Reklama
Reklama

Ako to bolo?…

S kyberútokmi na voľby v USA
Počet zobrazení: 2295

Štefík, R. Kybernetické útoky počas prezidentskej kampane v USA roku 2016. Bratislava 2017. Studia Politica Slovaca 1/2017, s. 65 – 81

Už sme písali o tom, ako hrubo americký prezident znehodnotil helsinský samit Putin-Trump, keď na záverečnej spoločnej tlačovej konferencii znovu obvinil Rusko z kyberútokov proti USA, a to chuligánsky neslušne, v prítomnosti ruského prezidenta. Tak sa dobré vzťahy nebudujú. Taký prístup vedie rovno do pekiel démonického vojnového konfliktu. ––– K tomu Trumpa – nech si on sám myslí, čo chce – nútia jastrabi zbrojárskych korporácií USA. A, čo je najdôležitejšie, je tu hlavne precedens: J. F. Kennedy, ktorý tragicky precenil ducha Ústavy o kľúčovej úlohe prezidenta USA ako vrchného veliteľa vojsk, a doplatil na to životom.

Ako to bolo s nehoráznosťou údajných ruských zásahov do kybersystémov USA? – Štefík uvádza: „Kybernetické nástroje, často používané štátnymi aktérmi, sa postupne stávajú voľne dostupné na čiernom trhu aj pre ostatných aktérov, a to najmä na páchanie kybernetickej kriminality.“ Súpis foriem takejto činnosti prináša Štefík v tabuľke:

stefik_1.jpg

Ďalej Štefík píše: „V rámci geopolitického pôsobenia aktérov [kyberpriestoru] je jedným zo základných predpokladov definovanie, vymedzenie a medzinárodná legalizácia hraníc.“ Teda čosi, čo práve ohrozuje bujnejúca rakovina kyberpriestoru, spôsobujúca možno až tragické rozmazanie klasického štátoprávneho usporiadania sveta. Ale pozor! Pre EÚ je fumigovanie hraníc – zatiaľ len európskych štátov – prioritnou agendou od samého začiatku, dávno pred vznikom kyberpriestoru, košato diferencovaného na dnešný spôsob. Navyše, táto agenda v posledných rokoch výrazne graduje. Za pomoci technológií. Lebo „pojem hranice možno chápať viacvýznamovo, a môže znamenať nie len geografickú hranicu daného štátu, ale napríklad aj hranice geopolitického pôsobenia aktérov, hranice strategických síl či mocensko-politickej rovnováhy,“ (Štefík, s. 68).

Kto sú to tí „aktéri“, ako ich autor summa summarum nazýva? Ide o skupiny inštitúcií, teda už nie o jednotlivcov či počítačovo vyspelých koničkárov/hobistov, ako v predošlom zozname. Ide o zoskupenia, ktoré sa „v odborných publikáciách nazývajú ako »pokročila a trvalá hrozba« (angl. Advanced Persistent Threads, ATP). Cieľom APT je podľa Českého výkladového slovníka kybernetickej bezpečnosti dlhodobé a vytrvalé infiltrovanie sa do cieľových systémov, a to pomocou pokročilých a adaptívnych techník. Tieto skupiny sú často, no nie vždy, napojené na vládne inštitúcie, s cieľom zamerať sa na špecifickú entitu kapacitami a potrebnými zdrojmi, efektívne a konzistentne,“ (Štefík, s. 70).

To robí z ATP zbraň, vysoko humánnu, podobne ako bola v 70. rokoch akože humánna mytologická neutrónová bomba, ničiaca „len“ živú silu protivníka, nie civilizačnú infraštruktúru. ATP je, s troškou cynizmu, ešte humánnejšia – požiera a zneužíva informáciu, podľa možnosti tak, aby nebol narušený dokonca ani mentálny komfort cieľa, ktorý v zásade o tom nemá vedieť. Čo dnes už na najvyššej technologickej úrovni nie je možné – aj neúspešné útoky sa evidujú, hoci nie vždy so znalosťou pôvodcu (ATP, či iného). Autor pridáva zoznam najznámejších ATP (ako rozvážne podčiarkuje – prevažne z amerických zdrojov; ba je to na zozname skutočne tak trochu aj vidieť):

stefik_2.jpg

Zoznam vyznieva, akoby USA boli technologicky za opicami a nedisponovali nijakým systémom ATP, čo z povahy veci samozrejme nie je možné. Ale buďme zdvorilí: Americké položky sa tu zaiste neuvádzajú z dôvodu národnej bezpečnosti, podobne, ako sa majú, podľa Trumpa a jeho suity, z dôvodu národnej bezpečnosti testovať európske osobné automobily (prirodzene pre účely obmedzenia ich dovozu v rámci známej obchodnej vojny USA-EÚ).

Hoci, dačo na tej zaostalosti možno bude. Štefík cituje B. Wofforda (How to Hack Election in 7 Minutes, 2016): Až 43 štátov používa na elektronickú evidenciu voličských hlasov zariadenia staršie ako 10 rokov a 14 štátov používa niektoré zariadenia staršie ako 15 rokov. ––– Wofford: „Tieto zariadenia, ktoré Američania používajú počas volebného procesu, sú menej bezpečné ako iPhone.“ ––– Kdo šetří, nemá vždy za tři!… Týka sa to aj stíhačiek a ďalších zbraňových systémov. Dopyt po nich rapídne poklesol, čo je problém. – USA sú v poslednom čase nútené vnucovať tieto systémy, a to nie len svojim neposlušným partnerom v NATO… Možno práve na modernizáciu volebných systémov treba investovať najviac. Pokles dopytu po iných bezpečnostných komoditách to signalizuje viac než jasne. Infantilný záver americkej administratívy, síce propagandistický, ale účelný: Kto to zavinil, ak nie Rusko, či dokonca Putin osobne?…

Pointa: „O kompromitácii systémov Národného demokratického výboru [pre voľby] a odcudzení bližšie nešpecifikovaného množstva dát z obdobia január 2015 až máj 2016, ktoré patrili siedmim kľúčovým postavám Národného demokratického výboru, informoval denník Washington Post, 14. Júla 2016. Tento kybernetický útok potvrdila v rovnaký deň taktiež bezpečnostná a konzultačná spoločnosť Crowd Strike, ktorá participovala na jeho vyšetrovaní. Podľa Crowd Strike boli za touto kybernetickou kampaňou hackerské skupiny známe ako COZY BEAR a FANCY BEAR,“ (Štefík, s. 72 – podľa Albertovich, D. Bears in the Midst: Inrusion into the Democratic National Comittee, 2016). ––– Skvelé dielo, brilantná vedecká práca!

Priemer: 3.8 (10 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama