Reklama
Reklama

Aké je to úžasné...

(Na skusoch za básňou)
Počet zobrazení: 1845


                                        javorsky.jpg   
 

 

 

 



                                            aké to je úžasné
                                            dotýkať sa neba
                                            a slnko piť z oblakov
                                            vetru zamávať
                                            ak sa práve vzdúva
                                            a či zemi sa pokloniť
                                            a z jej dlane
                                            živú vodu piť
                                            a tieň rozdávať
                                            unaveným pocestným







_ _ _

      list papiera
básnikovho notesa
nezíva prázdnotou
z nudy nerodia sa
nespútané riavy
myšlienok a citov
hotové záplavy
vyliate cez okraj linajok
vášeň bez brehov

       list papiera
ako lastovička
letí k srdcu
do lásky si bodne
city zobúdza 
ak si práve na dne

      list papiera
krvou vonia
a básňou
a tepom života


na pulze dňa

na pulze dňa
múdrosť v konaní
na pulze noci
vášeň v objatí
to všetko motá sa
pod našimi hviezdami
len vstúpiť do komnát
plní očakávaní
ktorá z hviezd
iba pre nás horí
a kde tma živorí
dvere sú otvorené
pre vášne dní
a noci omamné
oči láskou nezranené
neklopať a vstúpiť
na pulze dňa i noci

- - -

raz za jasnej noci
si prídem po teba
za lesku koľajníc
a cikád hukotu
a ty záhradu mi otvoríš
ukážeš mi seba
zázrak nočných mihalníc
tej noci nezablúdim

_ _ _
 

       už aby bola opäť noc
a našiel som odvahu
dotknúť sa záhybov
čo ukrývaš v duši
i v zákutiach tela

      už aby bola noc
normálna polárna
času mám dosť
skrotiť vibrácie
ihiel v tvojom tele

      už aby bola noc
prsty nesmelé
tuhnú bez pohybu
a tak sa ponáhľaj
ja privolám noc
vyžobrem polárnu
a ty ulož šaty k nohám
v teplo splynieme
 

vetra čas

ak ma vietor v páse zlomí
zdvihnem sa a krajinou kráčam
v pevnej viere že ma nedobehne
viem o moje kadere má záujem
rozfúkať ich a poodhodiť na zem
unikám oprieť sa chcem o  lásku
nijaká na blízku srdcia nečerí
v páse zlomený sadám si na chladnú zem
víchor ma tuším o rozum pripraví
na poláskanie čakám noc i deň
snáď za obzorom sa práve rodí
v diaľke drožka po kameňoch hrkoce
zvedavosť sa vezie na kozlíku
či studený som od tej chladnej zeminy
a či ešte živý či už spím a či bdiem
mám vážne obavy ak vo hviezdach sa zrodí
navštívi ma láska osudová ako sen
a jedno je či spím či bdiem

_ _ _

       zanechať  po sebe stopu pachovú
opúšťam teplo tvojho tela
a vonku ako z krhly leje
v zreničkách obraz čo všetko sa stalo
a čo svet v rozmare rozkrúti
hoci by sa všetci čerti čertili
uprostred víchrov a ja s nimi
zanechal som lásky pohladenie
po moste kráčam potichu
podo mnou voda mútna plynie
ako ten čas a míny nášľapné
aj čas si pýta dane

       zanechať po sebe stopu pachovú
a raz za dažďa po tom moste
s hlavou plnou čertovín
vrátim k teplu tvojho tela
a do tvojich zreničiek

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama