Ako sa orientovať v dnešnom svete?

Počet zobrazení: 3177

Nie som optimista, ani pesimista, povedal by som, že som skôr realista. Beriem svet taký, aký je, ja môžem iba okrajovo niečo zmeniť  na zásadné zmeny sú vládcovia vo svete. Niektorí sú viditeľní, iní zostávajú v anonymite. Ľud je svojou podstatou naivný a používa sa niekedy  na zakrytie väčších zámerov; masa má mnoho hláv, ale menej  rozumu. Je však použiteľná rôznym smerom. 

Čo ma trápi je to, že sme sa prestali navzájom vnímať a odniesla si to tolerancia, prestali sme vzájomne komunikovať a rozmohla sa agresivita. Naše argumenty nie sú produktom nášho mozgu, ale produktom manipulátorov informačných prostriedkov a odnieslo si to naše myslenie, stratili sme kresťanskú vieru a s ňou aj nádej na zmenu k lepšiemu. Rozmohol sa liberalizmus a odniesla si to morálka, jednoznačne sme v rozklade v štádiu umierajúceho či mŕtveho človeka, ktorý ešte nevychladol, ale už začína páchnuť.

Aké vidím riešenie? Asi nepodliehať depresiám, obmedziť sledovanie médií, venovať sa rodine alebo záujmovej činnosti, ktorú viem ovplyvniť, nevyčerpávať sa jalovými debatami s tými, ktorých nepresvedčí nik a nič iba vlastná skúsenosť a na tú si treba počkať. Nebyť pasívny k politike ani k tomu, čo sa deje v občianskej spoločnosti ,ale vždy hľadať pravdu a usvedčovať lož, zachovať si slobodu v myslení a nedať sa manipulovať provokatérmi a po moci bažiacimi podvodníkmi. Zachovať si dôstojnosť a presvedčenie, nedať sa znechutiť, otráviť ani vyprovokovať udalosťami nášho spoločenského, kultúrneho a náboženského života. Nerobiť sa múdrym, ale študovať, nerobiť sa silným, ale posilňovať, nepridať sa ani na jednu stranu, ale ostať slobodným a nezávislým. Treba sa tiež vyhýbať publikovaným textom v blogoch od samozvaných vedcov, mysliteľov a publicistov. Dôležité je, aby si každý  utvoril vlastný koncept nekonfliktných názorov. Uvedomujem si, že nie všetci sú odolní a všeobecne vzdelaní, pričom najviac je ohrozená mládež.

Dnešné pseudoliberálne tendencie v rozvinutých krajinách sú určite vážnym rizikom, ktoré ohrozuje civilizovaný svet. Vidíme to aj na politikoch, ktorí sa v dôsledku masovej deformácie myslenia dostávajú v regulárnych voľbách do čela krajín. Beriem to tak, že tento koncept „moderného sveta" nezmením a zmieril som sa s tým. No je žiaduce  šíriť  optimizmus, dobrú náladu a vylepšený pohľad na okolitý svet, stretávať sa s ľuďmi a orientovať sa na skupiny ľudí s pozitívnym a optimistickým zmýšľaním. Na druhej strane vyhýbať sa deštruktívnym živlom a nesledovať deštruktívne mediálne „výtvory“. Každý človek má vo vienku iný naturel. Niekto je optimista, niekto pesimista a veľa ľudí niečo medzi tým. V prírode sú všetky živočíchy optimistami, lebo sa snažia vyťažiť maximum aj z minima príležitostí a nevzdávajú sa ľahko. Z toho vyplýva aj hodnotenie takého pojmu ako nádej alebo viera. Na prvom mieste je to vedomie, že sa netreba vzdávať, pokiaľ je ešte nejaká šanca na úspech, no aj vzdať sa možno iba s racionálnou úvahou vtedy, keď sa treba poučiť z chýb a nazbierať sily na novú aktivitu. Je potrebné si uvedomiť, že posun vo vývoji nastáva z neustáleho spochybňovania a skúšania možných a nových alternatív. K tejto poslednej vete ma zaujalo stanovisko profesora z matematicko-fyzikálnej fakulty: „To je možné len preto, že veľké množstvo ľudí študuje podobné študijné programy na univerzitách, pričom väčšina z nich nemá dostatočné predpoklady na žiadne univerzitné štúdium. Potom sa snažia uplatniť nejakým novátorstvom v spoločenskej oblasti, pričom aj bežní (neštudovaní) ľudia tušia, že ide o zlé riešenia. Myslím si, že priveľa ľudí študuje humanitné odbory, masmediálnu prípravu a politológiu. Spoločnosť sa nejako vyvíja aj prirodzenými mechanizmami, teda v podstate automaticky a bez podobných ,odborníkov‘. Taký vývoj je pomalší, no zaručuje, že sa negatívne črty vývoja dajú včas eliminovať. To je iba môj názor, nemám nič proti humanitným študijným programom, len som zhrozený z úrovne niektorých študentov a absolventov týchto odborov, keď sa začnú uplatňovať v praxi. Platí to predovšetkým v tzv. západných krajinách, no po roku 1990 sa to rozšírilo aj k nám.“

Osobne som zástancom teórie vibrácií. Na akej úrovni vibrujeme, také si priťahujeme vibrácie od iných subjektov. Z tohto pohľadu by môj názor  mohol byť návodom na zvýšenie vibrácií jednotlivca a následne spoločnosti. V našom materiálnom svete masírovaného reklamami na konzum je nesmierne ťažké zostať vo svojom strede a nedať si ukradnúť a znížiť vibračnú energiu. Zdá sa mi, že človek je tvor rýchlo sa prispôsobujúci, takže môže veľmi ľahko stratiť vibráciu, ale funguje to aj naopak ,to znamená, že sa dokáže prispôsobiť aj vyššej frekvencii. Preto si myslím, že je potrebné cielene vytvárať prostredie s vyššími vibráciami (nevynímajúc mediálne prostredie) a pomôcť tým človeku rásť. Tak veľa, tak málo.

Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984