Ako (ne)informovať o olympijských hrách

Počet zobrazení: 1633

Keďže nemám naladený nový slovenský športový kanál, musel som použiť služby Eurošportu (s českými komentátormi), aby som uspokojil svoje želania pozrieť si najvýznamnejšiu zimnú športovú udalosť opakujúcu sa každý štvrtý rok. Ale sledoval som aj stručné športové správy na STV1 resp. ČT1. Práve česká televízia informovala každodenne rovnako „o olympijských hrách v totalitnej komunistickej Číne“. Český komentátor si zrejme nevzal príklad z efektného záverečného ceremoniálu, na ktorom predseda Medzinárodného olympijského výboru okrem iného až dojemne ocenil duch radosti, priateľstva a porozumenia medzi športovými rivalmi, ktorý podľa neho by mal zavládnuť aj medzi svetovými politikmi. Je to márna snaha, lebo v politike na rozdiel od športu, v ktorom stále platí fair play, sa už roky (alebo odjakživa?) nehrá čisto, ale vrcholne účelovo. Tak naša pani prezidentka bez rozpakov mohla navštíviť istú arabskú monarchiu, v ktorej sú ľudské práva neznámym pojmom, v krajine nášho najvýchodnejšieho partnera v NATO sú väznice plné opozičných politikov či novinárov a na jej území ďalšia totalitná arabská krajina na vlastnom veľvyslanectve rozkrájala na kusy nepohodlného novinára. Pritom práve táto krajina je druhým najväčším nákupcom zbraní od vraj najdemokratickejšej mierumilovnej krajiny sveta, ktorá sa teraz zmocní našich vojenských letísk, na ktorých sa jej vojaci budú opaľovať a po večeroch pri všetkej slušnosti sa dvoriť fešným slovenským devám z okolia, a tak garantovať našu slobodu. Ale vráťme sa k olympiádam.

otvaraci_ceremonial_oh_2022_peking_kremlin_ru.jpg
Otvárací ceremoniál zimných olympijských hier XXIV. olympiády v Pekingu 4. februára 2022.
Foto: kremlin.ru


Ak sa sústredíme na práve skončenú olympiádu v Pekingu, potom by si pokarhanie podľa úzu ČT1 zaslúžili aj českí komentátori, ktorí spievali chvály na ruských krasokorčuliarov a pritom zabudli opakovať, že pochádzajú z totalitného Ruska, ktoré si dovoľuje zhromažďovať na vlastnom území svoje armádne jednotky. Pri sledovaní správ na internete som sa dozvedel, že na lyžiarskych tratiach bežali aj dvaja ruskí lyžiari, ktorým po olympiáde v Soči pre doping odobrali medaily. V ďalšej vete som sa však dozvedel, že po zásahu medzinárodného súdu im medaily vrátili a súd dal za pravdu aj trom desiatkom rovnako sa sťažujúcim ruským športovcom, ktorí boli z pretekania vylúčení nezákonne. O ich „dopingu“ sme predtým čítali celé litánie, o zrušení obvinenia bol možno niekde na predposlednej strane novín jeden riadok.

Keby som chcel v takom duchu, aký volil český komentátor, referovať o výsledkoch olympiády, musel by som spomenúť, že najviac medailí získali športovci zo škandinávskej krajiny, v ktorej nemilosrdne odoberajú deti rodičom, že na piatom mieste v počte medailí sa umiestnili športovci krajiny, ktorá si pred pár desaťročiami zavraždila svojho vlastného premiéra a že medzi úspešné krajiny patria aj bývalé koloniálne veľmoci Francúzsko a Holandsko. Napokon by som musel vysloviť poľutovanie, že dnes málo demokratické Orbánovo Maďarsko získalo o jednu  medailu viac ako Slovensko a plakať nad tým, že dve pobaltské krajiny, v ktorých oslavujú vlastných hrdlorezov a židobijcov z čias druhej svetovej vojny, získali iba po jednej bronzovej medaile. A napokon by som musel vysloviť nespokojnosť nad tým, že budúce zimné olympijské hry sa uskutočnia v krajine, v ktorej nie bezvýznamnú úlohu zohráva tamojšia mafia.

Tí, čo pripravovali televízne prenosy z Pekingu si zaiste zaslúžia slová uznania. Iba raz ma nahneval kameraman, ktorý po neúspešnej voľnej jazde predtým na bulvárny spôsob glorifikovanej mladej ruskej krasokorčuliarky celé minúty detailne snímal jej zúfalstvo a slzy. Tie sa totiž najlepšie predávajú.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984