Reklama
Reklama

Americkí hrdinovia, ktorí padli v SNP, si zaslúžia našu úctu, nie spochybňovanie

Počet zobrazení: 1319

Po internete koluje zostrihané video, v ktorom sa Štefan Harabin pýta akýchsi aktivistov z amerického karavanu, ktorý sa vybral po stopách hrdinov SNP a navštívil 26 slovenských miest spojených s touto epochálnou udalosťou, kam môže položiť veniec americkým vojakom, ktorí padli v Povstaní. Zároveň ich kritizuje za bombardovanie Slovenska počas vojny. Otázky sú zjavne účelové a zavádzajúce, usilujúce sa spochybniť ich význam pre porážku nacizmu, preto považujem za potrebné uviesť na pravú mieru nasledujúce fakty.

Štefan Harabin a jeho prívrženci veľmi nepekným spôsobom pripisujú Američanom aj to, za čo nemôžu. K samotnému bombardovaniu Slovenska treba povedať, že nás bombardovali všetci: Američania, Rusi i Nemci – naši vtedajší nepriatelia i spojenci. Nemci bombardovali Banskú Bystricu. Nitru nezbombardovali Američania, ako tvrdí Harabin, ale Rusi. Sovietske letectvo bombardovalo Prešov, Nitru, ale aj Zvolen, Brezno, Zlaté Moravce, Ludanice, Topoľčany, Prievidzu, Handlovú či Nemecké Pravno. Najničivejšie bolo práve bombardovanie Nitry, kde zahynulo najmenej 345 ľudí, väčšinou civilistov. O všetkých týchto bombardovaniach možno viesť polemiky, ale nezabúdajme, že bola vojna a na akej strane vtedy stálo Slovensko. Navyše, je rozdiel, keď útočíte na legitímne ciele vojenského významu a keď sa sústreďujete na zabíjanie civilistov. Z tohto hľadiska je americké bombardovanie bratislavského Apolla a sovietske bombardovanie Nitry neporovnateľné. Cieľom bombardovania Apolla bolo odrezať nacistické Nemecko od jedného z hlavných dodávateľov syntetického benzínu. Pri navádzaní na ciele pomáhala Američanom aj slovenská špiónka Beatrix Čelková, ktorá im dodala fotografie objektu. Výsledky však boli viac než tragické. Pri bombardovaní zahynulo 181 ľudí a navyše, táto akcia pripravila povstalcov o kľúčové zásoby pohonných látok. Ťažko to však Američanom vyčítať. Benešova exilová vláda sa im snažila túto informáciou doručiť, ale nedostala sa k nim. Situácia v Nitre však bola diametrálne odlišná. Nemecká armáda opustila mesto 25. marca 1945 a deň nato sovietske letectvo celkom nezmyselne zaútočilo na Nitru. Práve sa konali veľkonočné trhy a mesto bolo plné ľudí. Sovietske raty strieľali nielen na nevinných civilistov na trhovisku, ale aj na tých, ktorí privážali mŕtvych k múru mestského cintorína. Úplne nezmyselne bolo zbombardované historické jadro, dokonca aj divadlo. Bol to ohavný vojnový zločin.

Za vojnový zločin považujem aj bombardovanie Nových Zámkov (ktoré vtedy patrili do Maďarska) americkými vojenskými silami. Američania ho síce zdôvodňujú strategickým železničným uzlom, ale faktom je, že bombardovali aj centrum mesta, úplne zničili historické jadro a zahynuli pri tom tisícky ľudí. Harabinovi ľudia však vôbec nerozlišujú medzi legitímnymi vojenskými cieľmi a vraždením civilistov. Na stránke Hlavné správy pripisujú Američanom ako zlo aj bombardovanie nacistickej leteckej základne v Malackách – Novom Dvore, čo je až absurdné. Majú sa vari Američania cítiť vinní za to, že bojovali proti Hitlerovi a jeho spojencom? Ak pletiete hrušky s jablkami, nejde vám o spravodlivosť a poukázanie na chyby amerických vojakov, ale o šírenie nenávisti voči celému národu. A to sú hanebné ciele. Takže povedzme si objektívne fakty, ako to naozaj bolo s americkou účasťou v Povstaní.

Rozsah materiálnej pomoci pre SNP, ktorú poskytli Američania a vôbec západní spojenci, skutočne nebol adekvátny potrebám povstaleckého frontu. No ani sovietska pomoc sa neuskutočnila v plnom rozsahu možností, keďže z 2000 ton požadovaného materiálu prepravili Sovieti na územie Slovenska iba štvrtinu. Okrem toho, keďže podľa dohody protihitlerovskej koalície ležalo Slovensko hlboko v sovietskej operačnej zóne, každá dodávka vojenského materiálu bola viazaná na súhlas sovietskej vlády. Najmä generál W. Donovan mal veľký záujem pomôcť Povstaniu, ale exilový minister zahraničných vecí Jan Masaryk ho schladil, že bez oficiálneho súhlasu Stalina nemôže československá vláda nič robiť, hoci už od 7. septembra 1944 považovala vláda USA oficiálne povstalecké ozbrojené sily na Slovensku za spojenecké. Napriek tomu nemožno poprieť, že tak pomoc Sovietskeho zväzu, ako aj pomoc Američanov a iných národov mala pozitívny vojenský, politický i morálny dopad na povstaleckých bojovníkov. Ak sa Štefan Harabin pýta, kde môže položiť veniec americkým vojakom, ktorí padli v Povstaní, rád mu odpoviem: v horehronskej obci Polomka nájde pomník americkým a britským vojakom, ktorí položili svoje životy za našu slobodu. Jednotka s takmer 40 členmi spolupracovala s partizánmi, s velením Povstania i ruským velením. Patrilo medzi nich aj 30 amerických letcov, ktorí po vypuknutí Povstania v noci z 1. na 2. septembra 1944 ušli z vojenského zajateckého tábora v Grinave a pešo, vlakom, konskými povozmi, o hlade, smäde a za pomoci statočných Slovákov, po nociach prešli do Banskej Bystrice. Po potlačení SNP sa skrývali, podobne ako partizáni, v horách nad Polomkou. Nemci ich však našli, zajali a 17 z nich popravili v koncentračnom tábore Mauthausen. Ich hrdinstvo nie je o nič menšie ako hrdinstvo sovietskych, rumunských či francúzskych vojakov. Títo ľudia nás nezradili, pomáhali nám a bojovali s nami do poslednej chvíle. Zaslúžia si našu najvyššiu úctu, nie spochybňovanie na základe ich počtu či aktivít, ktoré s nimi nesúvisia.

Viete, že už dve desaťročia patrím k najvýraznejším kritikom amerických imperiálnych vojen. Organizoval som demonštrácie proti vojnám v Juhoslávii a Iraku, verejne som vystupoval proti vojnám v Afganistane, Líbyi či Sýrii, vždy som upozorňoval na to, že americké intervencie sú v rozpore s medzinárodným právom a napriek stupňujúcim sa útokom militantných kruhov som poukazoval na destabilizujúce dôsledky, ktoré to bude mať. Nemýlil som sa, a to v tejto republike môže povedať len málokto. Hnev našich občanov na správanie Spojených štátov vo svete je oprávnený. Napriek tomu a práve preto ho nebudem zneužívať a šovinisticky útočiť na Američanov hlava-nehlava. Tým skôr, ak ide o pozitívne tradície našej spolupráce, akou bolo bezpochyby Slovenské národné povstanie.

(Text vyšiel v brnianskych Kulturních novinách 36/2018)

Priemer: 3 (21 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama