Ako sa z centrálnych bánk stali zbrane: čo sa Západ naučil počas krízy v eurozóne

Počet zobrazení: 2667

Scény, ktoré za posledných 24 hodín prichádzajú z Moskvy a ďalších ruských miest, vyzerajú ako počiatočná fáza nájazdu na banky, zatiaľ čo keď sa otvorili východoázijské trhy, hodnota rubľa klesla v doobedňajších obchodoch o takmer 40 %. Ide o úmyselný výsledok hospodárskych sankcií, ktoré cez víkend oznámili európske mocnosti, Kanada a USA, a ku ktorým sa následne pridalo aj Japonsko. Aj keď však ide o opatrenia, ktoré sú svojou tvrdosťou nezvyčajné a v dôsledku toho hrozia potenciálnou hospodárskou devastáciou, ich hlavný mechanizmus už bol odskúšaný v priebehu posledného desaťročia hospodárskej krízy a chaosu.

meadway_fb_o.jpgJames Meadway je ekonóm
a bývalý politický poradca.

Originál článku
je na jeho blogu
Pandemic Capitalism
.
Preklad vychádza s autorovým
súhlasom. Mierne krátené.
Foto: FB stránka autora


Podobne ako v prípade invázie USA a Spojeného kráľovstva do Iraku, utrpenie, ktoré Putin spôsobuje Ukrajine a jej obyvateľom, nemožno ničím dôveryhodne odôvodniť. Argumentácia, ktorú ponúka Putinov režim, je rovnako priehľadne založená na lžiach. Invázia a jej dôsledky však dramaticky odhaľujú, akú má, po viac ako desaťročí vojen, nepokojov a pandémie od finančnej krízy v roku 2008, dnes svetový systém podobu.
 

Ani oligarchovia, ani SWIFT

Po prvé, reči o finančných sankciách sa doteraz sústreďovali najmä na s Putinovým režimom spojené, často kriminálne finančné toky, ktoré pretekajú cez západné bankové systémy – zvlášť vrátane Londýna. Obmedziť možnosti toho či onoho oligarchu uskutočňovať transakcie podľa vlastného uváženia sú síce dôležité, no sú skôr akýmisi vážnymi nepríjemnosťami než kritickým tlakom. Podobne aj zákaz „zlatých pasov“, teda britského občianstva, ktoré si za patričný obnos mohli oligarchovia kupovať: takýto zákaz mal byť samozrejme už dávno prijatý, ale sotva sa dá považovať za knokaut.

Po druhé, ani vylúčiť tri veľké ruské banky zo systému medzibankových správ SWIFT nie je kriticky dôležitou súčasťou balíka. V tejto súvislosti sa vyskytlo značné množstvo zmätočných informácií. Samozrejme, ak sa SWIFT pokladá za platobný systém, alebo za niečo, čo je pre činnosť banky zásadné, potom oznámiť s fanfárami, že v rámci sankcií bolo Rusko zo systému vylúčené, by mohlo dôveru verejnosti v jeho banky podkopať.

Systém SWIFT však platobným systémom nie je a na bežné domáce transakcie nie je ani potrebný; uľahčuje však rýchlejšie požiadavky o prevod peňazí medzi medzinárodnými bankami, a teda uľahčuje zahraničný obchod. Nie je však pre tento pre zahraničný obchod nevyhnutnosťou: ak je bankám v rôznych krajinách prístup k nemu odopretý, majú k dispozícii rôzne iné možnosti, ako si navzájom posielať žiadosti o peniaze – aj keby to malo byť trebárs prostredníctvom faxu. Od roku 2014, po tom, ako USA prvýkrát pohrozili, že Rusko od systému SWIFT odpoja, vytvára krajina usilovne vlastný medzibankový komunikačný systém SPFS, ktorý už funguje od roku 2017. Možnosťou je aj „sleeving“ obchodov, pri ktorom je poskytovaním obchodných úverov a sprostredkovaním obchodu medzi Ruskom a nejakou krajinou, ktorá si chce od neho kúpiť ropu alebo plyn, poverená tretia strana.

Rusko nie je pritom tvorbou vlastných, alternatívnych menových systémov v ničom výnimočné. Samostatný systém bankových platieb, Cross-Border Interbank Payments System, ktorý funguje od roku 2015, má aj Čína – ten poskytuje platobné služby v čínskej mene renminbi pre 80 zúčastnených bánk, medzi nimi aj pre HSBC a Standard Chartered. India v súčasnosti s cieľom „úder sankcií“ takisto smeruje k vytvoreniu platobného systému denominovaného v rupiách. Jej väzby s Ruskom totiž nielenže siahajú až do prvých rokov po oslobodení od britského impéria, ale je pre Rusko doteraz najväčším trhom s obranným a bezpečnostným vybavením. V Novom Díllí podobný systém zaviedli aj na to, aby mohli obísť sankcie uvalené na Irán.

Politické obmedzenia, ktoré sa teraz uvaľujú na túto hlavnú globálnu službu medzibankových správ –usídlenú síce v Belgicku, ale orientovanú na Spojené štáty – z dlhodobého hľadiska pravdepodobne len posilnia tendencie proti globalizácii a smerom k organizácii svetovej ekonomiky do regionálnych blokov.

Na čom však záleží dnes, to je bezprostredný dopad. Bez plného prístupu ku SWIFTu sa obchodovanie medzi Ruskom a zvyškom sveta sťaží, a to vrátane kľúčového obchodu s ropou a plynom. (S&P Global tu poskytuje podrobnosti o tom, ako Rusko obchoduje s ropou.) To zasa sťaží prístup k zahraničnej mene a v ďalšom kroku teda môže začať ohrozovať stabilitu ruského bankového systému. Ako tvrdí Zoltan Poszar z Credit Suisse, zákaz prístupu ku SWIFT spôsobí ďalšie oslabenie ruskej ekonomiky – aj s určitým rizikom spätného nárazu na Západe. Nie je to však hlavná finančná zbraň, ktorá sa tu nasadzuje.

Terčom sa nestal ani obchod s ropou a zemným plynom priamo. Vzhľadom na to, že ceny oboch komodít už prudko stúpli a Rusko dodáva do Európy približne 40 % jej odberu zemného plynu, daň pre tých, ktorí sa snažia sankcie uvaliť, začína vyzerať vyššia ako prínos týchto sankcií. Skvapalnený zemný plyn (LNG) od rôznych producentov vrátane Kataru a USA v súčasnosti pokrýva na celom kontinente približne 20 % dopytu. Ponuka je však obmedzená, a to tak na strane ťažby, ako aj v termináloch LNG v Európe; a európsky dopyt je pritom len jednou súčasťou globálneho trhu. Prípadný vyšší dopyt by musel súťažiť s dopytom po plyne v Ázii a ďalších oblastiach. Zásoby plynu v Európe sú pritom rekordne nízke: ak by sa tok ruského plynu úplne zastavil, kontinent má k dispozícii zásoby na približne šesť týždňov. Putinov režim si túto závislosť nepochybne uvedomuje a dodáva mu to odvahu.
 

Ako urobiť bombu z centrálnych bánk

Existuje však ekonomická zbraň, ktorú možno použiť bez ekonomických nákladov pre tých, ktorí ju majú v rukách. Nájazd na moskovské banky nestojí Berlín, Londýn ani Washington nič. A tak hlavnou zbraňou balíka sankcií sú obmedzenia uvalené na ruskú centrálnu banku. V spoločnom komuniké sa uvádza:
zaväzujeme sa zaviesť reštriktívne opatrenia, ktoré zabránia ruskej centrálnej banke použiť svoje medzinárodné rezervy spôsobom, ktorý by oslabil vplyv našich sankcií.

Konkrétne ide o to, aby sa ruskej centrálnej banke zabránilo v predaji veľkej časti jej rezerv na medzinárodných trhoch, pričom tieto rezervy majú hodnotu približne 640 miliárd USD. V posledných dňoch ich rýchlym tempom predáva a naopak, nakupuje ruble, v snahe zachovať medzinárodnú hodnotu meny. Ak však Centrálna banka Ruskej federácie nemôže svoje rezervy predávať, keďže inštitúcie, ktoré držia jej aktíva, ich odmietajú uvoľniť a iné inštitúcie ich nechcú kúpiť, operácie na podporu rubľa sa stávajú nemožnými. Ako sme to videli dnes ráno, rubeľ sa potom zrúti. To zasa privoláva hrozbu hromadného výberu vkladov z bánk, keďže vkladatelia sa budú snažiť vybrať svoje čoraz bezcennejšie ruble z bankových účtov a zameniť ich na hodnotnejšie a stabilnejšie meny – napríklad dolár alebo euro. Keďže už cez víkend boli hlásené rady v bankách, v čase písania tohto článku už možno hromadné vyberanie vkladov z ruských bánk prebieha.

Nepoužiteľnými sa nestali úplne všetky rezervy ruskej centrálnej banky. Približne 145 miliárd dolárov z nich je uložených vo forme zlata (ktoré sa fyzicky nachádza v Rusku), a ak sa aj nedá priamo predať – teda doslova fyzicky previezť ingoty žltého kovu –, teoreticky sa môže premeniť na prísľuby, ktoré sa majú vyplatiť neskôr. Ďalších 90 miliárd dolárov (približne 14 %) z týchto rezerv sa nachádza vo forme renminbi a Čína sústavne naznačuje, že sa k opatreniam proti Rusku nepridá.
 

bank_of_russia1.png
Zdroj: Financial Times

Ruská centrálna banka približne osem rokov od roku 2014 svoje rezervy usilovne budovala a zároveň sa zbavovala dolárov a aktív denominovaných v dolároch. Jej držba amerických štátnych dlhopisov v hodnote 6 mld. dolárov je dnes hlboko pod rekordnou hodnotou 176 mld. dolárov z októbra 2010.

Tento krok bol výslovne politický – šlo o zámernú snahu minimalizovať potenciálny vplyv budúcich sankcií, takých, aké sa v súčasnosti uplatňujú. Obrovský prebytok bežného účtu, rozdiel 19 miliárd USD medzi tým, čo Rusko vyváža, a tým, čo dováža, ktorý sa vytvoril za desaťročie predaja ropy a plynu, tiež poskytuje určitú ochranu pred agresívnymi hospodárskymi sankciami. Podiel dolárov na ruskom vývoznom obchode sa znížil zo 69 % v roku 2016 na 56 % na začiatku roka 2021, čo je síce stále významné, ale napriek tomu ide o zníženie potenciálneho rizika.

Podobne aj „swapové linky“, ktoré sa uplatnili medzi Federálnym rezervným systémom a centrálnymi bankami veľkých ekonomík v hlbokej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 a ktoré poskytovali lacné dolárové financovanie z Federálneho rezervného systému iným centrálnym bankám, keď to medzibankové trhy nedokázali, čoraz viac napodobňujú aj nedolárové ekonomiky. Council on Foreign Relations (Rada pre zahraničné vzťahy) má na svojej stránke animáciu, ktorá ukazuje rast globálnych swapových liniek od východoázijskej krízy v rokoch 1997 – 1998, spolu s vysvetlením ich fungovania.


fed_1.png
Zdroj: Council on Foreign Relations

Tieto swapové linky dnes tvoria základ vznikajúceho, čoraz viac regionalizovaného finančného systému. Celosvetová hodnota swapových liniek je 1,9 bilióna USD a hodnota ostatných „regionálnych finančných dohôd“ 1,4 bilióna USD. Obe sumy sú oveľa vyššie ako 1 bilión USD, ktoré má MMF k dispozícii na použitie v prípade finančnej núdze.

figure_1.png
Zdroj: MMF. „BSL“ znamená „bilaterálna swapová linka“, „RFA“ znamená „regionálna finančná dohoda“.

Čína a Rusko majú swapovú linku v čínskej mene renminbi otvorenú od roku 2014, zatiaľ čo od roku 2009 Čína podpísala s rôznymi krajinami ďalších viac ako 32 swapových dohôd. Budúci smer bol jasne naznačený spoločným vyhlásením Číny a Ruska o „priateľstve bez hraníc“ spred iba niekoľkých týždňov.

Priamy obchod medzi Čínou a Ruskom však zostáva len jednou súčasťou ruského vývozu. A množia sa dôkazy, že čínske finančné inštitúcie, ktoré sa obávajú „sekundárnych sankcií“ voči aktérom, ktorí obchodujú s Ruskom, zo strany USA a ich spojencov, sa snažia potichu zo svojej podpory vycúvať. Čína post-dolárový svet možno dosiahnuť chce. Avšak ruská invázia na Ukrajinu tento cieľ odsúva možno až o desaťročia.
 

Ako ECB urobila z centrálnych bánk zbraň

Ekonomický úder Rusku, spôsobený sankciami na centrálnu banku, bude teda mimoriadne tvrdý. Centrálna banka Ruskej federácie pravdepodobne zistí, že aby obránila rubeľ a teda svoj bankový systém, bude musieť zaviesť kontrolu nad tokmi kapitálu a dramaticky zvýšiť úrokové miery [pozn. prekladateľa: oboje sa v pondelok 28. februára už začalo diať].

Centrálne banky sú v prípade každej meny nervovým centrom finančného a bankového systému. Ich hlavnou úlohou je pre banky danej meny pôsobiť ako „veriteľ poslednej inštancie“, ktorý zasahuje, aby zaručil, že banky vo finančných ťažkostiach neskrachujú. V nadväznosti na túto primárnu funkciu môžu mať aj právomoci (napríklad) chrániť hodnotu meny krajiny – čo možno považovať za podmnožinu ochrany dôveryhodnosti jej bánk.

Táto obrovská domáca moc sa však môže ako v džude preklopiť v obrovskú slabosť, ak krajina už nad svojou centrálnou bankou plnú kontrolu nemá a v dôsledku toho stabilitu svojho bankového systému zaručiť nemôže.

Precedens premeny centrálnej banky na bombu, ktorého sme teraz svedkami, už existuje. V novembri 2014 unikli dokumenty, ktoré dokazovali, že štyri roky predtým sa írskej vláde Európska centrálna banka vyhrážala, že ak neprijme záchranný úver od ECB/EÚ/MMF, spôsobí kolaps jej bankového systému. Ešte dramatickejším prípadom bolo, keď ECB opakovane hrozila ukončením núdzovej podpory pre nesolventné grécke banky, ak novozvolená vláda strany Syriza neprijme podmienky záchrany, ktoré jej boli ponúkané od februára 2015. Tieto podmienky zahŕňali rozšírené úsporné opatrenia, proti ktorým Syriza ostro vystupovala. Syriza sa pokúsila dostať zo zovretia referendom o prijatí záchranného programu v júli toho istého roku, ale jej gambit zlyhal. Prvá radikálna ľavicová vláda v Európe za posledné desaťročia tak padla na kolená.

Írsko aj Grécko boli členmi eurozóny a boli politicky spriaznené s európskymi inštitúciami –v konečnom dôsledku to bola práve neochota Grécka sa s týmito inštitúciami zásadnejšie rozísť odchodom z eura, čo umožnilo ECB pohroziť krachom gréckych bánk a protiúsporný program Syrizy tak zmarilo. Priame sankcie voči centrálnym bankám boli počas finančnej krízy tiež použité. Keď Veľká Británia v októbri 2008 na základe právomocí vyplývajúcich zo zákona o boji proti terorizmu, kriminalite a bezpečnosti z roku 2001 zmrazila finančné aktíva Islandu, islandská  centrálna banka sa na krátky čas (i keď iba náhodou) tiež stala terčom.

Rovnaká technika ECB – útok na centrálnu banku s cieľom podkopať bankový systém – sa teraz zmenila z teoretickej hrozby na reálny nástroj použitý voči nepriateľskej krajine, ktorá je v súčasnosti vo vojne s blízkym spojencom uvaľovačov sankcií. Hlavica zbrane je rovnaká, ale kontext je radikálne odlišný a v dôsledku toho radikálne nebezpečnejší: Putinov prudký prechod od temných náznakov priamo k mobilizácii ruských jadrových síl ukazuje, aká účinná je táto zbraň, ale aj, aké vážne sú dôsledky jej skutočného použitia. Rusko nemôže na útok centrálnej banky odpovedať rovnakým spôsobom – ruský finančný systém je v porovnaní s tým dolárovým malý a slabo integrovaný – , a tak jeho vláda namiesto toho reaguje v oblasti, kde možnosti má. Je znepokojujúce, že nie je jasné, do akej miery bola táto perspektíva okamžitej ruskej vojenskej eskalácie do plánovania západných mocností zahrnutá.

Tým, kto bezprostredne utrpí sankciami na centrálnu banku zo strany spojených mocností, bude samozrejme široká ruská verejnosť, ktorá teraz medituje nad stratou základnej vymoženosti moderného života, teda bankového systému, spolu s vážnou perspektívou, že nastane hyperinflácia. A nás ostatných to zatiaľ ťahá desivo blízko k priepasti jadrovej vojny.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984