Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Aký je sociodemografický potenciál slovenského vidieka?

Počet zobrazení: 5418


kostol_75.jpg

Jedným z najdôležitejších problémov slovenského vidieka je jeho znížená konkurencieschopnosť v porovnaní s urbanizovanými priestormi. Základnou prioritou podpory rozvoja vidieka je vytváranie podmienok a priaznivého prostredia prispievajúceho k odstraňovaniu zníženej konkurencieschopnosti vidieckych oblastí a tým i napomáhaniu teritoriálnej rovnosti šancí vidieckeho a mestského obyvateľstva. Rozvojové investície do vidieckych regiónov sú determinované nielen ich vysokou absorpčnou schopnosťou, ale aj infraštrukturálnými investíciami, ktoré zo sebou „ťahajú“ aj služby.

Vidieckosť územia SR podľa regionalizácie OECD

Podiel obyvateľstva z celkového počtu obyvateľov SR je podľa jednotlivých typov regiónov na základe aktualizovanej regionalizácie OECD nasledovný: najväčší podiel, 50,3 %, je v prevažne vidieckych regiónoch, 38,3 % je v prechodných regiónoch a najnižší podiel,11,4 %, je v prevažne mestských regiónoch. Vo vidieckych regiónoch spolu tak podľa regionalizácie OECD žije 88,6 % obyvateľstva SR. (Vidiecke obyvateľstvo sme zlúčili z dvoch kategórií a to predominantly rural (prevažne vidiecke regióny), v ktorých viac ako 50 % obyvateľstva žije v lokálnych vidieckych jednotkách a intermediate (prechodné), kde v lokálnych vidieckych jednotkách žije 15 až 50 % obyvateľstva regiónu [NUTS III]. S touto zlúčenou typológiou pracujeme i v ďalších analytických subkapitolách).

Všeobecná charakteristika územia

Slovensko malo k 21. máju 2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, 5 397 036 trvalo bývajúcich obyvateľov. V porovnaní so sčítaním pred desiatimi rokmi sa počet trvalo bývajúcich obyvateľov SR zvýšil o 17 581. Zistený prírastok 0,33 % počtu obyvateľov v medzicenzálnom období 2001 – 2011 je najnižší v histórii sčítania na Slovensku. Počet trvalo bývajúcich obyvateľov SR sa zvyšuje, ale čoraz pomalším tempom. Najviac obyvateľov z ôsmich krajov SR je v Prešovskom kraji – 814 527 (15,1 %). Najmenej obyvateľov – 554 741 (10,3 %) žije na území Trnavského kraja. V roku 2013 mala SR 5 415 949 obyvateľov.

Celkove na 1 obyvateľa SR pripadá 0,45 ha poľnohospodárskej (0,28 ha ornej pôdy) a 0,37 ha lesnej pôdy. Spolu na 1 obyvateľa to predstavuje 0,82 ha pôdy. Lesnatosťou patrí Slovensko na 4. miesto v Európe. Priemerná hustota osídlenia je 110,1 obyvateľov/km², na vidieku 94,1 obyvateľov/km². Vysočiny a hory pokrývajú 60 % územia, nížiny 40 %. Na území Slovenska sa nachádza deväť národných parkov a 14  chránených krajinných oblastí.

Obyvateľstvo podľa veľkosti obcí

Ku koncu roka 2012 bolo na území SR 2 890 obcí, z toho so štatútom mesta je 138 obcí. Najväčší podiel na sídelnej štruktúre v SR majú vidiecke obce do 5 000 obyvateľov, je to až          2 756 obcí (95,4 % z celkového počtu obcí), v ktorých žije 2 450 030 obyvateľov, t. j. 45,3 % z celkového počtu obyvateľov SR. V sídelnej štruktúre SR prevládajú malé obce do 1 000 obyvateľov, ktorých je až 66,2 % z celkového počtu. Žije v nich 854 566 obyvateľov Slovenska (t. j. 15,8 %). Tieto malé vidiecke obce však tvoria prirodzenú reprodukčnú základňu pracovných síl pre poľnohospodársku prvovýrobu. Najvyšší počet malých vidieckych obcí je na severovýchodnom Slovensku a v južnej časti stredného Slovenska. V Prešovskom (56 %) a Banskobystrickom (54 %) kraji tvoria najmenšie obce do 500 obyvateľov nadpolovičnú väčšinu všetkých sídiel.

Vzdelanostná štruktúra

Pre účely sledovania štruktúrnych zmien vidieckeho obyvateľstva podľa úrovne vzdelania (v časovom horizonte sčítania obyvateľstva 2001 a 2011) podľa aktualizovanej regionalizácie OECD sa prejavili nasledujúce štrukturálne zmeny:

  • Pri všeobecnom poklese podielu obyvateľstva so základným vzdelaním je ich podiel na vidieku stále výrazne vyšší ako v mestských regiónoch (v roku 2011 bol na vidieku  každý siedmy obyvateľ so základným vzdelaním, na rozdiel od mestských regiónov, kde to bol každý desiaty). Tempo poklesu podielu obyvateľstva so základným vzdelaním je na vidieku výrazne nižšie ako v mestských regiónoch. Obyvateľstvo so základným vzdelaním žije prevažne na vidieku.
  • Podiel  obyvateľstva so stredným odborným a učňovským vzdelaním sa všeobecne znižuje, tempo tohto poklesu je pritom na vidieku podstatne nižšie ako v mestských regiónoch. Na vidieku je takmer každý štvrtý obyvateľ vyučený, zatiaľ čo v mestských regiónoch je to každý šiesty. Pri zlúčení týchto dvoch vzdelanostných kategórií (t. j. základné, stredne odborné a učňovské) je na vidieku výrazne vyšší podiel týchto nižšie kvalifikovaných osôb. 
  • Podiel obyvateľstva so stredoškolským vzdelaním je na vidieku mierne nižší ako v mestských regiónoch. Tempo rastu stredoškolsky vzdelaného obyvateľstva bolo v uvedenom období  na vidieku vyššie ako v mestských regiónoch.
  • Základným a charakteristickým rozdielom medzi vidiekom a mestskými regiónmi vo vzdelanostnej štruktúre na Slovensku je výrazný rozdiel v rozložení vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Vo vidieckych regiónoch v roku 2011 trvale bývalo 12,3 % vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva, zatiaľ čo v mestských regiónoch to bolo až 26,2 %. Na vidieku bol v uvedenom roku každý ôsmy obyvateľ vysokoškolsky vzdelaný, v mestských regiónoch každý štvrtý. Na jedného vysokoškolsky vzdelaného obyvateľa v mestských regiónoch v roku 2011 pripadlo 3,8 obyvateľov (v roku 2001 to činilo 5,9), zatiaľ čo vo vidieckych regiónoch to bolo 8,1 obyvateľov (v roku 2001 to bolo 14,9). Koncentrácia vzdelanostného potenciálu v mestských regiónoch oproti  vidieku je stále vysoká a dochádza tak k priestorovej asymetrii v rozdelení obyvateľstva podľa dosiahnutého stupňa vzdelania, čo okrem iných faktorov súvisí aj s ekonomickou výkonnosťou týchto regiónov. Tento pohľad však nezohľadňuje u tejto skupiny obyvateľstva pracovnú migráciu medzi týmito regiónmi, pri zakomponovaní tejto migrácie by boli tieto ukazovatele ešte viac polarizované.

V oblasti rozvoja ľudských zdrojov je nutné systematicky znižovať značné regionálne disparity v úrovni vzdelania, počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí, eliminovať ohrozenie sociálneho kapitálu a ľudských zdrojov v periférnych a ekonomicky slabých regiónoch, zhoršovanie demografického potenciálu v týchto oblastiach, a tým i dlhodobejšiu konzerváciu nerovnakých šancí pre obyvateľstvo v týchto postihnutých regiónoch. Zväčšovanie vzdelanostných medzier v populácii by v budúcnosti mohlo viesť k nerovnomernému vývinu celej spoločnosti a vytváraniu sociálneho napätia.

Efekty suburbanizácie

Relatívne novým prvkom, ktorý zasahuje vidiek, je proces suburbanizácie a dekoncentrácie. V priebehu posledných rokov sa v osídlení SR a najmä v mestských aglomeráciách evidentne prejavujú zvýšené procesy suburbanizácie, ktorá je charakteristická prenášaním čoraz väčšieho a  rozmanitejšieho počtu mestských funkcií do ich zázemia. V obciach okolo veľkých miest vzniká pásmo s rastúcim počtom obyvateľova s vysokými prírastkami nových bytov prevažne v rodinných domoch, v rekonštruovaných objektoch atď. Nie je to renesancia záujmu o život na vidieku, ale o modifikované formy suburbanizácie. V podstate ide o pomalé, ale sústavné vytváranie mestských regiónov.

Tato suburbanizácia nemá formu rozsiahlych priestorovo homogénnych urbanizovaných novotvarov, ale skôr sa prejavuje ako tzv. rozsídľovanie. Jednotlivé objekty sa rozptyľujú v prímestskej krajine, čo má ešte nepriaznivejšie ekonomické i ekologické dôsledky, ako výstavba kompaktných predmestských sídelných celkov. Tieto suburbanizačné resp. dezurbanizačné javy budú ďalej pokračovať. Postupujúca suburbanizácia vedie k opúšťaniu miest solventnejšími vrstvami obyvateľstva a postupne sa do týchto priestorov premiestňujú z miest i kvalitnejšie druhy občianskeho vybavenia a služieb. Najvýraznejšie sa tieto zmeny prejavili dvoch najväčších mestách (Bratislava a Košice), kde sú migračné úbytky miest smerované hlavne do ich zázemia. Suburbanizácia postupne (najmä vo väčších mestách) výrazne ovplyvňuje deľbu práce medzi verejnou a individuálnou dopravou osôb. Tieto premiestnené mestské funkcie vyhľadávajú predovšetkým územia pozdĺž už existujúcich trás automobilových komunikácií, poprípade železničných tratí. Nízka hustota osídlenia týchto priestorov však podporuje takmer výlučné užívanie individuálnej automobilovej dopravy.

Vidieckym obciam v suburbanizačných zónach tento proces umožňuje zlepšiť technickú i sociálnu infraštruktúru a vytvoriť priamo v obci nové pracovné príležitosti. Na druhej strane bude nutné zabrániť tomu, aby nestratili svoju identitu a nezmenili sa na typické periférne suburbanizované priestory. Tento trend bude ešte určitý čas pôsobiť, ale postupne sa tieto územia budú saturovať, a jeho priestorové možnosti sa vyčerpajú.

Migrácia

Vidiek sa postupne demograficky reštrukturalizuje podľa veľkosti sídiel. V najmenších vidieckych sídlach sa zhoršuje sociálny potenciál vidieckej populácie, vo väčších vidieckych  sídlach sa začínajú objavovať diferencované náznaky pozitívnych zmien.

Pre dlhodobú konkurencieschopnosť vidieka je nevyhnutné vyrovnať sa s demografickými zmenami, ako sú celkové starnutie obyvateľstva, nízka natalita a migračná rigidita. Slovenský vidiek je charakteristický i vysokým zastúpením etnických minorít (predovšetkým občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti a Rómovia) a vekovo staršou generáciou, ktorá vytvára vyššie nároky na zdravotnícku starostlivosť. Tieto sociálne skupiny sa v porovnaní s mestskou populáciou správajú odlišne a ich sociálna inklúzia je obtiažnejšia.

Od roku 2009 do roku 2011 dochádza na vidieku k zápornému migračnému saldu. Migračný prírastok vo vidieckych oblastiach za roky 2005 – 2011 však činil približne jednu sedminu (cca 14,6 %) celkového prírastku v SR. Tento mierny migračný prírastok bol spôsobený predovšetkým suburbanizačnými pohybmi obyvateľov. Vysoké migračné úbytky majú najmä tradičné emigračné okresy južnej časti stredného a severovýchodného Slovenska. Vo vidieckom prostredí dochádza k značnej diferenciácii sídelného typu. Na jednej strane sú suburbanizované obce a obce s dobrými rozvojovými potenciálmi, na druhej strane väčšina vidieckych obcí (najmä menších), kde dochádza ku kumulácii problémových rozvojových potenciálov ako i negatívnych dopadov transformácie.

Migrácia na vidieku je sprevádzaná prvkami selektívnosti, pretože odchádza prevažne mladá generácia s vyššími kvalitatívnymi charakteristikami. Migrácia z vidieka do miest znamenala väčšinou zároveň sociálnu mobilitu, migrujúci menili nielen miesto svojho bývania, ale spravidla aj svoj profesionálny a sociálny status. Vysoká intenzita sídelnej migrácie obyvateľov menších vidieckych obcí nie je dostatočne vyrovnávaná prirodzeným prírastkom obyvateľov, čim sa narušuje prirodzená reprodukcia vidieckej populácie.

Veková štruktúra

Podiel predreprodukčnej zložky obyvateľstva (0 – 14) je na vidieku vyšší ako v mestských regiónoch, ale tempo poklesu je tu naopak vyššie ako v mestských regiónoch. Za sledované obdobie (2001 – 2011) sa vo vidieckych regiónoch znížilo zastúpenie predproduktívneho obyvateľstva (z 19,2 % na 15,6 %) čo je spojené predovšetkým s výraznou redukciou prirodzených prírastkov. V období 2001 – 2011 bol podiel obyvateľstva v produktívnom veku vo vidieckych regiónoch nižší ako v mestských. Dlhodobejšie sa na vidieku zvyšuje i podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku. V mestských regiónoch je vyšší podiel poproduktívneho obyvateľstva a tempo rastu tejto skupiny obyvateľstva je tu vyššie ako na vidieku. Vidiek má oproti mestským regiónom vyšší podiel detskej zložky a nižší podiely obyvateľstva v produktívnom a poproduktívnom veku. Vplyvom znižovania podielu detskej zložky a rastom podielu osôb v poproduktívnom veku sa vo vidieckych regiónoch zhoršuje veková štruktúra obyvateľstva. Tento proces je však výrazne vnútroregionálne a sídelne diferencovaný.

Zamestnanosť, nezamestnanosť, mzdová úroveň a chudoba

Podiel  zamestnanosti v primárnom aj sekundárnom sektore je vo vidieckych oblastiach vyšší ako v SR spolu. Vývoj zamestnanosti v terciárnom sektore však naznačuje dynamickejší nárast zamestnanosti vidieckych oblastí. Zamestnanosť v terciárnom sektore má na vidieku značný rastový potenciál. Podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľov v produktívnom veku (15 – 64 rokov) je vo vidieckych regiónoch podstatne nižší ako v mestských regiónoch. Nízky podiel miery zamestnanosti vo vidieckych oblastiach vyplýva zo stále nedostatočnej ekonomickej infraštruktúry a nízkej podnikateľskej hustoty vo vidieckych oblastiach a čiastočne svedčí i o migračnej rigidite vidieckeho obyvateľstva. Rozdiely v podiele pracujúcich (15 – 64 rokov) na vidieku a v mestských regiónoch sú však stále veľmi vysoké .

Z hľadiska nezamestnanosti existujú v SR značné regionálne rozdiely. Regióny s vysokou mierou nezamestnanosti sú sústredené najmä na východnom, južnom a strednom Slovensku. Naopak, najnižšou nezamestnanosťou sa vyznačuje západné Slovensko, najmä bratislavské okresy. Vo vidieckych regiónoch je situácia výrazne horšia ako v mestských. Miera nezamestnanosti vo vidieckych regiónoch (16,7 %) bola v roku 2011 vyššia ako nezamestnanosť v SR spolu (14,0 %). Hlavnými faktormi zvyšovania regionálnej polarizácie nezamestnanosti vidieckych regiónov boli štrukturálne ťažkosti veľkých, dominantných zamestnávateľských subjektov v regióne, infraštrukturálna zaostalosť a slabá integrácia do trhu práce hendikepovaných sociálnych skupín a etnických minorít, ktoré sú väčšinou najviac zastúpené na vidieku.

Zamestnanci na vidieku v priemere dosahujú približne dve tretiny priemernej mzdy zamestnanca v mestských oblastiach. Podielový rozdiel v priemerných mzdách medzi „vidieckymi a mestskými  zamestnancami“ (mzdová disparita) sa dlhodobo udržuje na dvojtretinovej hladine. Na druhej strane relácia priemernej mzdy na vidieku voči priemernej mzde v národnom hospodárstve SR osciluje na úrovni 90 %, tzn. že priemerná mzda na vidieku dosahuje približne 90 % priemeru v národnom hospodárstve. Väčšie mzdové rozdiely sú medzi mestskými a vidieckymi regiónmi ako medzi vidiekom a priemernou mzdou.

V roku 2011 bolo na Slovensku v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia 1 112 241 ľudí, čo predstavovalo 20,6 % (na vidieku činil tento podiel  23,8 %) na celkovom počte obyvateľov. Na základe posledných výsledkov EU SILC 2011 bola miera rizika chudoby v Slovenskej republike na úrovni 13,0 % (muži – 12,8 %; ženy – 13,1 %), čo je pod priemerom EÚ (16,9 %). Pri porovnávaní jednotlivých krajín EÚ 28 patrí Slovenská republika medzi krajiny s najnižšou mierou rizika chudoby.

Podnikateľská štruktúra

Vo vidieckych regiónoch v roku 2011 podnikalo spolu 341 272 fyzických osôb – čo je v porovnaní s rokom 2001 nárast o 37,3 %. Dynamika absolútneho nárastu počtu podnikateľov bola v mestských regiónoch nižšia, čo vyplýva z vyššej saturovanosti a tým i nižšej absorpčnej schopnosti týchto regiónov. U mestských regiónov vidieť, že pri náraste podnikateľov sa ich podiel na celkovom počte znížil z 18,1 % v roku 2001 na 15,2 % v roku 2011, tzn. že pri absolútnom raste sa ich podiel na celkovom počte podnikateľov znižuje. Naopak nárast počtu podnikateľov na vidieku je kontinuálny a ich podiel na celkovom počte podnikateľov v SR sa zvyšuje. Zvyšovanie počtu podnikateľov na vidieku má stále značný potenciál rozvoja. V mestských regiónoch je vyššia hustota podnikateľských subjektov (právnických osôb). To naznačuje reálne zaostávanie vidieckych regiónov v hustote korporatívnych podnikateľských štruktúr, ale na druhej strane i určitý rozvojový potenciál podnikania. Je nutné však zohľadniť skutočnosť, že značná časť podnikov má sídlo v mestských regiónoch, ale podniká mimo tohto územia, to znamená na vidieku.

Vidiecke brownfieldy (hnedé parky)

Na vidieku sa objavuje nový problém, tzv. poľnohospodárske brownfieldy (opustené poľnohospodárske areály a objekty). Pod pojmom „brownfields“ sa rozumie už raz využívané územie, ktoré stratilo svoju pôvodnú funkciu. Zaraďujú sa do neho všetky pozemky a nehnuteľnosti v území, ktoré neplnia svoju pôvodnú funkciu, majú evidentnú ekologickú záťaž a zdevastované výrobné či iné budovy. Nachádzajú sa v extraviláne resp. intraviláne obcí, blokujú ich možný rozvoj a prispievajú k ďalšiemu záberu zelených plôch. V niektorých prípadoch zaberajú dokonca podstatnú časť územia obce. Opustené poľnohospodárske areály a objekty pôsobia vo vidieckom sídle ako umŕtvený priestor a navyše poškodzujú vzhľad a turistickú atraktivitu územia. Najmä malé obce majú nedostatok financií a kapacít na naštartovanie  revitalizácie týchto priestorov. Renovácia brownfields je environmentálne a spoločensky efektívna a vedie aj k vytvoreniu nových pracovných miest, k investíciám do vylepšenia infraštruktúry a ďalšiemu rozvoju dotknutého územia. Tieto skutočnosti pochopili už aj v zahraničí, kde riešia brownfields už niekoľko desaťročí a niektoré krajiny vytvorili špeciálne programy na ich revitalizáciu.

Zachovanie a vylepšenie kultúrneho dedičstva

Pre vidiek je dôležitá podpora obnovy a revitalizácie historických štruktúr krajiny s cieľom zlepšovania prístupu občanov a návštevníkov územia ku kultúrnemu dedičstvu vrátane vytvorenia priestoru pre sebarealizáciu a angažovanosť občanov v území. Osobitný dôraz by sa mal klásť na vybranú skupinu pamiatkových objektov, ktoré historicky plnili významné hospodárske a spoločenské funkcie (tzv. profánna a fortifikačná architektúra, ako sú kaštiele, vily, kúrie, meštianske domy, ale i historické parky), pričom dnes sú tieto objekty v narušenom či dezolátnom stave alebo sú nevyužité, čiastočne využité, resp. nevhodne využité. Podpora v oblasti revitalizácie pamiatkového fondu by mala byť zameraná na záchranu, obnovu a postupné využívanie týchto objektov vo výrazne zaostávajúcich regiónoch a sídlach. Podľa analýzy Pamiatkového úradu SR je takýchto objektov v území SR zhruba 1 300.

Záver

V hodnotení sociálnych zmien slovenského vidieka sa nemôžeme jednostranne a schematicky prikláňať len k negatívnemu hodnoteniu. Vidiek sa mení a postupuje od sociálnej homogenity a uniformity k sociálnej heterogenite a diferenciácii. Existujú tu aj zjavné trendy smerujúce k oživeniu, k posunu vidieka do inej sociálno-ekonomickej roviny. Ide o aktivity, ktoré sú spojené nielen s diferencovanou možnosťou hromadnejšieho využívania prirodzených výhod vidieckeho prostredia, ale aj o zatiaľ individualizované prípady návratu určitých osôb, resp. sociálno-demografických skupín na vidiek. Vidiecka populácia sa za posledné roky začína vnútorne reštrukturalizovať, dochádza k zmenám vnútorných proporcií. Ubúda počet obyvateľov v najmenších vidieckych sídlach a postupne sa zvyšuje počet obyvateľov vo väčších vidieckych sídlach  resp. v zázemí urbanizovaných centier. Základným motívom tejto priestorovej mobility je pohyb za prácou a lepšou infraštrukturálnou vybavenosťou. Významná časť vidieckej populácie najmä v hospodársky znevýhodnených regiónoch je ohrozená  stratou existenčných prostriedkov a stáva sa problematickou skupinou na trhu práce.

Nezameniteľnú úlohu pri rozvoji vidieka stále zohrávajú podnikateľské subjekty alokované vo vidieckom osídlení a osobitne tie, ktoré sú spojené s poľnohospodárstvom a hospodárením na pôde. Ich vplyv a význam na rozvoj vidieka bude podmienený ich ekonomickou silou, pokračujúcou podnikateľskou reštrukturalizáciou poľnohospodárstva, posilňovaním vidieckych ekonomík, vývojom sociálneho a ľudského kapitálu na vidieku, atď.

Budúce perspektívy vidieka predpokladajú výraznejšiu podporu nových infraštrukturálnych systémov, ktoré povedú k rastu konkurencieschopnosti postavenom na dlhodobých faktoroch, akými sú napr. transfer technológii, podpora inovatívnosti, cielený rozvoj kvalifikácie ľudských zdrojov, atď. Zatiaľ nedochádza k rovnomernému rozvoju informačných a komunikačných technológií, ktoré skracujú vzdialenosti medzi vidieckymi a urbanizovanými oblasťami a postupne zlepšujú kvalitu života vo vidieckych oblastiach. Nie všade je však prístup k týmto technológiám jednoduchý a vidiecke komunity sú niekedy príliš malé či príliš odlúčené na to, aby mali zabezpečenú technologickú infraštruktúru nutnú pre rozvinuté a sofistikované informačné technológie.

Foto: Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
08. jún 2014, 12:29

Aj keď je to príspevok v "Analýzach a štúdiách", čiže vedecké dielko, nemôžem súhlasiť s pánom Stanislavom Buchtom už úplne v paradigme jeho príspevku. Vážim si tohto vedeckého mena, možno ste to Vy, čo ešte v 1985 spracovali na Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva dielo "Podniková spoločenská spotreba v poľnohospodárstve". Rád by som toto Vaše (alebo otcovo?) dielo získal k preštudovaniu.

Prečo však napriek úcte k vedeckému dielu nemôžem súhlasiť a ostro polemizujem?

Pretože sa zaoberáte "podnikovou a podnikateľskou paradigmou" tam, kde v súčasnosti potrebujeme paradigmu "záchrany a obnovy po ékonomickej a teda i ekologickej katastrofe".

Paradigma = súbor používaných názorov a pohľadu na problém . To pre iných čitateľov.

Skúsim Vás citovať:

Vaše tvrdenie 1:

"znížená konkurencieschopnosť v porovnaní s urbanizovanými priestormi. Základnou prioritou podpory rozvoja vidieka je vytváranie podmienok a priaznivého prostredia prispievajúceho k odstraňovaniu zníženej konkurencieschopnosti vidieckych oblastí a tým i napomáhaniu teritoriálnej rovnosti šancí vidieckeho a mestského obyvateľstva."

Protiotázka a protiargument: O čo má ísť na slovenskom vidieku? O KONKURENCIESCHOPNOSŤ? Čoho a s čím? Alebo s kým? 

"Slovenský vidiek" je totiž posledným vlastníctvom, ktoré Slovenská republika ešte v 2014 roku v rámci EÚ vlastní. A toto vlastníctvo je rozdrobované výpredajom pôdy, výpredajom pozemkov na účely investičnej a podnikateľskej - tj.developerskej výstavby, ničené prírodným živlom ( nielen kalamity ako Tatry 2004 či Tatry, Orava a Gemer 2014, ale aj suchami, záplavami, otrávenými spodnými vodami, mrazmi, posunom hmyzích areálov a podobne) a živlom "neviditeľnej globálnej ruky trhu". 

Ak chceme konkurovať stredomorským rekreačným a wellnes pásmam turistiky, uvedomme si, že sem nikdy hlavný prúd tých platiaich turistov nepríde. Niečo o tom hovorí už aj vydavateľ a riaditeľ časopisu Cestovateľ Lubomír Motyčka v aprílovom čísle. Prečo? Pretože ani stopercentne vybudovaná infraštruktúra turistického "biznisu" developermi a hordy nájazdov turistov cez touroperátorov nezaručia, že ZISK zostane u nás na Slovensku a v prospech slovenského vidieka. V priemysle by vám o tom vedeli povedať viac. TAKŽE KOHO KONKURENCIESCHOPNOSŤ CHCEME BUDOVAŤ?

Ak ale chceme zachraňovať slovenskú poľnohospodársku produkciu a jej spracovanie a  výrobu potravín, museli by sme urobiť predovšetkým silné opravné legislatívne kroky a trochu ostrejšie bojovať s administratívnymi rozhodnutiami Európskej Únie, ktorá vyhovuje "svojim" farmárčekom, ale nie našim zaužívaným poľným a poľnohospodárskym produkčným kapacitám. Aj keď sme na úbytku, ešte stále je tu šanca, lebo prírodu na slovenskom vidieku našťastie nezničí "civilizácia EÚ" tak ľahko. Aj keď povedzme odborník na naše vinárstvo profesor Malík už varoval, že tých našich plôch viniča už úplne nestačí tej obrovskej vinárskej ploche, ktorá je vo svete.

ZACHRAŃOVANIE - to je tá správna paradigma. Ak vidíte, ako autá z výstavby cestných ťahov odvážajú sto rokov sa tovriacu ornicu zo SLOVENSKÉHO VIDIEKA, neznámo kam, možno do podvalov pod diaľničné prípojky, musí vám byť predsa zle. Ornica, čo má cenu zlata. Ornica, ktorú si ani osmanskí dobyvatelia a hitlerovskí uchvatitelia nedokázali "vziať a odniesť"...  isteže, skúste nebyť v takej chvíli v emóciách....  

Ale vecne: na vidieku vymiera hospodársky život založený a udržujúci jeho obyvateľstvo po tisícročia na výrobe živočíšnej i rastlinnej.. Žiadne golfové ihriská ( ako tie za Šamorínom či pod Rajcom) neprinesú úrodu a to už nehovoríme o tom, ako vyrástli "priemyselné parky", "logistické centrá" a "fotovoltaické elektrírne" na ornej pôde slovenského vidieka, čiže tam už ani tráva sto rokov neporasite. Ak obhajujete takúto konkurencieschopnosť vidieka - nemusíte, už sa stalo!

Vaše tvrdenie 2:

" Vidiek sa mení a postupuje od sociálnej homogenity a uniformity k sociálnej heterogenite a diferenciácii. Existujú tu aj zjavné trendy smerujúce k oživeniu, k posunu vidieka do inej sociálno-ekonomickej roviny".

Odpoveď: Vlastne tými argumentami pod tvrdením 1 to len potvrdzujem: ÁNO, ZVÍŤAZILI TRENDY K POSUNU VIDIEKA DO INEJ SOCIÁLNO-EKONOMICKEJ ROVINY!

Otázka: Ale to je ozaj dobré pre ľudí na vidieku? Nemuseli sa presťahovať do CITY, mestský urbanizmus prišiel za nimi.

Dnes v nedeľu na ČT2 šiel taký zaujímavý dokument o zdevastovaní Krkonôš developerskou výstavbou. Ľudia sa odtiaľ sťahujú, pretože, ako jeden z pôvodných obyvateľov povedal: "Žil som tu roky v chalupe s výhľadom na hory a lesy, práca bola ťažká. Teraz je to rovnako ťažké, ale mám výhľad na apartmánové paneláky, kde sa svieti tak raz za dva-tri mesiace a všetko je tu zabetónované. Niet tu susedov.Už tu nechcem žiť"...

Môj pohľad nie je podnikateľský, ani vedecko-investičný. Môj pohľad je národohospodársky. NEŽELÁM SI PREMENU SLOVENSKÉHO VIDIEKA NA KONKURENĆNE SCHOPNÝ AREÁL SVETOVÉHO BIZNISU!

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
08. jún 2014, 13:52

Ad: "problém, tzv. poľnohospodárske brownfieldy (opustené poľnohospodárske areály a objekty ":

Absolútne nemáte pravdu:

Všetky tieto "hnedé areály" niekomu podľa katastra patria a je iba nešikovnosťou vlastníkov alebo bezmocnosťou veriteľov ktorí majú vecné bremeno zadĺženia alebo iné, že sa na nich nič nedeje.

Predovšetkým, všetky tieto "hnedé opustené areály" boli do roku 1989 kvitnúcimi a organizovanými poľnohospodárskymi jednotkami a vieme presne, kto a prečo ich politicky ničil. Družstvá prešli privatizáciou (áno, i tak sa dá nazvať transformácia z kolektívneho vlastníctva na kapitálové s podielovými vlastníckymi listami), čo sa dalo, to sa predalo, z čoho bolo možné vyťažiť zisk, sa vyťažilo, čo je možné podnikatrľsky využíť, je využívané. Presne v duchu klasickej ekonómie, hnedé poľnohospodárske areály sú už ekonomickou  EXTERNALITOU a preto sa ňou žiadny podnikateľ nezaujíma.

Prevažnou väčšinou sú to teraz právne "zakomplikované" vlastnícke vzťahy, ktoré bránia čo i len pohnúť majetkom, takže iba príslušné obce, v ktorých sa tieto areály nachádzajú, by mohli teoreticky zorganizovať na ich území nejakú hospodársku činnosť. Ale k tomu by bolo potrebné iné zákonodarstvo ako existuje a vôľa i schopnosť organizátorov.

Dvadsaťpäť rokov drancovania slovenského vidieka sa podpísalo na tom, že v chotári jednej obce sa zároveň nachádza takmer nevyužívaný "priemyslený park", ktorý je už zabetónovaný a nikdy sa nebude dať vrátiť prírode, je tam fungujúci agropodnik na báze "družstva" (často tak i pomenovaný), ktorý ale už nepatrí členom družstva ale vždy tomu, kto odkúpil najväčší podiel podielových listov a prípadne prvý podal žiadosť o agrodotáciu, potom je tam nejaký agroturistický "podnik" a ostatné okolie sú "poľnohospodárske brownfieldy".

Prestávam sa domnievať, že ide o jedného a toho istého autora, ktorý v roku 1985 písal o problematike agropriemyslu na Slovensku. Toho by malo bolieť, ako to na vidieku vyzerá...

 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Matovičove referendá
Idioti v politike
Kto sa smeje naposledy
Čas na nových 2 000 slov
Esencia cynizmu a pokrytectva
Návrat posolstva Novočerkaska
Ad.: Idioti v politike
Čo dnes zasejete, to budete v budúcnosti žať!
Matovičove referendá
Budíček spoza Dunaja
Idioti v politike
Vrtieť Justitiou
Kam až môže klesnúť verejná morálka?
Ako Slovensko prichádza o verejnosť
Pod rúškom tma
Covid - Rozdelená spoločnosť
Reklama
Reklama
Reklama