Alternanti Roberta Mistríka a Zuzany Čaputovej

Počet zobrazení: 3310

Dosiaľ vo mne rezonuje úchvatné predstavenie, ktoré zrežírovali prieskumné agentúry pred prezidentskými voľbami. Mamičkina bojovníčka za spravodlivosť musela najprv zakláňať hlavu a privierať oči pred slnkom, aby zahliadla Roberta Mistríka, s ktorým ju spájala kasa a totožné tričká pod oblečením. Zároveň musela počúvať Matovičove a Sulíkove prosby i pokriky, aby odstúpila z boja, pretože len a len Mistrík môže poraziť ľavicového kandidáta Maroša Šefčoviča. Prišlo však strhujúce finále a Zuzana Čaputová vyletela do nadoblačných výšin.  

Reprízy sme sa mali dočkať pred parlamentnými voľbami. Pravdaže, v inom, ale rovnako kvalitnom obsadení. V úlohe Roberta Mistríka sa mala predstaviť koalícia Progresívne Slovensko/Spolu a do úlohy spočiatku spochybňovanej Zuzany Čaputovej principáli obsadili stranu Andreja Kisku. Na reprízu sa neskrývane tešila aj pani prezidentka. Bodaj by nie! Opäť mohla prežiť svoj príbeh od škaredého káčatka po triumfujúcu labuť. Z prítmia prezidentskej lóže, a už bez trémy a napätia na vysvietenom javisku, či experiment zaberie. Zabral a jej sa ušla mimoriadne dôležitá zodpovednosť. Za výber lídra, ktorý by upevnil našu rozkolísanú geopolitickú orientáciu, teda neťahal by sa za prsty ani s bruselskými úradníkmi, ani s bruselskými lampasákmi. Požadovaný trend naznačila počas osobnej návštevy Bruselu. Do Bieleho domu sa zatiaľ nedostala.

Pani prezidentka už dávnejšie avizovala, že osloveným lídrom nemusí byť víťaz volieb. A z tých ďalších ako najvhodnejší vychádzal – On! Isteže, šíria sa o Ňom reči, napríklad o daňových prešľapoch, čudnom skupovaní pozemkov pod Tatrami či o zbedačení ľudí vyšším levelom úžerníctva. Tieto klebety by však prehlušil ohňostroj vylietavajúcich preferencií nad Jeho stranou... Lenže! Čo s novelou zákona, ktorá zakazuje zverejňovať výsledky prieskumov päťdesiat dní pred voľbami? Čo s libretom, ktoré s takou novelou nerátalo? Na pani prezidentku sa inscenátori a mecenáši hnevať nemôžu, pani prezidentka robila a robí, čo sa dá. Odkázala do parlamentu, že novelu nepodpíše, a nepodpísala ju, oznámila, že po prelomení prezidentského veta parlamentom sa obráti na Ústavný súd SR, aby dosiahla aspoň pozastavenie jej účinnosti, a dané slovo určite dodrží. Posivený občan len krúti hlavou a v duchu sa pýta, čo je za takou agilnosťou prezidentskej kancelárie. Veď volič strany, ktorá v prieskume dosahuje sedem alebo štyri percentá, by pri prípustnej štatistickej odchýlke nemal jasať ani zúfať. A nikto by ho nemal zatracovať, ak zachová vernosť tej svojej strane, hoci sa jej nedarí. A nijaká prieskumná agentúra – renomovaná či „šmejdová“ – nemá právo dennodenne ho strašiť a vsugerúvať mu náhradné riešenie, aby neprepadol ani jeden voličský hlas. Dokonca ani v prípade, keď podľa médií (v rukách oligarchov a finančných skupín) a obchendujúcej verejnoprávnej RTVS ide o rozhodujúci boj proti oligarchii, finančným skupinám a mafii... Na voliča, ktorý sa neriadi zásadou Kam prieskum, tam volebný lístok! pani prezidentka nepomyslela? Nedovolí jej to libreto, ktoré má po voľbách zabezpečiť európske riešenia aj tých najháklivejších tém?

Zdá sa, že Michal Truban s Miroslavom Beblavým konečne nazreli do libreta a hviezdy prieskumov zmeraveli, na akú rolu sa vlastne podujali. Dá sa inakšie vysvetliť ich zľahostajnenie k Andrejovi Kiskovi? Na užšiu spoluprácu ho vyzývali v priamych prenosoch, ale pakt o neútočení mu v dohodnutý deň – pre náhlu zmenu svojho denného programu! – poslali na podpis po kuriérovi. Od srdca im možno odpadol už vtedy, keď pred rokovaním s nimi ako prevádzkarmi koalície Progresívne Slovensko/Spolu uprednostnil pracovný obed s jej majiteľmi z ESET-u. Akoby bolo pod Jeho úroveň – baviť sa s drogovým propagátorom či Gorilím mláďaťom Mirkom, ktorý sa hrá na nového politika! Rovnako sa k nim začali správať aj médiá; hoci sa predstavenie ešte nerozbehlo, na verejnosť už prenikla prvá recenzia: „Tvárou zmeny môže byť Andrej Kiska. Trubanovi sa možno aj uľaví.“ (komentare.sme.sk, 10. 11. 2019) Pravdaže, trubanovci a beblaví sa dlho nefúkali, lebo Jemu nadbieha celá tzv. demokratická opozícia. Jej lídri si navyše nemôžu klásť podmienky a budú vďační i poslušní, ak On zabudne, že poniektorí krútili nosom nad vysvetlením daňovej kauzy istej popradskej nebankovky, verejne ponižovali prezidentskú kandidátku Zuzanku Čaputovú, komunikovali s Kočnerom alebo bujaro dovolenkovali s mafiánmi... V biznise to tak chodí, niečo za niečo. Zadarmo nebude ani „tvár zmeny Slovenska“ na lepší, slušnejší a európskejší štát. Ak pani prezidentka neustúpi od libreta, dožijeme sa vlády, ktorá sa rozpadne v okamihu, keď vládne strany začnú plniť volebné sľuby. Takú hrozbu otvorene signalizujú registrované partnerstvá i sprísnenie interrupčného zákona a pod pokrievkou bublú migračné kvóty či cudzie základne na našom území... Ale uspokojí sa kočneriáda s doterajšími trofejami a nenaženie pred mušky médií aj lídrov tzv. demokratickej opozície? A medzi nami, kto z novinárov si nevypil kávičku s Marianom Kočnerom? Služobne a s nepríjemnými otázkami, ako inak! A čo ak médiá naberú odvahu a pripomenú všetkých esemeskových „maznákov“ Kočnerovej spolupáchateľky Aleny Zsuzsovej? Nepreriedi to demokratickú opozíciu i kandidátov na ministerské kreslá?

Môže dnes niekto zodpovedne vyhlasovať, s kým nepôjde do vlády? Môže pani prezidentka dnes zodpovedne naznačovať, koho poverí alebo nepoverí jej zostavením? Keby sme sa ich opýtali, prečo to robia, keď sa hlásia ďalší a ďalší záujemcovia o moc, možno by nám odpovedali ako Jones v Greenových Komediantoch: „Mám to v úlohe, kamarát, mám to v úlohe.“ Len neviem, či by zhora zaznelo: kamarát.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984