské dvojičky a budovu Pentagónu vo Washingtone. O niečo neskôr aj afganskému Talibanu no už priamou vojenskou akciou a vzápätí proti irackému Saddámovi Husajnovi, od čias Vietnamu nevídanou, the military action, ktorú nazval Matkou všetkých vojen. (Dobrý slogan, ktorý na začiatku pri zničení Iraku a zavraždení Saddáma poslúžil, ale napokon americkému neúspechu nezabránil). No ale niečo nového, či ako sa aj v našich končinách hovorí, túžba po zmene, sa očakávalo od Baracka Obamu. Od Kennedyho vlastne jediného, takpovediac intelektuála (aj keď toto slovo sa v Amerike veľmi nenosí). Obamu našli pre úrad najmä pre farbu pleti na vylepšenie imidžu Ameriky v celom svete, čo po Bushových útokoch na Kábul, no najmä na Irak, bolo priam žiaduce. V prejave na pôde Káhirskej univerzity posľuboval všeličo a najmä povedal, že „Amerika nemôže riešiť všetky problémy sveta sama, ale sa nemôžu riešiť ani bez nej.“

Tak dobre.

No a tento Obama (a pozor jeho viceprezidentom bol Joe Biden a ministerkou zahraničia nesmierne výbojná Hillary) k týmto vojnám pridal tak trochu z francúzsko-britského pozadia ešte jednu. Proti Kaddáfího Líbyi. Vieme, ako sa to skončilo a ako aj tam zakotvila americká demokracia...

Lenže Donald, to je ten čo je teraz v úrade, bol však v porovnaní s Obamovou vetou oveľa jasnejší, keď povedal, že Amerika už nemôže naďalej robiť svetového policajta... Bože, také niečo som písaval o Amerike pred rokmi a mnohí mi nechceli veriť.

Nuž, späť k hrdinovi týchto dní.

Joe Biden teda v nominačnom prejave poriadne perlil a aj keď som mal tušenie, že môže Američanom  o ich krajine povedať aj niečo, čo im nebude po chuti, lebo sa snažil byť akože faktografický, veď povedal, že sa bude pridržiavať faktov, a nie fikcie , no predsa som sa len na dosť dlhú chvíľu zháčil. Až tak zlé to predsa s Amerikou byť nemôže, alebo ak to tak je, ako hovorí Joe, a teda vychádza z faktov a nesnaží sa maľovať veci na ružovo, nuž poviem vám, neviem, neviem. Americkí novinári zvyknú porátať slová, ktoré ich politici použijú v prejave viac či najviac krát. To znamená, že ak pred časom Bush junior zopakoval v prejave slovo terorizmus napr. dvadsať razy, tak bolo jasné, že pôjde o ústredný bod jeho politiky. A tak, ako aj vieme, bolo.

No a Joe ťal teda do tuhého.

A nijako sa neokúňal. Jednoducho Američanom nalepeným na televíznych obrazovkách oznámil, že on je the Light a Trump je the Dark...! Teda, on, Joe Biden, je Svetlo a Donald Trump je Temnota. Dosť ma zatriaslo: až také zlé to fakt s Amerikou byť nemôže. Kedysi, ale ani nie priveľmi dávno, v jednu noc celý New York z ničoho nič zhasol. To bol ten známy black out, ale išlo o poruchu, ktorá sa po niekoľkých hodinách vysvetlila, a o deväť mesiacov neskôr narátalo najväčšie americké mesto najviac prírastkov novorodencov. To bola temnota, Mister Biden, a to si predsa musíte veľmi dobre pamätať.

Ale teraz.

Nuž dobre, Donald nezvládol coronavírus, to je fakt. Ale prečo? No lebo sa zrútil aj tak nejestvujúci zdravotný systém Ameriky ako taký i keď Trumpove hlášky najmä na začiatku pandémie riešeniu ťažkej situácie nepridali. No ale vyhlásiť a to rovno v nominačnom prejave, že Trump je Temnota, to sa mi zdá priveľmi pritiahnuté za uši. Lebo ak je prvý muž takého mocného štátu naozaj predstaviteľom temnoty, potom by ktosi mohol poznamenať ,že toto slovo označuje aj celú krajinu, teda, že Amerika, rovná sa temnota...

Ale ďalej.

Je zvláštne, ale osobne sa ani veľmi nečudujem, že Biden v prejave len veľmi okrajovo až takmer slabučko pomenúval aj povedzme „vonkajšie“ problémy  Ameriky. Napr. nekonečné a teda neskončené vojny na Blízkom a Strednom východe. A len ako fakt sa dá doložiť , že pán Joe Biden bol jedným z tých mužov americkej politickej scény, ktorí hlasovali za vojenskú inváziu do Iraku! A vieme, že išlo o historický podvod nielen na Američanoch, ale na obyvateľoch celého sveta. Irak, kedysi fungujúca krajina, dnes nejestvuje.

Alebo.

Pán Biden si predsa musí pamätať, ako telefonoval bývalému ukrajinskému prezidentovi Porošenkovi a vyhrážal sa, že ak neodvolá generálneho prokurátora Ukrajiny (ten vyšetroval podnikateľské akcie jeho syna Huntera Bidena v ukrajinskej ropnej firmy Burisma), nedostane Kyjev finančnú injekciu pre armádu...

A nie okrajovo teda možno dodať, že ak Ameriku, teraz obostrela „Trumpova temnota“, poriadny podiel na jej súčasnom zmätku, spolu so systémovým rasizmom, majú na svedomí aj, či najmä, pán Biden, najmä americké vojny... Trump predsa nevyvolal aspoň ďalšiu, aj keď jeho viaceré ťahy v zahraničnej politike stoja za jednu peknú knihu.

Lenže na Donalda už čakali aj iné problémy. Veď sa začínal nominačný zjazd jeho vlastnej politickej liahne, Republikánskej strany. No čo čert nechcel, na prípravu potreboval oveľa viac času než inokedy. Vošiel pod sprchu v byte vo východnom krídle Bieleho domu, tam, kde býva najmä večer a pozerá telku a spáva (v západnom krídle má povestnú Oválnu pracovňu) a zistil, že má slabý prúd vody. Pravdaže sa nahneval.

Kto by sa nie.

Neskôr sa pre britskú televíziu BBC vyjadril nasledovne.

„Pustíš vodu - a voda netečie. Nuž, čo spravíš. Jednoucho dlhšie stojíš pod sprchou. Pretože neviem, ako je to u vás (teda v Londýne!, ale ja musím mať vlasy perfektné.“ A potom ešte dodal, že nie je spokojný ani so svetlom úsporných žiaroviek, lebo vraj vyzerá príliš oranžovo... Poviem vám, to je teda riadna katastrofa. Chcel to, pravdaže, zmeniť, aj keď neviem, či to do zjazdu stihol. Nuž len si predstavme takého mocného chlapa pod sprchou: voda ledva kvapká a potom tie vlasy pri čudnom svetle, no hotová temnota...

Aby som však nezabudol ešte na jednu zvlášť výraznú figúru americkej politiky. Na nominačnom zjazde demokratov predsa len poriadne zažiaril ten starý dobrý Bill Clinton a Joeovi skoro ukradol show. Dvojnásobný americký prezident, ktorý to najmä výzorom a špecifickým vzťahom k ženám, najmä k jednej praktikantke, dotiahol takmer úroveň niekdajšieho Johna Kennedyho. Pravdaže nečakala na neho žiadna guľka ako na Johna v Dallase, a Bill ešte vonkoncom v politike neskončil, ale práve on je tým temným mužom v pozadí. Vplyvom na chod Demokratickej strany sa mu nik nevyrovná. Platí to, čo povie Bill a v čom ho zakaždým aj keď s miernou závisťou podporí jeho Hillary. A aj taký Barack Obama so svojou pani Michelle sa chtiac nechtiac môžu iba prizerať. Pravdaže, ešte je tam na americké pomery tvrdý a ľavicový radikál Bernie Sanders a najmä vychádzajúca hviezda so skratkou AOC (Alexandria Ocasio Cortéz), no riadiacu páku v straníckom výbore pevne drží v rukách Bill. A práve on rozhodol. Straníckym kandidátom do novembrových volieb bude Joe Biden.

Prečo?

Odpoveď je jednoduchá: Hillary pred štyrmi rokmi Donaldovi podľahla  a tak teraz konečne po dlhých tridsiatich rokoch došiel rad na Bidena. No aj tak som najviac čakal, čo v prejave povie slušivo prešedivený Bill. Už sa nemusel priveľmi zaoberať ideológiou, radikáli musia ešte počkať, teraz je hlavným cieľom poslať v novembri Trumpa do histórie. Ale nebol by Bill Billom, aby sa aj on neblysol  nasledovnou, a fakt zvlášť parádnou vetou.

„V časoch, ako sú tieto, by mala byť Oválna pracovňa veliacim centrom, a nie strediskom napätia.“

Bill má stopercentnú pravdu, lebo Donald až príliš často prská z tej robustnej miestnosti síru na všetky strany. No ale, no veď, to ale. Zatiaľ sa neobjavila správa, že by robil aj niečo také ako práve Bill, keď bola tá pracovňa jeho miestom. Veď si to pamätáme: naraz si dal dole nohavice a mladučká a pekná praktikantka Monica Lewinská, v rukách ešte s tajnými spismi, mu pomáhala vo veliacom centre riešiť svetové problémy...

A poviem vám, že v tej rozkošnej chvíli sa pokojne mohol premieňať na rytiera svetla a temnoty... Kde sa na neho hrabú Joe s Donaldom!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama