Reklama
Reklama

Ako ďalej naľavo po prezidentských voľbách?

Počet zobrazení: 2587

semafor_vlavo.jpgRobert Fico sa stane pravdepodobne od mája tohto roku prezidentom. Bol viac ako desaťročie z rôznych pragmatických dôvodov zjednocujúcim prvkom ľavice. Väčšina ľavičiarov tento stav rešpektovala, aj keď mnohí neboli a nie sú s politikou Smeru, jej ľavicovosťou, vôbec spokojní. Zjednocujúci prvok od mája zanikne a pred potenciálnymi ľavicovými „dejateľmi“, politikmi a voličmi, vyvstane mnoho otázok. Naľavo existuje jedna strana, treba to nechať tak? Treba zmeniť politiku Smeru, aj keď doteraz sa to nepodarilo? Ako? Smer je marketingová strana využívajúca tvrdé dáta sociologických prieskumov, reagujúca na nálady určitej skupiny obyvateľstva a jej dopyt po témach. Dáta spracuje, vyhodnotí, spracuje do tovaru a predá na trhu. Neurobí nič navyše.

Kto na čelo a čo nového

Predsedom Smeru a novej vlády sa stane s najväčšou pravdepodobnosťou pragmatik a technokrat Robert Kaliňák (alebo Miroslav Lajčák či Richard Raši). Kaliňák navonok vypadá ako sympatický a slušný človek (podobne Lajčák a Raši). Aký v skutočnosti je, nevieme, lebo Smer robí politiku v zákulisí, takže o jeho skutočnom správaní nevieme príliš mnoho.  Podobne je na tom aj  Fico: Čo vieme o jeho záľubách? Číta nejaké knihy? Jazdí na motorke? Rád spoznáva nové krajiny? Akú hudbu počúva alebo počúval v mladosti? Ktorý šport má najradšej? Čo ho baví vo voľnom čase? Ako relaxuje? Mal v živote nejaké vzory? Fico je introvert, ale je zarážajúce na novinároch, že nič z jeho vnútra nevytiahli. Namiesto toho ho hlúpo a zbytočne atakujú pri každej banalite. To však, podobne ako v prípade Mečiara, Klausa alebo Zemana, vyvoláva u voličov opačný efekt, ako by si novinári priali.

Kaliňák ako pragmatik, technokrat a nie autentický ľavičiar (nejde o zvláštnosť v „socdemáckych“ stranách vo svete) sa môže pragmaticky spýtať ľavicových kritikov Smeru, čo by chceli viac, čo chcú priniesť nového, čo manažment Smeru nerobí? Majú mu čo autentickí ľavičiari ponúknuť? Politika je aj umenie možného a preto otázka nového predsedu bude smerovať týmto smerom. Hypotetická otázka: Milí kolegovia, navrhnite, čo je možné  presadiť a realizovať, nestavajte vzdušné zámky o spoločenskom alebo družstevnom vlastníctve výrobných prostriedkov, o zvyšovaní daní pre majetných, o štátnom zdravotníctve, o zvýšení miezd v štátnom sektore a radikálnom znížení nezamestnanosti a pod.

Predtým, ako začnem uvažovať po jednotlivých sektoroch, uvedomme si, že vo svete nevládnu suverénne štáty, ale nadnárodné korporácie a oligarchovia, ktorí majú vždy poruke kapitál väčší než HDP mnohých krajín, ochotné daňové raje a súkromné arbitráže, ktoré stoja nad akýmkoľvek medzinárodným právom. Suverénnymi štátmi sú asi len Izrael, USA, Čína a Rusko (neustále mediálne masovo atakované).

