Reklama
Reklama

Ako populisti likvidujú štát a zadlžujú občanov

Počet zobrazení: 2356

Ak chce niekto zničiť rodinu, zoberie si spotrebný úver a minie ho na luxusné zariadenie, auto, dovolenku či vianočné darčeky, jednoducho ho „preje“. Ak chce zlikvidovať firmu, tak zisk prehajdáka na spotrebu, prípadne si zoberie úver. na ktorého splácanie nemá a získané prostriedky namiesto investovania do strojov minie na vybavenie kancelárie, kúpu auta a spotrebných vecí. Ak chce niekto zlikvidovať štát, postupuje ako politický dobrodruh, ekonomický diletant Matovič a nehoráznym spôsobom ho zadlží.

S nezmyselnými návrhmi, ktoré budú mať vážne ekonomické dopady, sa roztrhlo vrece, čo je dôsledok bezhraničného populizmu a permanentného boja o voliča. Matovič sa cíti ohrozený, viac či menej počíta s predčasnými voľbami, a preto sa už teraz na ne pripravuje. Podobne to robí Kollár a aj keď iným spôsobom i Sulík s Remišovou. To, že extrémne zadlžia budúce generácie, oni možno vedia, ale veď čo, po nás potopa. Matovič si to môže dovoliť, veď ako sa na dennej báze presviedčame, je nielen ministrom financií, ale koná aj za ministra hospodárstva, zdravotníctva, sociálnych vecí a popritom reálne riadi celú vládu.
 

Bohapustý populizmus a kupovanie voličov

V súčasnosti sme svedkami v Európe i na Slovensku dvoch nebezpečných tendencií – militantizmu a populizmu. U nás sa v politike i v činnosti všetkých vlád po novembri 89 prejavuje najmä populizmus. Potvrdzuje sa to i v týchto dňoch vo vážnych úvahách o  nezmyselnom návrhu 200 eurového paušálneho príspevku na každé dieťa mesačne a trvalo. Písal som o tom v príspevku pre Slovo „Daňové blúznenie Igora Matoviča“, preto ho len doplním. Ako je známe, tento bohapustý a najmä v súčasnosti nerealizovateľný nič neriešiaci populizmus nás, ak sa schváli,  bude stáť 2,5 miliardy ročne, ktoré však nemáme. Ak by sme ich mali, mohli by sme ich investovať na pomoc rodinám cez skvalitnenie školstva, zdravotníctva či výstavbu nájomných bytov. Takto to budú vyhodené peniaze na spotrebu rovnako ako 1,7 miliardy eur na armádu, zbrojenie a nákup amerických stíhačiek a vrtuľníkov, alebo 650 miliónov eur prešustrovaných v nezmyselnom plošnom testovaní.

Komu pomôže 200 eur na dieťa? Nuž okrem skutočne správneho zámeru podpory sociálne odkázaných a nízko príjmových rodín či osamelých matiek, jednoznačne najviac budú z toho profitovať mnohopočetné rómske rodiny. Do desať vie napočítať hádam každý, osem detí sa rovná 1 600 eur mesačne, plus sociálne dávky, no načo robiť? Samozrejme, i o tieto deti sa treba postarať, nie však tak, že štát bude nahrádzať často neprispôsobivých či nepracujúcich rodičov. Detí sa bude rodiť iste viac, ale len v týchto rodinách a dôjde k stavu, kedy nie rodičia budú živiť deti, ale neplnoleté deti budú živiť svojich rodičov. Navyše je tam i reálne nebezpečenstvo, že peniaze štátu, presnejšie nás všetkých, nepôjdu na zlepšenie stravovania, obliekania, vzdelávania či zdravotnej starostlivosti rómskych detí, ale možno skončia v spotrebe ich rodičov, ak ich priamo neprejedia či neprepijú.

Mimochodom, aj návrh Hlasu-SD Petra Pellegriniho na 300 eur pre všetky nezaopatrené deti je jednoznačné populistický, rovnostársky a mimoriadne nákladný. Predkladatelia hrubo zavádzali, ak tvrdili: „Ide o pandemický príspevok pre najohrozenejšie skupiny.“ Z návrhu bolo jasné, že nejde o odškodnenie rodín za problémy počas koronakrízy a už vôbec nie pomoc sociálne slabším rodinám. Išlo by o jasné vyhadzovanie financií na spotrebu paušálne pre všetkých tých, čo to potrebujú i tých, čo vôbec nie.  Pellegrini dobre vedel, že   mu návrh v Národnej rade neprejde, čo sa i stalo, ale čo by neurobil, aby sa zapáčil všetkým rodinám, presnejšie možným budúcim voličom.
 

Vláda rozhodla – len, aby sme v hanbe nezostali

Vláda sa pod tlakom Hlasu-SD a Sme rodina sa zapojila do pretekov, kto dá rodinám a ich deťom viac. Narýchlo rozhodla o ďalšom nesystémovom riešení podpory rodín, a to 333 eur, pričom nik nevie, ako došla k takémuto číslu na každé dieťa s jediným cieľom,  len aby v hanbe nezostala. Celé to bude stáť okolo 132 miliónov eur. Ani tu však nejde o odškodnenie za dôsledky pandemických opatrení, ako to proklamuje vláda, ale len o jasnú sociálnu podporu a korupciu, čo potvrdzuje fakt, kto tento príspevok dostane. Má sa to týkať rodín v hmotnej núdzi, ktoré nedosahujú 1,5-, neskôr 2-násobok životného minima. Pôjde teda o rodiny s príjmom do necelých 313 či 463 eur. V prvej fáze ich má dostať viac ako 45 tisíc detí, čo je však skutočne len zanedbateľné percento, ak uvážime, že v SR je viac ako 1,1 milióna nezaopatrených detí.

Jednoznačné kritické stanovisko k tomu zaujala i Konfederácia odborových zväzov, pre ktorú je návrh nespravodlivý. Ešte kritickejšie sa vyjadril Robert Fico, ktorý tvrdí: „Koalícia si ide kupovať neprispôsobivých voličov a trestať slušných ľudí.“ Má v mnohom pravdu, len pre objektívnosť treba dodať, či by nekonal rovnako, ak by bol on vo funkcii premiéra.

V súvislosti s vládnym návrhom treba upozorniť na fakt, že zase ide o jasnú diskrimináciu poctivých a pracovitých ľudí a ich detí. Vlastne presne tak ako vždy pri tejto vláde doplatia na to rodiny, ktoré nie sú sociálne odkázané, pričom ale majú nízky príjem. Zato, že poctivo pracujú, odvádzajú dane i odvody, rozvíjajú ekonomiku Slovenska, budú nie podporení, ale potrestaní, nedostanú nič! Ľudia sa oprávnene pýtajú, prečo majú dostávať príspevky tí, ktorí  počas pandémie o nič neprišli?

Matka, ktorá musela zostať z práce doma a pre home office musela kúpiť sebe a dvom deťom tri počítače len z dôvodu dištančnej výuky, nedostane ani cent! Zato nepracujúca matka v domácnosti s ôsmimi deťmi, ktoré nechodili do školy, ani sa mnohé nezúčastňovali dištančnej výučby, dostane 2 664  eur.

Aký výpadok chce týmto rodinám vláda kompenzovať, keď dávky dostávali v plnej výške a náklady na život sa im nezvýšili? Zase ako vždy na to doplatí stredná vrstva, ktorá má príjem, ale často veľmi nízky. Aj tu je spravodlivosť ako vyšitá, celá podľa OĽaNO a Sme rodina.

Všetky rodiny, aj tie viacpočetné a matky samoživiteľky treba podporiť cielenými systémovými opatreniami, vytváraním podmienok pre ich lepší život, ako napríklad budovaním lacných nájomných bytov, skutočne bezplatným a kvalitným školstvom, či zdravotníctvom, a nie ich korumpovať.

Politickí farizeji sa boja nazvať veci pravými menami.

Vo všetkých návrhoch chýba adresnosť a zacielenie na tých, čo to skutočne potrebujú.  Nechcú si priznať, čo vlastne prijímajú. Keď sa raz povie na každé dieťa, tak na každé a teda i na to, čo to nepotrebuje, lebo je dieťaťom zbohatlíkov či dobre zarábajúcich manažérov, podnikateľov i politikov, ktorí možno nevedia, čo od dobroty s peniazmi.

Všetky takéto ekonomické nezmysly a deštruktívne nápady bude musieť niekto, nejako a niekedy zaplatiť. Budú to občania Slovenska, ktorí to zaplatia cez výrazne zvýšené majetkové i spotrebné dane a DPH. Dôjde tak ku značnému zdražovaniu základných tovarov a služieb, bývania, energií, čo práve najviac postihne nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, osamelé matky, mladé rodiny a dôchodcov.

Matovičov rozvrat verejných financií

Mnohí si pamätáme, ako za vlád Smeru-SD vtedajšia opozícia, najmä SaS a OĽaNO, vyčítala vláde pomalé znižovanie štátneho dlhu a malú snahu o vyrovnaný štátny rozpočet. V niečom mali pravdu, mohlo to byť v dobrých časoch rýchlejšie. Faktom však je, že v roku 2018 sa zadlženosť Slovenska dostala pod jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP) a predstavovala „len“ 48 miliárd eur. Napriek predvolebnému roku 2019 zadlženosť len mierne stúpla na 1,33 percenta HDP. S odstupom jedného roku môžeme konštatovať, boli to zlaté časy, ku ktorým sa vrátime len veľmi ťažko, možno o desať rokov, ak vôbec.

Vláda vtedy premiéra, teraz ministra financií nastúpila inú cestu, cestu do pekla, ktorá výrazne zadlží budúce generácie na niekoľko desaťročí. Po roku tejto vlády stúpol dlh na 7,4 percenta HDP a dokonca tohto roku má vzrásť až na 10 percent, čo predstavuje  65 miliárd eur.

Aby toho nebolo málo, tak minister financií predložil návrh na navýšenie štátneho rozpočtu na rok 2021 o ďalších 2,4 miliardy a plus viac ako 900 tisíc eur na riešenie dopadov koronakrízy. Spolu sa tak má rozpočet navýšiť o 3,4 miliardy eur. Možno sa preto oprávnene pýtať, kde je tá proklamovaná rozpočtová zodpovednosť?

Arogancia Matoviča sa naplno prejavila aj pri tomto návrhu, keď on si ide na nič neriešiaci výlet do USA a predložením návrhu na výrazné navýšenie rozpočtu poverí ministra životného prostredia, ktorý o tom nemá ani šajnu. Je to síce „prašť jak uhoď“, keď sa v tom ani jeden nevyzná, ale ak ide o taký zásadný návrh, v neprítomnosti ministra financií by ho mal predkladať predseda vlády, alebo poverený podpredseda vo funkcii ministra hospodárstva. Malo sa to dokonca prijať v skrátenom legislatívnom konaní, čo odmietla nielen opozícia, ale i SaS. Netreba mať však ilúzie, že si to vodca Matovič nepresadí, pritom na tento jeho výstrelok doplatíme všetci extrémnym zadlžením, ktoré budeme splácať nielen my, naše deti, ale možno i naši vnuci.

O nezmyselných, nesystémových návrhoch vlády sme už hovorili. No nekoná tak len ona, ale i terajšia opozícia, ktorá keď bola vo vláde správala sa rovnako. Stačí si spomenúť na Ficove balíčky a 13. dôchodok. Je však pravdou, že sociálne balíčky boli finančne kryté, pravda  okrem navrhovaných dôchodkov, a v tom je podstatný rozdiel. Po nástupe súčasnej vlády boli napriek tomu takmer všetky zrušené.

Svojho času sulíkovci i matovičovci kritizovali Fica, že Slovensko ide gréckou cestou, no nestalo sa tak a práve za vlády Smeru-SD došlo k ozdraveniu a stabilizácii verejných financií. Grécku cestu stihla nastúpiť a čoskoro ju možno aj dokoná Matovičova, teraz Hegerova(?), vláda.

Vládu treba zošrotovať

Zvyklo sa hovoriť, ľavičiari sú tu na rozdávanie, pravičiari na šetrenie. To však už dávno neplatí a autentická ľavica sa správa síce sociálne, ale zodpovedne. Pravica, či skôr eseročky majiteľov, výťahové a autobusové strany bez štruktúr, členskej základne a bez hodnôt nastúpili cestu populizmu, aby si získali naivných voličov. Zatiaľ sa im to, ako potvrdili i ostatné voľby, žiaľ, darí.

Treba otvorene povedať, populisti sú na strane koalície i opozície a doplácajú na to všetci občania. Je preto najvyšší čas nielen na zatiahnutie ručnej brzdy tohto vládneho valca, ale i jeho poslanie do šrotu, či aspoň do politickej minulosti. Všetci koaliční i opoziční poslanci sa predbiehajú, kto je viac národný, kresťanský a teraz pro-rodinný.

Eduard Heger pri týchto finančných nezmysloch dokonca na drzovku vyhlási „sme vládou obnovy a prosperity“, občan však cíti pravý opak. Ide o vládu deštrukcie a úpadku, ktorú môžu zastaviť len predčasné voľby s ktorými nám pani prezidentka, podľa očakávania, nepomohla.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama