Aleže dupeme!

Počet zobrazení: 5889
   Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vyriekol na tlačovej konferencii po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie, v deň 70. výročia oslobodenia Bratislavy od nacistických hôrd Červenou armádou, tieto slová: „zopakoval som [pánovi ministrovi] stanovisko Slovenska, že spôsob, akým bol v marci minulého roka zabratý Krym a pripojený k Ruskej federácii, považujem za vážnu destabilizáciu povojnového usporiadania a porušenie princípov medzinárodného práva“. Koniec citátu.
   Prejav prezident čítal, nejdem ho teda chytať za slovíčka – chcem len vysloviť vážne znepokojenie.
   Prezidenta Andreja Kisku zvolilo ani nie 29 % oprávnených voličov. Znepokojuje ma preto – a hlboko, a vážne – že „opakuje stanovisko Slovenska“, hoci práve toto stanovisko je celkom určte stanoviskom ani nie tretiny dospelých Slovákov. Ak vôbec. – Aj bez toho, pravdaže, mi zároveň Andrej Kiska pripomenul anekdotu a myške a slonovi, keď pochodujú po moste a myška utrúsi len tak mimochodom: Aleže dupeme!…
   Osobne odmietam postaviť sa do šíku a dupať poradovým krokom, ako mi tretina spoluobčanov pískne. Ak vôbec. Pískať budú, ba už pískajú, iní.
   Navyše – nie som myš. A zároveň – z presvedčenia tvrdím spolu s milým mojím, o máličko starším kolegom a učiteľom slovesnosti Tomášom Janovicom – nie som ani ovca.
  Na stránkach Slova netreba pripomínať, že Kiskova „destabilizácia“ sa nezačala na Kryme, ale začala sa zjednotením Nemecka, ktoré – už bez popľuvaných Postupimských dohôd (1945) – naďalej „postupimsky“ okupujú Američania. A čo Kosovo? Uf, čo s tým?!… A čo Irak, Sýria?
   Mali by sme, pán prezident, rozlišovať medzi filmovým Rambom, denne glorifikovaným v spravodajskom vysielaní CNN, a občanom brániacim svoj jazyk a svoju vlasť.
   Mali by sme, pán prezident, pamätať, že dráma na Ukrajine sa nezačala minulú jar na Kryme, ale v Kyjeve – po zákaze ruštiny pre väčšinu občanov Ukrajiny žijúcich na juhu a na východe Ukrajiny.
   Mali by sme, pán prezident, vziať do úvahy tragédiu ústavnosti na Ukrajine, ktorú autoritársky a bez logiky popierate: Onen stredoveký zákaz materinského jazyka podpísal (nie pre Rusov, ale proti nim) istý Porošenko, ten istý, s ktorým ste sa spoločne posmievali skandujúcim demonštrantom pred Grassalkovičovým palácom, keď ste sa tak dojemne s ním v Bratislave lúčili. – Zvolilo ho (vo voľbách, z ústavného hľadiska neplatných) 18 % občanov.
   Vrana k vrane sadá? Kdežeby!
   Ako hovorili starí matematici, keď podčiarkli nezvratný dôkaz dvomi čiarami: Quod erat demonstrandum! V otázkach srdca – v občianskych otázkach – sú však dôkazom dejiny, nie matematický výrok.
    Aj na „večného“ generalissima Stalina došlo.
    Aj na „na večné časy a nikdy inak“ Jakeša došlo.
    A ani Kiska – prepytujem, našťastie – nie je večný. Neprezentujte preto, pán prezident, dôrazne žiadam, už nikdy svoje súkromné stanovisko, ako stanovisko naše…
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#1
Jozef Gazarek
07. apríl 2015, 11:30

Chápem to, ak Vy a iní v SLOVE  napíšte za slová  Kováč, Šuster, Gašparovič aj slová  Stalin, Jakeš, ale ak priradíte slová  Stalin a Jakeš k slovu Kiska, stráca to súvislosť  slov  a iba chcete využiť všeko možné na kopnutie do československého socializmu, pretože  iným spôsobom  sa neviete vyrovnať samí zo sebov.  Somárskymi mostíkmi politizujete proti socializmu, len aby boli čo najneskôr nájdené východiská z reštaurácie kapitalizmu, ktorú svojím písaním  obhajujete.

    

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
07. apríl 2015, 13:16

Je faktom, že Kiska si svoj prezidentský imidž už dokonale pokazil. Holt, nie každému "zožerú" na verejnosti jeho súkromné názory, ktoré môže oddeľovať ako chce od "prezidentských"...ibaže by abdikoval a potom si môže hovoriť čo chce...

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#3
Vladimír Manda
07. apríl 2015, 13:56

S autorom úplne súhlasím v tom, že stnovisko pána Kisku nie je stanoviskom Slovenska, ale len jeho stanoviskom ako prezidenta Slovenskej republiky. Žiaľ v rozvíjaní demokracie sme sa dostali až tak ďaleko, že úrad prezidenta alebo aj premiéra môže zastávať osoba alebo aj strana, ktorá nebola zvolená ani 50% oprávnených voličov. Bez toho aby som to ďalej rozvíjal, uvedená situácia jasne signalizuje, ako sa politická štruktúra štátu, (politické stranym, parlament, vláda, pezident, a ďalšie zložky) vzďaľuje svojej vlastnej základni, t. j. občanom, ktorí by mali byť inak zdrojom moci v štáte. Potom stanovisko prednesené či už prezidentom alebo aj iným štátnym predstaviteľom je skôr stanoviskom úradu, ktorý zastáva a nie stanoviskom štátu, ktorého je reprezentantom. 

Obrázok používateľa Palo
#4
Pavel Novota
07. apríl 2015, 16:59

Ono s tým politickým zastúpením a získaným mandátom na ktorý sa politici s obľubou odvolávajú je to v tejto hre na demokraciu diskutabilné. Parlamentných volieb sa zúčastní sotva polovica voličov, z tých sotva 50% zúčastnených víťaz nezíska ani polovicu, najväčší podiel v histórii tejto demokracie mal v minulých voľbách Smer-SD, niečo nad 40%. Logicky teda zhruba polovica voličov sa tiež vyjadrila, lebo okrem pozícií za a proti je možné aj zdržať sa hlasovania, a tieto hlasy logicky nemožno v žiadnom prípade považovať za súhlas. Napriek tomu víťaz si osobuje, že dostal mandát vlastne na bezlimitné rozhodovanie. Napríklad privatizácia štátneho majetku, teda majetku vo vlastníctve všetkých, aj tých nevoličov, by mala byť rozhodnutá prinajmenej referendom.

O samotných polancoch, ktorý vlastne v priebehu parlamentného obdobia menia zloženie parlamentu a robia tak z volebných výsledkov, teda z rozhodnutia voličov trhací kalendár, čo sa opakuje každé volebné obdobie je zbytočné hovoriť. V parlamente sú vlastne politické strany, ktoré sa "súťaže" o post v parlamente ani nezúčastnili. Nezávislý mandát poslanca, nemá logické zdôvodnenie, lebo ak požas volebného obdobia si založí vlastnú stranu, alebo prejde do inej, je nezmysel nestranosť, keď tým prijíma program tej strany.

O prezidentských voľbách, kde tá účasť voličov býva ešte menšia to platí dvojnásob. Len doterajší prezidenti skôr dodržiavali štatút tejto funkcie v jej reprezentačnej forme. Pán Kiska sa zrejme v tejto funkcii chce prezentovať ako výrazná osobnosť. 

Obrázok používateľa anton b.
#5
anton braxatoris
08. apríl 2015, 12:04

Opat by sme srne potrebovali oslobodenie. Tentoraz od medialnej totality. Nielenze klamu v clankoch, ale manipuluju aj s diskusiami cez platenych diskusnych diverzantov . Diskusie k aktualnym temam nie su v mainstreamovych dennikoch alebo povolene, alebo su manipulovane, alebo aj zmazane pod zamienkou, ze nie su v sulade s Pravidlami. Naposledy na Pravde.sk zmazali viac ako 1000 prispevkovu diskusiu k clanku:

http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/351032-zemana-urazil-americky-velvyslanec-dvere-na-hrad-ma-zatvorene/

 

Je rozdiel parlamentne volby a prezidentske volby. Strany, ktore sa dostavaju do parlamentu a vlady su viazane svojim volebnym programom, nemusia respektovat ine politicke programy a inych volicov. Prezident vsak musi byt predstavitelom aj tych ludi, volicov, ktori ho nevolili.

Obrázok používateľa Palo
#6
Pavel Novota
08. apríl 2015, 13:23

Vecný rozdiel medzi parlamentnými a prezidentskými voľbami je zrejmý. Išlo mi o počty zúčastnených v kontexte s vyjadrovaním sa politikov. A práve, prezident je prezidentom (mal by byť) pre všetkých, rozšírim, aj pre tých bez volebného práva. Ako sa  hovorí "nadstranícky". Preto by nemal podliehať len svojím subjektívnym dojmom a aj keď mu nemožno uprieť jeho osobný postoj, mal by verejne reagovať a zdôvodniť svoje rozhodnutie.

Obrázok používateľa Milan Antal
#7
Milan Antal
09. apríl 2015, 22:15

Neviem, či neexistuje možnosť žalovať prezidenta za prekročenie svojej právomoci, ak hovoril o postoji Slovenska. Bude potrebné preštudovať zákony a prípadne dotlačiť parlament k prijatiu zákonov, ktoré zabránia takejto mediálnej manipulácii politikmi. Politik bude môcť hovoriť buď len v mene vlády, v mene prezidentského úradu, alebo, ak budú k dispozícii výsledky prieskumu, odvoalť sa na dané výsledky. Ale hovoriť v tomto prípade v mene Slovenska bolo od Andreja Kisku obyčajné chrapúnstvo  V prvom rade musí mať prezident úctu k občanovi, až od toho sa môže odvíjať úcta občana k prezidentovi.

Občan nemôže mať úctu k prezidentovi, ak sa dopustil buď cielenej manipulácie alebo nevedomosti aj ohľadom "destabilizácie povojnového usporiadania". Ak berime za základ usporiadanie po druhej svetovej vojne, Krym bol ruským územím, pod ruskou správou. Chcel azda prezident obviniť Západ, Ukrajinu z destabilizácie povojnového usporiadania? Prezident by mal viac rozmýšľať  nad tým, čo hovorí.

Začlenenie Krymu pod správu Ukrajiny v r. 1954 bolo už narušením tohto usporiadania, ale nebralo sa to tak, pretože v tej dobe bol súčasťou územného celku ZSSR. 

Ešte pred rozdelením ZSSR Krym 20 1. 1991 uskutočnil referendum, v ktorom sa občania Krymu vyslovili za utvoenie Autonómnej Krymskej republiky v rámci ZSSR. 4. 9 1991 krymský parlament prijal deklaráciu o štátnej suverenite Krymu. Teda ešte pred rozpadom ZSSR. 

24. 8. 1991 Najvyšší soviet Ukrajiny vyhlásil štátnu nezávislosť.

V tejto súvislosti vari vyhlásenie nezávislosti Ukrajiny nebolo porušením zákonov ZSSR, ako aj porušením medzinárodného práva z tých hľadisk, ako sa interpretuje v prípade Krymu? Vari vytrhnutie Ukrajiny z územného zväzku ZSSR a jej začlenenie do Európskej únie a NATO nie je jednoznačným porušením povojnového usporiadania? Nehovoriac o začlenení NDR do SRN, rozbití Juhoslávie, násilným vojenským odtrhnutím Kosova od zvyšku Juhoslávie. Nech už prestanú západní politici tárať o destabilizácii povojového usporiadania, pretože sa do dotýka výhradne ich a nie Ruska.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984