Ako to je s poklesom podpory ľavice? I. časť

O ľavicových a k ľavici sa rôzne hlásiacich politických stranách v parlamentoch členských štátov EÚ
Počet zobrazení: 3792

V poslednom čase sa objavujú rôzne úvahy o poklese podpory ľavicových síl a ich politiky, o kríze ľavice. Poukazuje sa pri tom na rôzne príčiny a okolnosti. Vzhľadom na chaotickosť súčasnej politickej situácie na Slovensku, v Európe i na celom svete, ako aj na voľné chápanie politickej ľavice, je analýza problému náročná a ťažko sa robia jednoznačné závery.

Pri analýze problému súčasnej politickej ľavice sa zameriame na úzky vybraný problém – špecifickú kvantifikáciu jej stavu z aspektu moci. Uskutočníme ju na základe zastúpenia subjektov, ktoré sa označujú za ľavicové strany alebo sa k nim rôzne hlásia, a to v parlamentoch členských štátov EÚ ku koncu mája 2022. Všetky subjekty, teda aj hnutia a pod., budeme v príspevku označovať len pojmom. Ak sú k dispozícii údaje, uvedieme aj rok založenia strany, alebo rok, odkedy pôsobia. Nevenovali sme sa mimoparlamentným ľavicových stranám, ale ak sú dostupné údaje, uvádzame ich kandidovanie vo voľbách.

Na získanie ucelenejšieho pohľadu na pôsobenie politickej ľavice v štátoch EÚ doplníme ešte dva stručné prehľady. Prvým je prehľad ľavicových strán vo vládach a vládnych koalíciách a druhým prehľad volených hláv štátov ľavicového zamerania (ktoré kandidovali za ľavicové strany, prípadne v nich v minulosti pôsobili).

Bez ohľadu na komplikované sociologicko-politologické modely ľavice, ľavicové strany ad hoc zaradíme do štyroch skupín, pričom sme si vedomí zložitosti terminológie a relatívnosti tejto klasifikácie. Prvé dve skupiny sú ľavicové v „užšom“ chápaní; ide o strany, ktoré deklarujú socialistickú, komunistickú či inú podobnú orientáciu vo svojom názve i ako jadro svojho pôsobenia. V tretej a štvrtej skupine ľavice zaradíme strany v „širšom“ chápaní, keď sa k nej rôzne hlásia, pričom ľavicová politika nemusí byť ich hlavnou líniou.

Prvú skupinu pracovne nazveme „prvotnými“ ľavicovými stranami. Ide o také, ktoré majú vo svojom názve socialistická alebo robotnícka a pod. a niekedy odvodzujú svoje korene z 19. storočia. V súčasnosti sa časť z nich „tlačí“ do stredu a pri tom sa „liberalizuje“. Dochádza aj k odkláňaniu od tradičných ľavicových, socialistických hodnôt a ich nahrádzaniu „modernejšími“.

Do druhej skupiny zaradíme „radikálne“, „autentické“ ľavicové strany. Urobíme tak najmä na základe pomenovania strany. Nebudú to len komunistické strany (začali vznikať po prvej svetovej vojne a mnohé z nich už nepôsobia), ale aj ďalšie, ktoré svojím názvom vyjadrujú „radikálnu“, „autentickú“ ľavicovú orientáciu. Toto zameranie strany prezentujú vo svojich programoch a snažia sa ho napĺňať aj vo svojej politickej línii.

Tretiu skupinu, ktorá je už „hraničná“, budú tvoriť strany, ktoré nemajú vo svojom názve socialistická, robotnícka a pod., ale vo svojom programe sa hlásia k ľavému stredu. Ide najmä o „zelené“ strany. Časť z nich sa označuje aj za „eko-socialistické“ a alterglobalistické.

Štvrtá skupina, ktorá je najproblematickejšia, sa nachádza na pomedzí stredu a ľavého stredu. Sú to strany, ktoré sa označujú za ľavicové-liberálne či niekedy len sociálno-liberálne. Zaradili sme medzi ne so značnou opatrnosťou a v malom počte iba také, ktoré sa nejakým spôsobom aspoň okrajovo, ale otvorene hlásia k ľavému stredu.

Prehľad sme spracovali na základe výsledkov posledných volieb do parlamentov štátov EÚ. V prípade, že je parlament dvojkomorový, prehľad zahŕňa len voľby do komory, ktorá sa označuje za dolnú (nižšiu).

Relatívnosť prehľadu podmieňuje aj čas. Zahŕňa obdobie od parlamentných volieb od júna 2017 vo Francúzsku do apríla 2022, keď sa uskutočnili v Maďarsku a Slovinsku. V tomto čase došlo k významných medzinárodným udalostiam (brexit, pandémia, energetická kríza, boje na Ukrajine a pod.), ktoré protirečivo ovplyvnili aj ľavicovú politiku.

Okrem toho vo väčšine parlamentov bežne dochádza k „prezliekaniu politických kabátov“ a poslanci menia svoju stranícku príslušnosť, prípadne sa stávajú nezaradení či nezávislí. Počet poslancov za strany (v kluboch, frakciách a pod.) sa po voľbách mení, ale nie v každom parlamente sa tieto zoznamy aktualizujú.  

Údaje a závery sme čerpali z mnohých zdrojov, ktoré sa odlišujú charakterom, zameraním i terminológiou. Text je preto informatívny a nečiní si nárok na komplexnosť, ale môže byť príspevkom do diskusie o stave a perspektívach ľavice a ľavicovej politiky nielen na medzinárodnej úrovni, ale aj u nás doma. V aktivizácii ľavicových síl dnes vidíme aj nenahraditeľnú podmienku, aby slovenská politika vybŕdla z nesmierneho marazmu, do ktorého ho zaviedla „hegeromatovičovláda podporovaná čaputovčinou“. 

 

O vybraných otázkach charakteristiky parlamentov členských štátov EÚ a volieb do nich 

Jednokomorové parlamenty majú Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Slovensko a Švédsko. V parlamentoch v Nemecku a Slovinsku sú síce určité prvky „dvojkomorovosti“, ale z politického hľadiska ide o jednokomorové parlamenty.

Dvojkomorové parlamenty sú v Belgicku, ČR, Francúzsku, Holandsku, Írsku, Poľsku, Rakúsku, Rumunsku, Španielsku a Taliansku. Horná komora parlamentu sa, s výnimkou Írska (Horná komora) a Rakúska (Spolková rada), všade označuje za Senát.

hlasovanie_kresba.jpg

Základné spôsoby voľby poslancov sú trojaké. Prvý spôsob je pomerný, keď sa miesta v parlamente prideľujú na základe zisku hlasov pre zoznamy kandidátov v jednom (celoštátnom) alebo viacerých (krajinských, župných a iných regionálnych) obvodoch. V niektorých štátoch je stanovené kvórum na získanie kresiel v parlamente. Vzhľadom na veľké množstvo údajov, ktoré príspevok obsahuje, tento ukazovateľ nebudeme konkretizovať (ide spravidla o 3 – 5 %, pričom pre koalície strán je vyšší). V Dánsku, Nemecku, Španielsku a Švédsku sa získané mandáty podľa vybraných kritérií ešte prerozdeľujú (príp. dopĺňajú).

Druhý spôsob predstavuje zmiešaný systém, v ktorom sa časť poslancov volí pomerným spôsobom na základe zoznamov v obvodoch a časť v jednomandátových volebných obvodoch. Ide o Litvu, Maďarsko, Nemecko a Taliansko.

Tretím spôsobom je voľba poslancov len v jednomandátových obvodoch, ktorá sa uskutočňuje iba vo Francúzsku.

V niektorých štátoch sú voľby dvojkolové. Týka sa to iba tých, kde sa volia poslanci v jednomandátových obvodoch. Ide o Francúzsko a Litvu.

 

Ľavicové strany v posledných parlamentných voľbách v štátoch EÚ

Belgicko

Parlamentné voľby v Belgicku boli 26. mája 2019. Snemovňa reprezentantov, ktorá je dolnou komoru parlamentu, má 150 poslancov. Volia sa pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Účasť na voľbách bola 90,01 % (voľby sú povinné). Nasledujúce voľby by mali byť v roku 1924. Špecifikom Belgicka je jazykové rozdelenie na dve časti, keď na severe sú holandsky hovoriaci Flámi a na juhu francúzsky hovoriaci Valóni, čo sa prejavuje aj v pôsobení politických strán.

V Snemovni reprezentantov sú nasledovné ľavicové strany:
- Socialistická strana, ktorá pôsobí od roku 1978 vo Valónsku a v regióne Bruselu. Získala 9,46 % hlasov a má 20 poslancov.
- Robotnícka strana Belgicka, ktorá je radikálne ľavicová a pôsobí od roku 1979 v Flámsku i Valónsku. Získala 8,62 % hlasov a má 12 poslancov.
- Socialistická strana – Ináč, ktorá pôsobí od roku 1978 vo Flámsku. Získala 6,71 % hlasov a má 9 poslancov.
- Ecolo – celým názvom Konfederácia ekológov za organizovanie pôvodných bojov, ktorá pôsobí od roku 1980 vo Valónsku. Považuje sa za stranu ľavého stredu. Získala 6,14 % hlasov a má 13 poslancov.
- Groen – zelená strana. Pôsobí od roku 1982 vo Flámsku a je „obdobou“ valónskej Ecolo. Získala 6,1 % hlasov a má 8 poslancov.
Kandidovala aj Komunistická strana Belgicka, ktorá pôsobí od roku 1989. Získala 0,02 % hlasov.

starsburg_sidlo_ep.jpg

Bulharsko

Voľby v Bulharsku sa konali 14. novembra 2021. V jednokomorovom bulharskom Národnom  zhromaždení je 240 poslancov, ktorí sa volia pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Raritou (anomáliou?), ktorými sa v posledných rokoch v politike len tak hemží v EÚ i inde na Západe, bolo, že išlo o tretie parlamentné voľby v roku 2021, lebo po voľbách v apríli a júli nebola žiadna strana schopná zostaviť vládu. Účasť na voľbách bola len 38 %. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr v januári 2026.

Jedinou ľavicovou silou, ktorá sa dostala do parlamentu, je Bulharská socialistická strana (za rok svojho vzniku udáva 1891), ktorá vytvorila širokú ľavicovú koalíciu BSP za Bulharsko (v jej rámci kandidovala aj Komunistická strana Bulharska založená v roku 1996). Koalícia získala 10,26 % hlasov a má 26 poslancov.

Cyprus

Parlamentné voľby na Cypre sa konali 30. mája 2021. Pomerným spôsobom sa volilo vo viacerých obvodoch 56 z 80 členov jednokomorového parlamentu – Snemovne reprezentantov. 24 neobsadených miest patrí cyperským Turkom, ktorí sa na práci parlamentu od roku 1964 nezúčastňujú. Účasť na voľbách bola 65,72 %. Nasledujúce voľby by sa mali konať v roku 2026.

Lavicovú časť cyperského parlamentu tvoria strany:
- Pokroková strana pracujúceho ľudu (známa aj pod skratkou svojho gréckeho názvu AKEL). Pôsobí od roku 1926 a vo voľbách získala 22,34 % hlasov a má 15 poslancov.
- Hnutie za sociálnu demokraciu (pôsobí od roku 1969), ktoré kandidovalo v koalícii so sociálnodemokraticky orientovanou Alianciou občanov (pôsobila v rokoch 2013 – 2021 a po voľbách sa zlúčila s Hnutím za sociálnu demokraciu). Hlasovalo za ňu 6,72  % voličov a má 4 kreslá.

Česká republika

Parlamentné voľby v ČR sa konali 8. a 9. októbra 2021. Poslanecká snemovňa, ktorá je dolnou komorou Parlamentu ČR, má 200 poslancov. Volia sa pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Volebná účasť bola 65,43 %. Nasledujúce voľby by mali byť v roku 2025.

V ČR vznikla ďalšia rarita (anomália) v EÚ, keď do Poslaneckej snemovne nebola zvolená prvýkrát od volieb po roku 1989 žiadna ľavicová strana. Nedostali sa tam však ani zelení.

Neúspešne kandidovali Česká sociálnodemokratická strana (svoje korene datuje do roku 1878), Komunistická strana Čiech a Moravy, Ľavica (založená v roku 2020) a stredoľaví Zelení, založení v roku 1990.

Dánsko

Parlamentné voľby v Dánsku sa uskutočnili 5. júna 2019. Dánsky jednokomorový parlament Folketing má 179 kresiel, z toho sa 2 poslanci volia na Faerských ostrovoch a 2 v Grónsku. Volia sa pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. 40 kresiel sa dáva medzi  vyrovnávajúce. Účasť na voľbách bola 84,6 %. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 4. júna 2023.

V dánskom parlamente patria medzi ľavicové strany:
- Sociálni demokrati (za dátum svojho vzniku uvádzajú rok 1871), ktorí zvíťazili so ziskom 25,9 %, za čo majú 48 poslancov.
- Dánska sociálno-liberálna strana, ktorá pôsobí od roku 1905 a považuje sa za stranu na pomedzí stredu a ľavého stredu. Hlasovalo za ňu 8,6 % voličov a má 16 poslancov.
- Strana Ľavých zelených, ktorá vznikla v roku 1959 ako Socialistická ľudová strana.  Dostala 7,7 % hlasov a získala 14 kresiel.
- Jednotná kandidátka Červeno-zelených, ktorí sú radikálno-ľavicovou stranou, pôsobiacou od roku 1989 (okrem ekologickej orientácie je aj pacifistická – odmieta členstvo v NATO a je aj proti členstvu v EÚ). Hlasovalo za ňu 6,9 % voličov a má 13 poslancov.
- Alternatíva - strana zelených liberálnej orientácie, ktorá sa hlási aj k ľavému stredu. Pôsobí od roku 2013. Dostala 3,0 % hlasov a zastupuje ju 5 poslancov.
- Jeden poslanec za Faerské ostrovy bol zvolený za Sociálno-demokratickú strana, ktorá pôsobí od roku 1926.

Estónsko

Parlamentné voľby v Estónsku prebehli 3. marca 2019. Estónsky parlament – Riigikogu – je jednokomorový a má 101 kresiel. Poslanci sa volia pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Volebná účasť bola 63,7 %. Nasledujúce voľby by mali byť 5. marca 2023.

Ľavicové strany v estónskom parlamente sú:
- Sociálnodemokratická strana, ktorá bola založená v roku 1990. Získala 9,8 % hlasov a má 10 poslancov.
- Estónska strana stredu – sociálno-liberálna strana, ktorá sa zaraďuje do ľavému stredu. Podporujú ju rusky hovoriaci obyvatelia. Pôsobí od roku 1991. Hlasovalo za ňu 23,1 % voličov a získala 26 kresiel.

Fínsko

Fínske voľby boli 14. apríla 2019. Fínsky parlament je jednokomorový a Snemovňa – Eduskunta – má 200 miest. Poslanci sa volia pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Účasť na voľbách bola 72,84 %. Nasledujúce voľby by mali byť v roku 2023.

Vo fínskom parlamente pôsobia ľavicové strany:
- Fínska sociálno-demokratická strana, ktorá bola založená v roku 1899. Vo voľbách  zvíťazila, keď za ňu hlasovalo 17,73 % voličov a má 40 kresiel.
- Zelená liga, ktorá pôsobí od roku 1988 a hlási sa k ľavému stredu, získala 11,49 % hlasov a má 20 poslancov.
- Zväz ľavice je radikálne ľavicová strana, ktorá vznikla v roku 1990. Podporilo ju 8,17 % voličov a získala 16 miest.

Kandidovala aj Komunistická strana Fínska (pôsobiaca od roku 1994), ktorá dostala 0,14 % hlasov a Komunistická robotnícka strana – Za mier a socializmus, ktorá pôsobí od roku 1988 a hlasovalo za ňu 0,04 % voličov.

Francúzsko

Voľby vo Francúzsku sa uskutočnili 11. a 18. júna 2017. Francúzske Národné zhromaždenie je dolnou komorou parlamentu a má 577 poslancov. Poslanci sa volia len v jednomandátových obvodoch v dvoch kolách. Volebná účasť bola v prvom kole 48,7 % a v druhom kole 42,6 %. Nasledujúce voľby majú byť 12. a 19. júna 2022.

Pri výsledkoch volieb do Národného zhromaždenia uvedieme len počet kresiel, ktoré strany dosiahli v jednomandátových volebných obvodoch. Vzhľadom na rôzne koalície, ktoré pôsobia najmä v druhom kole volieb, je prehľad poslancov za ľavicové strany orientačný. Ide o:
- Socialistickú skupinu (Socialistická strana pôsobí od roku 1969, ale svoje korene uvádza v roku 1879) , ktorá získala 28 kresiel.
- Nepokorené Francúzsko, ktoré pôsobí od roku 2016 a niekedy sa označuje za radikálno-socialistické, malo 17 poslancov.
- Komunistickú skupinu (Francúzska komunistická strana bola založená v roku 1920), nazývaná aj skupinou demokratickej a republikánskej ľavice, ktorá získala 15 miest.
- V Skupine slobôd a území, ktorá má 18 poslancov pestrého, nehomogénneho zloženia, sa k Ľavicovej radikálnej strane hlásili 4 a k rôznej inej ľavici 2 poslanci. Niekedy sa k ľavému stredu zaraďuje aj jeden poslanec za stranu Verejné miesto.

Grécko

Grécke voľby sa konali 7. júla 2019. Špecifikom gréckeho parlamentu je, že má síce 300 poslancov, ale volí sa z nich len 250 pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Víťazná strana dostáva ako „bonus“ 50 miest. K tejto úprave sa prikročilo v roku 2012 v záujme toho, aby neboli dlhé ťahanice pri vytváraní vládnej koalície a platila aj vo voľbách v roku 2019, hoci sa už uvažovalo o jej zrušení. Účasť na voľbách bola 57,91 %. V Grécku sú povinné voľby, ale nijaké pokuty sa za neúčasť nedávajú. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 6. augusta 2023.

Ľavicovými stranami v gréckom parlamente sú:
- Koalícia Radikálnej ľavice – Pokroková Aliancia – známa pod skratkou SYRIZA, ktorá pôsobí od roku 2012. Dostala 31,53 %  hlasov a má 86 poslancov.
- Hnutie pre zmenu, ktoré bolo založené v roku 2018 spojením Panhelénskeho socialistického hnutia (známeho pod skratkou PASOK), Hnutia demokratických socialistov, Demokratickej ľavice a strany Rieka. Získalo 8,10 % hlasov a 22 kresiel.
- Komunistická strana Grécka, založená v roku 1918 (usiluje sa o vystúpenie z NATO a EÚ). Hlasovalo za ňu 5,30 % voličov a má 15 miest.
- Európsky realistický front neposlušnosti, vystupujúci aj pod skratkou MeRA25. Pôsobí od roku 2018. Získal 3,44 % a má 9 poslancov.

Holandsko

V Holandsku boli voľby 15. – 17. marca 2021. Tri dni sa konali kvôli koronakríze, aby sa zaistila vyššia bezpečnosť pre starších občanov a iné ohrozené skupiny. Snemovňa reprezentantov – oficiálne Druhá komora Generálnych stavov – má 150 poslancov, ktorí sa volia pomerným spôsobom vo viacerých volebných obvodoch. Volebná účasť bola 78,71 %. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr v marci 2025.

K ľavicovej časti holandského parlamentu patria:
- Zelená ľavica, ktorá pôsobí od roku 1989. Získala 9,1 % hlasov a má 14 poslancov.
- Socialistická strana, ktorá vznikla v roku 1971. Hlasovalo za ňu 9,1 % voličov a získala 14 kresiel.
- Strana práce, pôsobiaca od roku 1946. Dostala 5,7 % hlasov a má 9 miest.
- Strana DENK, ktorá bráni práva menšín a okrajovo sa hlási k sociálnej demokracii. Vznikla v roku 2015 a získala 2,1 % hlasov, za čo dostala 3 kreslá.

Chorvátsko

Voľby v Chorvátsku prebehli 5. júla 2020. Parlament – Hrvatski sabor – je jednokomorový a má 151 poslancov. Z nich sa 140 volí pomerným spôsobom vo viacerých  obvodoch. 3 miesta sú vyhradené pre diaspóru a Chorvátov v Bosne a Hercegovine. 8 kresiel dostávajú národnostné menšiny. Účasť na voľbách bola 46,44 %. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 22. júla 2024.

Vzhľadom na množstvo koalícií, ktoré kandidovali vo voľbách, ide opäť o orientačný prehľad. Za ľavicové sily v chorvátskom parlamente možno označiť poslancov zvolených za:
- Koalíciu Reštart – koalícia 10 strán stredu a ľavého stredu, ktorá sa vytvorila pre voľby v roku 2020. Získala 24,87 % hlasov a má 41 poslancov, z ktorých je 34 zo Sociálnodemokratickej strany Chorvátska.
- Zeleno-ľavicovú koalíciu – založenú v roku 2017 ako Ľavý blok. Bolo v nej 6 strán. Vybralo ju 6,99 % voličov a získala 7 miest. Poslancom za ňu je jeden člen Robotníckeho frontu a jeden člen strany Nová ľavica.
- Chorvátsku ľudovú stranu – Liberálni demokrati, ktorá pôsobí od roku 1990 a zaraďuje sa medzi strany stredu až ľavého stredu. Dostala 1,30 % hlasov a má jedno kreslo.

Kandidovala aj radikálno-ľavicová Socialistická robotnícka strana Chorvátska, za ktorú hlasovalo 0,13 % voličov.

Írsko

Írske parlamentné voľby sa konali 8. februára 2020. Dolná komora – Dáil Éireann – Írskeho zhromaždenia (Oireachtas) má 160 poslancov, ktorí sa volia pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch na základe špecifickej úpravy – tzv. prenosného hlasu. Volebná účasť bola 62,9 %. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 20. februára 2024.

V írskom parlamente patria medzi ľavicové strany:
- Sinn Féin (My sami), ktorá bola založená v roku 1904, ale v súčasnej podobe pôsobí od roku 1970, získala 24,5 % hlasov (najviac zo všetkých strán), ale v dôsledku írskeho volebného systému má len 37 poslancov (o jedného menej ako strana, ktorá bola druhá so ziskom 22,2 % hlasov).
- Zelená strana, ktorá vznikla v roku 1981 a hlási sa k eko-socialistickej a ľavicovo-zelenej orientácii, dostala 7,1 %  hlasov a má 12 miest.
- Strana pracujúcich ľudí, ktorá bola založená v roku 1912. Hlasovalo za ňu 4,4 % voličov a získala 6 kresiel.
- Sociálni demokrati, ktorí pôsobia od roku 2015, dostali 2,9 % hlasov a majú tiež 6 poslancov.
- Strana Ľudia pred ziskom/Solidarita, vznikla v roku 2015. Podporilo ju 2,6 % voličov a dostala 5 kresiel.
- Strana Nezávislí 4 – Zmena bola založená v roku 2014. Získala 0,4 % hlasov a 1 miesto.

Kandidovala aj radikálna ľavicová Robotnícka strana, ktorá získala 0,1 % hlasov.

Litva

V Litve sa uskutočnili parlamentné voľby 11. a 25. októbra 2020. Jednokomorový litovský parlament Seimas má 141 poslancov. 71 z nich sa volí v jednomandátových obvodoch dvojkolovým systémom a 70 pomerným spôsobom  v jednom obvode. Účasť na voľbách bola 47,80 % (v dostupných zdrojoch nebola špecifikovaná v kolách). Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 6. októbra 2024.

K ľavicovej časti litovského parlamentu patria:
- Sociálnodemokratická strana Litvy, založená pôvodne v roku 1896. Svoju činnosť obnovila v roku 1989. Za celoštátny zoznam dostala 9,59 % hlasov a celkom má 13 poslancov.
- Sociálnodemokratická strana práce Litvy. Vznikla v roku 2018, vo voľbách získala 3 miesta v jednomandátových obvodoch. V júli 2021 sa premenovala na Stranu regiónov Litvy.

V parlamente je zastúpená aj Strana práce, ktorú založil v roku 2003 podnikateľ ruskej národnosti. Po rôznym zmenám sa síce charakterizuje ako sociálno-liberálna, ale je  pravicovo zameraná.

Lotyšsko

Parlamentné voľby v Lotyšsku sa konali 6. októbra 2018. Lotyšský parlament Saelma je jednokomorový a má 100 poslancov, ktorí sa volia pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Volebná účasť bola 54,58 %. Nasledujúce voľby by mali byť 1. októbra 2022.

Jedinou ľavicovou stranou v lotyšskom parlamente je Sociálnodemokratická strana Súhlas, ktorá pôsobí od roku 2010. Zvíťazila so ziskom 19,92 % hlasov a má 23 poslancov.

Luxembursko

Luxemburské parlamentné voľby sa konali 14. októbra 2018. Jednokomorový parlament –  Komora poslancov – má 60 členov. Volia sa pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Účasť na voľbách bola 89,66 %. Hlasovanie je povinné pre luxemburských občanov, ktorí žijú v Luxembursku a majú menej ako 75 rokov. Nasledujúce voľby by mali byť v roku 2023.

V luxemburskom parlamente patria medzi ľavicové strany:
- Luxemburská socialistická robotnícka strana. Bola založená v roku 1902. Získala 17,60 % hlasov a má 10 poslancov.
- Zelení. Vznikli v roku 1983 a hlásia sa k stranám ľavého stredu. Za stranu hlasovalo 15,12 % voličov a má 9 kresiel.
- Ľavica – strana, ktorá bola založená v roku 1999. Získala podporu 5,48 % voličov a dostala 2 miesta.

Kandidovala aj Komunistická strana Luxemburska, za ktorú hlasovalo 1,27 % voličov.

Maďarsko

V Maďarsku prebehli parlamentné voľby 3. apríla 2022. Maďarský parlament – Országgyűlés je jednokomorový a má 199 poslancov. Z nich sa 106 volí v jednomandátových volebných obvodoch. 93 miest sa rozdelí pomerným spôsobom na základe zisku hlasov v jednom obvode. Z nich sa môžu oddeliť mandáty pre kandidátov zo zoznamov národnostných menšín v prípade, ak prekročia stanovený počet hlasov. Volebná účasť bola 69,59 %. Nasledujúce voľby by mali byť v roku 2026.

V prípade maďarských volieb vznikla tiež rarita, keď kandidovala šesťkoalícia, v ktorej boli strany pravice, ľavice i zelených. Vzhľadom na to nie je možné určiť, koľko percent voličov hlasovalo za jednotlivé strany (kandidátka šesťkoalície získala 36,90 % hlasov) a uvedieme len počet poslancov, ktorí si „rozdelili“ strany koalície.

K ľavici patria v maďarskom parlamente poslanci za strany:
- Demokratická koalícia. Vznikla v roku 2011 a hlási sa k sociálnodemokratickej orientácii. Má 15 poslancov.
- Maďarská socialistická strana, ktorá pôsobí od roku 1989. Má 10 poslancov.
- Dialóg za Maďarsko. Strana pôsobí od roku 2013 a označuje sa za stranu ľavého stredu. Má 6 mandátov.
- Politika môže byť iná – Maďarská zelená strana. Bola založená v roku 2009 a hlási sa k stranám ľavého stredu. Dostala 5 kresiel.  

V jednomandátových volebných obvodoch neúspešne kandidovala ľavicovo radikálna Robotnícka strana.

Malta

Na Malte sa konali voľby 26. marca 2022. V maltskom jednokomorovom parlamente – Snemovni reprezentantov – sa volilo 67 poslancov pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Účasť na voľbách bola 85,63 %. Nasledujúce voľby by mali byť v roku 2027.

Na Malte síce kandiduje vo voľbách viac strán, ale len dve majú reálne šance získať kreslá v parlamente. Vo voľbách zvíťazila Strana práce, ktorá pôsobí od roku 1920. Hlasovalo za ňu 55,11 % voličov a získala 38 miest. 

Nemecko

Voľby v Nemecku sa uskutočnili 26. septembra 2021. Počet poslancov jednokomorového Bundestagu (Spolkového snemu) by podľa príslušného zákona mal byť 598 poslancov. Z nich sa 299 poslancov volí v jednomandátových obvodoch. K ďalším 299, ktorí sa volia na základe krajinských volebných zoznamov, sa ešte dopĺňajú prevísajúce a vyrovnávajúce mandáty. Po tohtoročných voľbách je spolu 736 poslancov. Volebná účasť bola 76,6 %. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 26. októbra 2025.

V Bundestagu sú zastúpené tieto ľavicové strany:
- Sociálnodemokratická strana Nemecka, ktorá pôsobí od roku 1949 (svoje korene však vidí už v roku 1863), vyhrala voľby, keď  získala na základe zoznamov 25,7 % hlasov a má spolu 206 poslancov.
- Ľavica, ktorá bola založená v roku 2005, síce neprekročila stanovené päťpercentné kvórum pre zoznamy (mala len 4,9 % hlasov), ale jej kandidáti zvíťazili v troch jednomandátových obvodoch, a tak mohla vytvoriť frakciu, v ktorej je 39 poslancov.
- Strana Zväz 90/Zelení, ktorá vznikla v tejto podobe v roku 1993 a označuje sa za stranu na pomedzi stredu a ľavého stredu. Dostala za zoznamy 14,8 % hlasov a má spolu 119 miest. Jej orientácia sa však v posledných rokoch začala odkláňať od ľavého stredu viac do „stredu“ a k liberalizmu.

Kandidovali aj dve radikálne ľavicové strany. Išlo o Marxisticko-leninskú stranu, ktorá bola založená v roku 1982 a Nemeckú komunistickú stranu, ktorá pôsobí od roku 1968 (po zrušení zákazu komunistickej strany). Počet hlasov pre ne bol nižší ako 0,1 % (podobne dopadlo však aj ďalších takmer 30 malých strán).

Poľsko

V Poľsku prebehli voľby 13. októbra 2019. Volilo sa 460 poslancov dolnej komory poľského parlamentu – Sejmu – pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Účasť na voľbách bola 61,7 %. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 11. novembra 2023.

V Sejme patrí k ľavici Koalícia Zväzu demokratickej ľavice (pôsobí od roku 1999), ktorá sa vytvorila v júli 2019 a združuje viacero ľavicových strán (na kandidátke bol aj predstaviteľ Poľskej komunistickej strany). Získala 12,56 % hlasov a má 49 poslancov, ktorí v Sejme pôsobia v poslaneckom klube Ľavice.  

Portugalsko

Predčasné voľby v Portugalsku sa konali 30. januára 2022. Do jednokomorového Zhromaždenia republiky sa volilo 230 poslancov pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Volebná účasť bola 51,5 %. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 11. októbra 2026.

V portugalskom parlamente patria medzi ľavicové strany:
- Socialistická strana, ktorá bola založená v roku 1973 (legalizovaná v roku 1975). Voľby vyhrala so ziskom 41,4 % hlasov, za ktoré má 120 kresiel.
- Ľavý blok, ktorý pôsobí od roku 1999. Podporilo ho 4,40 % voličov a dostal 5 mandátov.
- Komunistická strana Portugalska, ktorá založená v roku 1921 (po dlhoročnej ilegalite bola legalizovaná v roku 1974). Viedla Jednotnú demokratickú koalíciu (boli v nej Ekologická strana Zelení a hnutie Demokratická intervencia), za ktorú hlasovalo 4,29  % voličov a získala 6 poslancov.
- LIVRE (voľne preložené Sloboda) – eko-socialistická strana, ktorá pôsobí od roku 2014. Získala 1,28 % hlasov a má 1 poslanca.        

V parlamente je zastúpená aj Sociálnodemokratická strana, ktorá sa však považuje za stranu pravého stredu s „liberálno-konzervatívnou“ orientáciou a je v opozícii proti Socialistickej strane. Kandidovala aj „maoistická“ Komunistická strana portugalských robotníkov (dostala 0,20 % hlasov).

Rakúsko

V Rakúsku boli predčasné voľby 29. septembra 2019. Volila sa Národná rada (Nationalrat), ktorá je dolnou komorou rakúskeho parlamentu a má 183 kresiel. Účasť na voľbách bola 75,6 %. Nasledujúce voľby by mali byť v roku 2024.

Ľavicu v rakúskej Národnej rade predstavujú:
- Sociálnodemokratická strana Rakúska (za rok svojho vzniku uvádza 1889), ktorá dostala 21,2 % hlasov a získala 40 kresiel.
- Zelení – Zelená alternatíva, ktorá pôsobí od roku 1993 a považuje sa za stranu ľavého stredu. Hlasovalo za ňu 13,9 % voličov a má 26 kresiel.

Kandidovala aj koalícia KPÖ+ (tvorila je Komunistická strana Rakúska založená v roku 1918 a Mladí zelení ), ktorá dostala 0,69 % hlasov a „trockistická“ Socialistická ľavicová strana so ziskom 0,01 % hlasov.

Rumunsko

Voľby v Rumunsku sa konali 6. decembra 2020. Volilo sa 330 členov Komory poslancov, ktorá je dolnou komorou parlamentu. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe zoznamov vo viacerých obvodoch. 318 poslancov je zvolených v Rumunsku a štyroch volia Rumuni, ktorí žijú v zahraničí. Okrem toho sa pridávajú mandáty pre etnické menšiny, ktoré prekročia špeciálne stanovenú hranicu zisku hlasov. V roku 2020 ich bolo 18. Volebná účasť bola mimoriadne nízka – 31,94 %. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 21. marca 2025.

V rumunskom parlamente pôsobí len jedna ľavicová strana, ktorou je Sociálnodemokratická strana Rumunska. Vznikla v roku 1993. Voľby vyhrala so ziskom 28,90 % hlasov, za čo dostala 110 miest.

Kandidovali aj marxisticky orientovaná Socialistická strana Rumunska (založená v roku 2003), ktorá dostala 0,39 % hlasov, Sociálno-demokratická robotnícka strana (so ziskom 0,07 %) a Komunistická strana (hlasovalo za ňu 0,01 % voličov).

Slovensko

Zopakujeme všeobecne známe fakty. Voľby do jednokomorového parlamentu – Národnej rady SR – sa uskutočnili 29. februára 2020. Volilo sa 150 poslancov na základe pomerného systému v jednom (celoštátnom) obvode. Účasť na voľbách bola 65,81 %.

Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 24. februára 2024. Petíciu, ktorá požadovala v roku 2021 uskutočnenie predčasných volieb, formálne odmietla prijať prezidentka SR a predložila ju Ústavnému súdu SR, ktorý vyniesol politicky kontroverzný verdikt, že nie je v súlade s ústavou. Snaha vypísať referendum za predčasné voľby stále trvá.

Do NR SR bola zvolená len jedna ľavicová strana a to Smer – Sociálna demokracia, ktorá vznikla v roku 1999. Získala 18,29 % hlasov a dostala 38 kresiel. V júni 2021 z poslaneckého klubu Smeru – Sociálna demokracia vystúpilo 11 poslancov, ktorí neskôr vytvorili novú ľavicovú stranu Hlas – Sociálna demokracia.

Kandidovali aj Socialisti.sk, ktorí vznikli v roku 2019 a dostali 0,55 % hlasov voličov a Solidarita – Hnutie pracujúcej chudoby, pôsobiaca od roku 2019, ktorá získala 0,11 % hlasov. Prvýkrát vo voľbách od roku 1989 nekandidovala Komunistická strana Slovenska.

Slovinsko

V Slovinsku sa konali voľby 24. apríla 2022. Volilo sa 90 členov Národného zhromaždenia na základe pomerného systému zo zoznamov. Z nich sú vyčlenené 2 kreslá pre menšiny (po jednom pre Talianov a Maďarov). Volebná účasť bola 70,96 %. Nasledujúce voľby by mali byť  najneskôr 24. apríla 2026.

Ľavicové sily v slovinskom parlamente sú:
- Hnutie Sloboda založené v roku 2021, ktoré sa považuje za subjekt medzi stredom a ľavým stredom so zelenou a sociálno-liberálnou orientáciou. Stalo sa víťazom volieb so ziskom 34,45 % hlasov a 41 mandátov.
- Sociálni demokrati, ktorí vznikli v roku 1993. Hlasovalo za nich 6,69 % voličov a dostali 7 kresiel.
- Ľavica, ktorá ako strana pôsobí od roku 2017. Podporilo ju 4,46 % voličov a má 5 miest.         

Španielsko

Predčasné voľby v Španielsku prebehli 10. novembra 2019. Volilo sa 350 miest do Kongresu poslancov, ktorý je dolnou komorou parlamentu – Generálnych kortesov (stavov). Miesta sa prideľujú pomerným spôsobom vo viacerých obvodoch. Účasť na voľbách bola 66,2 %. Nasledujúce voľby by sa mali konať najneskôr 10. decembra 2023.

V Kongrese poslancov sú zastúpené tieto ľavicové strany:
- Španielska socialistická robotnícka strana (svoj vznik udáva v roku 1879), ktorá zvíťazila so ziskom 28,00 % hlasov a dostala 120 miest.
- Strana Podemos, ktorá vytvorila v apríli 2019 ľavicovú volebnú alianciu Spoločne môžeme (so Zjednotenou ľavicou a ďalšími stranami). Za alianciu hlasovalo 12,86 % voličov a má 35 poslancov.
- Aliancia Republikánska ľavica Katalánska – Suverenisti. Podporilo ju 3,63 % voličov a dostala 13 kresiel.
- Moja vlasť, vytvorená v roku 2019, ktorá sa považuje za ľavicovú a má zelenú, alterglobalistickú orientáciu a podporuje participatívnu demokraciu. Hlasovalo za ňu 2,40 % voličov a získala 3 miesta.

Kandidovali aj dve komunistické strany (Komunistická strana národov Španielska a Komunistická strana robotníkov Španielska), ktoré však získali 0,06 resp. 0, 05 % hlasov.

Švédsko

Vo Švédsku boli voľby 9. septembra 2018. Volilo sa 349 členov Riksdagu – jednokomorového parlamentu Švédska. 310 miest sa prideľuje pomerným spôsobom na základe zisku hlasov za zoznamy v jednotlivých obvodoch. 39 miest je určených na „prerozdeľovanie“ pri oprave odchýlok, ku ktorým môže prísť pri ich prideľovaní v obvodoch. Volebná účasť sa nedala v otvorených zdrojoch nájsť – príčinou môže byť aj to, že v jeden deň sa konali súčasne parlamentné, regionálne i miestne voľby. Nasledujúce voľby by mali byť najneskôr 11. septembra 2022.

Ľavicu v Riksdagu predstavujú:
- Švédska sociálnodemokratická strana (svoj vznik udáva v roku 1899), ktorá zvíťazila s 28,26 % hlasov a 100 kreslami.
- Ľavicová strana, ktorá pôsobí od roku 1917 (nesúhlasí s členstvom v EÚ). Získala podporu 8,00 % a má 28 poslancov.
- Zelená strana, založená v roku 1981, ktorá sa považuje za stranu ľavého stredu. Hlasovalo za ňu 4, 41 % voličov a získala 16 mandátov.

Taliansko

Talianske voľby sa konali 4. marca 2018. Poslanecká snemovňa, ktorá je dolnou komorou Parlamentu Talianska, má 630 poslancov. Z nich sa 232 volí v jednomandátových obvodoch a 386 na základe zisku hlasov za zoznamy vo viacerých obvodoch. 12 poslancov volia Taliani žijúci v zahraničí. Účasť na voľbách bola 72,9 %. Nasledujúce voľby by sa mali konať najneskôr 1. júna 2023.

Voľby boli zložité, lebo okrem kandidátov na zoznamoch jednotlivých politických strán sa v jednomandátových obvodoch vytvorili dve veľké koalície – ľavého stredu a pravého stredu. Ľavicové sily v Poslaneckej snemovni sú:
- Demokratická strana, ktorá pôsobí od roku 2007. Ide o sociálnodemokratickú stranu. Za hlasy na listinu získala 18,8 % hlasov a spolu má 112 poslancov.
- Strana Slobodný a rovný, ktorá pôsobí od roku 2017 a hlási sa k sociálnej demokracii. Jej zoznam podporilo 3,4 % voličov a získala 14 kresiel.

V rámci koalície ľavého stredu sa do snemovne dostali aj zástupcovia Talianskej socialistickej strany, ktorá pôsobí od roku 2007.

Kandidovala aj Komunistická strana, ktorá pôsobí od roku 2009, ale za zoznamy dostala len   0,33 % hlasov.      

Koniec I. časti

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.)

Ilustračné snímky: www.pixabay.com

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984