Mdlý stav v zdravotníctve a verejná zamestnanecká demokracia

Ľudia si veľa sľubovali od zmien v zdravotníctve. Čo sa stalo? Zrušenie ziskov v zdravotníctve končí v pate. Ustanovenie jednej verejnej zdravotnej poisťovne a zoštátnenie súkromných končí tiež v pate. „Orwelovský“, finančne nákladný systém (dobývanie renty firmami od štátu) elektronického zdravotníctva pokračuje bez prerušenia ďalej. Dostupnosť  poznania zdravotného stavu ktoréhokoľvek občana na internete sa stane skutočnosťou. Manažovanie nemocníc sa nezmenilo, stále vyrábajú straty. Prianie autentických ľavičiarov zaviesť štátne zdravotníctvo v nemocničnej liečbe – čo sa v štátoch EÚ vyskytuje – bude odbité novým predsedom, že nemáme vysporiadané vzťahy so súkromnými poisťovňami. Na argumenty, že zdravotníctvo de facto nie je poisťovací systém, ale systém platený z „povinných daní“, niet priestoru vnútri Smeru ako aj v médiách.

Skúste navrhnúť spôsob, ako zmeny presadiť.

Ja navrhujem demokratickú zmenu do riadenia nemocníc a to vytvorením napr. najmenej desaťčlennej rady na čele verejných nemocníc, ktorá by kolektívne rozhodovala o financovaní a riadení danej nemocnice. Členmi by boli lekári, miestni politici i zástupcovia ministerstiev. Na čele by sa striedal po dvoch (jednom) rokoch (nestačí si zvyknúť na privilégiá, s vedomím, že bude opäť obyčajným lekárom) jeden člen a každé dva roky by sa čiastočne dosadzovali noví členovia (rotácia). Odpadla by tak súčasná prax, keď nový riaditeľ verejnej nemocnice si myslí, že je kráľ a môže si robiť, čo chce (aj v dobrom). Zamestnanecká demokracia! Verejná kontrola! Obmedzená korupcia!

Podobnú demokratickú prax v riadení navrhujem aj v školskom systéme: Na čele školy by stála rada, riaditeľ a jeho zástupca by sa volili na dva roky a potom by sa podobne ako lekár vrátili do praxe ako obyčajní učitelia. Odpadli by autoritatívne prvky riadenia a presvedčivosť niektorých ľudí o vlastnej vyvolenosti. Nikto azda nepochybuje, že v lekárskom alebo v učiteľskom zbore nie je aspoň polovica schopných zvládnuť manažérsku pozíciu. Keď to ide vo Švajčiarsku na čele štátu, prečo nie u nás na nižších stupňoch? Podobne by sa mohlo zdemokratizovať riadenie v štátnej správe a nie dosádzať riaditeľov oddelení, odborov a sekcií z ekonomicko-politického zákulisia. Rozhodne sa na každom úseku a odbore nájdu viacerí schopní riadiť odbor. Ide o demokratické vládnutie. 

Záleží niekomu v Smere na demokratickom vládnutí v štátnych inštitúciách slúžiacich všetkým občanom v ich prospech? Je schopná prísť nová sila schopná presadzovať demokratické vládnutie?

Pokiaľ sa medzi autentickými ľavičiarmi hovorí o podpore družstevného vlastníctva, verejných investičných fondoch alebo zamestnaneckej demokracii, uveďte konkrétny príklad ako ich zaviesť, lebo inak ľudí nezískame/te.

Impotencia v nezamestnanosti a pri podpore stredných vrstiev

V oblasti znižovania nezamestnanosti vláda tápe a bude tápať. Písal som o tom veľa. Na základnú zmenu byrokratického daňového systému postihujúceho hlavne zdaňovanie zamestnancov nemá guráž a intelektuálny potenciál. Humanistickým ideálom dávno je nahradiť prácu strojmi, odbremeniť človeka od práce  a umožniť využívať voľný čas. U nás máme v štátnej a verejnej správe 42,5-hodinový pracovný čas. Čo tak ho skrátiť na civilizačných 40 hodín alebo 37,5 hod. a zamestnať pritom viac ľudí vo verejnom sektore?

Ako pohol Smer s postavením stredných vrstiev? Učiteľ, vedec, novinár alebo úradník bez manažérskeho príplatku nie je schopný napr. v Bratislave prežiť – nájsť strechu nad hlavou (vysoká hypotéka, verejné byty neexistujú), nieto kúpiť si auto. Slovensko je špecifické v Európe tým, že neexistuje trh s nájomnými bytmi. Žiadna politická strana a vláda to nepodporuje. Prečo? Modely na lokálnej úrovni vo svete existujú. Podnikatelia by tiež mohli do nájomných bytov investovať výnosnejšie než do výstavby luxusných bytov, v ktorých nikto nebýva. Hypotéka alebo nájomné v súkromných bytoch sú také vysoké, že občanom spomínaných profesií nedovoľujú ich ufinancovať, ak ich nesponzoruje manžel/ka alebo rodičia. Čas na zmenu!

Verejné financie a ekonomika

Pokiaľ ide o spravovanie štátnych financií, vláda koná podľa pravicovej rétoriky. Žiadna zmena nenastala. Nad nami panuje boh dlhu a deficitu. Všetky reči o nevyhnutnosti znižovania dlhu a deficite sa dajú jednoucho vyvrátiť. Mimochodom, jediný štát, ktorý dokázal zmazať všetok svoj dlh, bolo Rumunsko za vlády Nicolae Ceausesca. Podarilo sa to v lete 1989. Akú biedu znižovanie dlhu a prebytočné rozpočty priniesli, si všetci pamätáme. Pamätáme si aj vtipy o tom, ako v rozhlase hlásili začiatok dňa v živote N. Ceausesca až po raňajky. No, možno ľudia v MMF, Svetovej banke, Goldman Sachs alebo Moody´s obdivujú ekonomickú politiku Ceausesca.

Podobne v ekonomike Smer jazdí po koľajach pravice a nijako sa tomu nebráni. Hovorí sa stále, že ekonomika má slúžiť firmám a nie, že ekonomika má slúžiť ľuďom. Výsledok: väčšinu z HDP berie  kapitál a na mzdy ide menšina. Už len rétorika zmení pomery!

Tlačí naša ľavicová vláda dosť na svojich partnerov v EÚ na zrušenie daňových rajov v mnohých jej štátoch? Je aktívna? Navrhuje riešenia? Nová výzva pre zahraničnú politiku autentickej ľavice.

Smeru sa podarilo napriek masívnym protiútokom okresať a scivilizovať nezmyselnú a nebezpečnú dôchodkovú reformu. Na komplexnú reformu so zriadením jedného verejného investičného fondu alebo úplným zrušením druhého piliera a bez virtuálnych účtov v prvom pilieri podľa švédskeho modelu či opravou spackanej reformy podľa zásluhovosti pred cca 8 rokmi niet už intelektuálnych síl. (Bohatí si môžu sporiť na starobu v ktorejkoľvek poisťovni podľa komerčných podmienok. Nikto im nebráni.) Či sú, len nie v Smere?

Participatívne rozpočty: Podporuje alebo predkladá ich niekde primátor alebo mesto, kde vládne Smer, okrem Bratislavy? Nepovažujú sa skôr za negatívne, pretože ohrozujú vládu  lokálnych manažérov Smeru?

Slovensko vyniká v byrokracii: Na vymýšľanie podmienok, kritérií, požiadaviek od učebných plánov v školách až po rôzne povinné bezpečnostné opatrenia sme majstri sveta. Energia sa využíva na tvorbu zbytočností otravujúcich život a chod ekonomiky a na kontrolu malých a stredných podnikateľov: Je to bič na malých a obyčajných! Zmenil v tom niečo Smer? Výzva pre novú ľavicu!

Áno, navrhovať v súčasnej masmediálnej atmosfére spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov napr. v strategických podnikoch je nonsens, ale to neznamená, že časť ľavičiarov by o tom nemohla písať a ľavicová strana organizovať na tému diskusie a semináre. Inak sa vpred nepohneme.

Životné prostredie univerzálne

Smer sa snaží podporovať v poľnohospodárstve domácu výrobu. Je to ťažké. Dosiahol niečo? Ide zlou cestou? Sú počuť aj alternatívne hlasy? Kedy dosiahneme podporu malých ako napr. v Rakúsku? Máme na Slovensku malých farmárov? Čo tak dať im k dispozícii trhy v centre mesta, kde by mohli predávať po celý deň?

Ako súčasná ľavica podporila ochranu životného prostredia? Rozšírila verejnú hromadnú dopravu? Skôr naopak? Čím menšia sieť, dostupnosť a frekvencia hromadnej dopravy, tým vyšší dopyt po automobilovej doprave. Smer namiesto toho, aby do nej investoval, ju ruší. Nezaslúži si Bratislava širokú, čistú a bezpečnú verejnú dopravu s frekventovanou premávkou? Prečo nechodia k vlakom večer prípoje autobusov na vidiek? Strata a len strata. Takto sa dá rozmýšľať?
Cyklotrasy v Bratislave sú nutné, ale nenahradia dopravu ľudí v oblekoch. Pri jazde na bicykli sa človek spotí a musí sa vysprchovať: zaťaženie životného prostredia spotrebou vody! Navyše Bratislavčania nevidia, že na vidieku robotníci často chodia do vzdialených fabrík na bicykloch.

Vadí nám spotreba dovozených tovarov, ktoré sú vyrábané v neekologických podmienkach. Bojujeme proti tomu na európskej úrovni?

O výrobe ekologickej elektrickej energie a úmyselne zle nastavených podmienkach som písal v minulom článku.

Multikulturalizmus

Aká je politika slovenskej ľavice v oblasti mulitkulturalizmu a imigrácie? Súhlasíme s rýchlym miešaním rás, národov a náboženstiev v Európe? Keď nie, tak čo navrhujeme? A čo LGTB? Navonok povinne súhlasiť zo strachu pred novinármi, v zákulisí nadávať? Čo s manželstvami rovnakého pohlavia a s výchovou detí v nich? Prečo ľavicoví intelektuáli vehementne podporujú farebné LGTB karnevaly založené na najnižších pudoch? Sloboda alebo debilita? Neotvorené témy, ktoré priťahujú mnohých, hlavne mladých ľavičiarov. Ako sa vysporiadajú medzi sebou starí ľavičiari – socialisti a mladí – sociálni liberáli a zelení? Najlepšie spolu nediskutovať a nenávidieť sa.

Kultúra

Minister zmenil financovanie kultúry na fondové. Pozitívna zmena, ale čo viac? O grantoch v jednotlivých oblastiach rozhodujú malé skupinky. Prečo ich nerozšíriť, aby v nich boli zastúpené všetky v prúdy? O masívnej podpore umenia, nekomerčnej literatúry, vážnej hudby a kultúry niet ani potuchy. O zmene v podporovaní literatúry som písal v novembri 2012 na týchto stránkach. Kto iný, než ľavica má nastoliť po 25 rokoch zmenu?

Vysporiadať sa so štátom v štáte

Fico má rešpekt v justícii? Zdemokratizoval tento štát v štáte? Podarilo sa mu zmariť nedemokratické benevolentné praktiky v sudcovskom stave alebo zakopať vojnovú sekeru medzi dvomi tábormi? Nech ľudia trpia! Čo tak zverejňovať mená sudcov a prokurátorov a ich činy? Kto je zodpovedný... Vyzradenie? Zločinecké skupiny ich mená poznajú. Čo tak viesť o ich práci verejnú diskusiu? Veď majú slúžiť občanom. Stále sme ešte republika.

Autenticita  v Smere

Nikto nepochybuje, že súčasní poslanci a činitelia Smeru (alebo s jeho podporu), podľa abecedy, Blaha, Čaplovič, Číž, Ftáčnik, Ondruš alebo Zala, sú telom a dušou autentickí ľavičiari. Aká je ich moc a ako môžu skutočne ovplyvniť politiku Smeru?

Braňo Ondruš napísal správne v blogu a nie v článku, čo by ho mohlo trochu kompromitovať, svoj názor na dianie na Ukrajine. Aká je ale skutočná politika vlády a Smeru voči EÚ: k jej fungovaniu, byrokracii, reformám, absencii demokracie, financovaniu, spájaniu, unifikácii? Aká názory majú vlastne ostatní slovenskí ľavičiari? Súhlas so Smerom a ten súhlasí s oficiálnymi návrhmi. Diskutuje sa o tom aspoň v parlamente? Akú majú šancu Ondrušove názory na EÚ, s ktorými súhlasí pravdepodobne väčšina slovenských ľavičiarov, na formulovanie slovenskej zahraničnej politiky? Nechcem uraziť, ale myslím, že na jeho názor v tejto oblasti nie je manažment strany zvedavý, resp. v zákulisí s ním súhlasí, ale verejne koná opačne.

Ľuboš Blaha je na Slovensku hlavným propagátorom európskej myšlienky nepodmieneného základného príjmu pre každého občana EÚ. Táto humanistická  myšlienka vzbudzuje určite mnohé kontroverzie, ale zároveň v dnešnej bohatej spoločnosti sa snaží vyplniť dlhodobý sen všetkých generácií. Ľ. B. spolupracuje v tejto oblasti so zahraničnými kolegami. Za svoj najväčší neúspech považuje, že sa mu nepodarilo zabrániť podmieňovaniu dávok v hmotnej núdzi povinnou prácou 8 hodín týždenne pre obec. Hmotná dávka činí 60 eur (plus dve eurá na lieky...). V ČR činí cca dvojnásobok. Pri odrobených cca 32 hodinách mesačne nejde ani o 2 eurá na hodinu, pričom minimálna hodinová mzda od 1. 1. je 2,023 eura. Opatrenie zaviedol manažment ľavicového Smeru, jeho strany. Ako sa cíti pred zahraničnými partnermi? Našťastie pre Smer o tom nikto nevie, lebo o Slovensku sa vo svete nepíše. Ľ. B. priznáva, že prehral boj v strane. Kto o tom boji vedel? Prebiehal v parlamente alebo v masmédiách? Predstavte, ako vehementne  a ostro by Ľuboš Blaha proti takému opatreniu vystupoval, keby ho navrhol Kaník alebo Mikloš. Lenže to by ani nestál na čele boja, tam by stál predseda Fico a hovoril by o hyenizme... A čo ostatní zo spomínaných autentických ľavičiarov, ktorí určite s návrhom nesúhlasili? Mlčali. Nuž, Slovensko.

Záver

Ak sú mnohí ľavičiari nespokojní s doterajšou politikou Smeru, nech píšu, kde vidia zmenu a uvádzajú svoje názory, návrhy a riešenia, možno si manažment Smeru vezme ich niektoré rady k srdcu. No ak v Smere niet šance na zmenu, treba založiť novú ľavicovú stranu? Sú ľudia schopní aspoň sa stretnúť a dohodnúť na postupe? Či je to vlastne každému jedno?

Foto: Curtis Gregory Perry/cc

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa IgorDaniš
#1
Igor Daniš
16. január 2014, 14:39

Dodatok:

1. Nestačí prijať opatrenia a povedať si, že to zaberie alebo urobili sme to najlepšie. Ak niekto príjme opatrenie alebo presadzuje určitú politku, musí dôjsť k zmene stavu, k zmene fungovania mechanizmu. Nie, že sa príjme opatrenie, zmení sa zákon, veci sa čiastočne zmenia, zmenia sa parametre a podmienky, čiastočne sa odstránia nedostatky, ale celkove sa zostane stav ako bol predtým.

2. Predstavte si taký nonsenes, že by ľavicová (nie pravicová kresťansko-liberálna) vláda odstránila nehorázne ceny u  zubárov za ich služby (materiál je aspoň čiastočne na výber). Chudobní a stredné vsrtvy, sa už len usmievajú  pri historkách a mávajú rukou, a bohatým (teda aj politikom) nič nevadí, pretože ini na to predsa majú.

Neviete,. že ľudia na nič iné nemyslia, len si kaziť, lámať a nechať vypadávať zuby a preto sú zato zodpovední! Čo rieši preventívna prehliadka?

Nemá občan tejto repubilky nárok na bezplatné zdravotníctvo?

Igor Daniš

 

 

Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama