Reklama
Reklama

Aká to symbolika, nová vláda bola vymenovaná na Deň bláznov

Počet zobrazení: 1470

Najskôr som si myslel, že pani prezidentka Zuzana Čaputová si z občanov Slovenska urobila nechutný žart a vymenovala vládu Eduarda Hegera aj s jeho predchodcom Matovičom práve 1. apríla, na Deň bláznov. Možno vychádzala z predpokladu aký deň, taká vláda. Žart to však nebol, je to krutá realita.

Vláda Igora Matoviča takmer mesiac neriešila koronakrízu, ale len svoju krízu vládnutia. Medzitým rástli počty hospitalizovaných a, žiaľ, aj mŕtvych až na viac ako 9 700. Pomoc ľuďom postihnutých dôsledkami neprimeraných opatrení vlády bola podľa ich vyjadrení neskorá a najmä nedostatočná. Aj preto sa nedôvera k premiérovi Matovičovi vyšplhala na rekordnú úroveň 82 percent. Chaos, nekompetentnosť vlády a nenávisť medzi lídrami koalície vyústila do vládnej krízy. Tá už naplno odhalila odbornú a politickú neschopnosť lídrov koalície a jej ministrov, pre ktorú prakticky po roku vláda padla.

Vládni predstavitelia sa už rok vadia, štekajú po sebe ako besné psy, tri týždne si kladú podmienky, otravujú ľudí, najmä však neriešia problémy občanov a zrazu chcú spolupracovať, ísť ďalej, akoby sa nič nestalo. Preto, ak niekto nevie, čo sú farizeji, teraz mu to títo vládni papaláši názorne predviedli.

hegapril843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Napriek na oko neprekonateľným rozporom vznikla nová vláda Eduarda Hegera vďaka tmelu v podobe šiestich miliárd eur. Mainstreamové médiá ohľaduplne nehovoria o menovaní na 1. apríla, ale uvádzajú na Zelený štvrtok, ten však býva v rôznom dátume. Preto možno nechtiac zeleným štvrtkom naznačili, že ide o vládu konzervatívcov s prevahou katolíckych fundamentalistov.
 

Vládne strany sa dovydierali k riešeniu

Len stručne k vývoju krízy. Hlboké a neprekonateľné rozpory najmä medzi Matovičom a Sulíkom viedli k sérii podmienok a požiadaviek najskôr na odstúpenie ministra zdravotníctva a následne i samotného premiéra. Nastal neľútostný mocenský boj, v ktorom sa za tri týždne vzájomne všetci pourážali a následne sa vydierali vyhrážkami a odchodom ministrov. 

Napokon sa tak aj stalo a nasledovala séria demisií od Krajčího cez Krajniaka, Kolíkovú, Sulíka, Gröhlinga až po Korčoka. Úprimne povedané, ak by pri tom ostalo, nebolo by za čím plakať. Od  začiatku však bolo jasné, že ide len o gestá, okrem ministra zdravotníctva, ktorý viac či menej zlyhal. Matovič i lídri v tejto fáze pochopili, že ak sa nedohodnú, všetci skončia svoju vládnu kariéru a dôjde k predčasným voľbám.

Matovič akoby ustúpil jemu vlastným spôsobom, aby z vedľajšej stoličky ďalej riadil vládu, za ktorú bude formálne zodpovedať jemu oddaný demagóg Heger, ktorého, ako sám rád hovorí, osvietil Duch svätý. Igor Matovič, ako sa svojho času priznal, „podvodník a plagiátor“, bude teda riadiť ministerstvo financií, alebo to bude skôr jeho manželka, tak ako u nich doma, keď on tomu nerozumie!?

V tejto hre mačky s myšou vyhral podľa očakávania, len Matovič, ktorého manipulátorské schopnosti sú neprekonateľné. Čiastočne si polepší aj Boris Kollár, ktorý si vyboxoval milióny pre svoje rezorty. Sulík a Remišová naopak prehrali na celej čiare, neskutočne sa strápnili a pristúpili na potupnú hru Matoviča, bez naplnenia ich požiadaviek, keď Matovič zostal vo vláde.
 

K rekonštrukcii vlády ne-došlo

Ak sa seriózne pozrieme na výsledok vládnej krízy, tak ním je formálna, nič neriešiaca rekonštrukcia vlády. Inak povedané, bude tak, ako bolo, ak nie horšie. Matovič si vymenil miesto s Hegerom a tak psychopat s pochybným vzdelaním bude riadiť verejné financie, nepriamo, avšak reálne, celú vládu. Heger, ako náboženský aktivista, za ktorého sa rád vydáva, bude formálne viesť vládu. Jedinou prednosťou tohto riešenia je o málo lepší obraz vlády v zahraničí.

Za isté pozitívum možno považovať len nového ministra zdravotníctva. Povedie ho generál Vladimír Lengvarský, možno preto generál, že sme si počas tejto vlády na „vojnový stav“ zvykli. Žarty však bokom, naše zdravotníctvo skutočne potrebuje racionálne myslenie, vysoký stupeň organizácie práce i riadenia a najmä zavedenie poriadku, čo u tohoto ministra možno predpokladať. Len Sme rodina akosi váha, koho nominovať po pochybnom „sociálnom“ ministrovi Krajniakovi. Pôvodne sa počítalo s Jozefom Hlinkom, ktorého nomináciu však prezidentka v podstate neprijala. Možno sa to preto bude predsa hrať na Kollárovu favoritku Petru Krištúfkovú, keď je rodina Pčolinských, i viacerí zo Sme rodina, akosi mimo hry.

Nuž a ostatní ministri sa všetci vrátia ku svojím korytám. Len neschopný Krajčí zostane v parlamente spolu s Krajniakom, ktorý sa tam tiež, zatiaľ nevedno prečo, „zašil“. Treba len pripomenúť, že od „križiaka“ to nebolo žiadne ústretové gesto, ale zatiaľ nejasný, chladnokrvný kalkul. Všetci vládni lídri a ich poslanci sú spokojní, len národ nie, čo však nikoho nezaujíma!
 

Ide o „dočasnú“ vládu?

Pozrúc sa na takmer nezmenenú vládnu zostavu, charakter a osobnostnú výbavu lídrov i jednotlivých ministrov, prídeme k záveru, že toto nemôže dlho trvať, a preto ide skôr o dočasnú vládu. V tejto „novej“ vláde sú zakorenené dva základné, neprekonateľné rozpory. 

Prvý z nich je „hodnotový“, keďže ultrakonzervatívci sa nikdy nezhodnú s liberálmi a skôr či neskôr na seba narazia. Môže to byť pri riešení potratov či homosexuálov, alebo pri množstve ďalších i závažnejších otázok. Tieto dva tábory sú ideologicky oveľa nezmieriteľnejšie, ako by to bolo dokonca aj v prípade spoluvládnutia so sociálnymi demokratmi. Ak si predstavíme náboženských fundamentalistov, akými sú vo vláde Heger a v parlamente Záborská, Vašečka či Krajniak a ďalší a na strane druhej liberáli ako Sulík, Gröhling a poslankyňa Cigániková, tak asi ťažko možno predpokladať jednotný ťah na bránu a spoločné úsilie za lepší život na Slovensku, lebo každá zo štyroch pseudostrán si to predstavuje inak.

Druhým problémom je psychopatické, nevyspytateľné správanie a konanie Igora Matoviča a vzájomná až živočíšna nenávisť so Sulíkom. Dospelí ľudia sa spravidla nemenia, môžu sa len snažiť dočasne utlmiť svoje vlastnosti, ale k výbuchu raz nevyhnutne príde. Zmena funkcie v prípade Matoviča k horšiemu, rozhodne nezmení jeho charakter a ten bude katalyzátorom ďalšej, dúfajme už poslednej, vládnej krízy.

Ako sme boli svedkami, vládnu krízu moderoval a tlmočníkom Matovičových predstáv nebol nikto iný, ako je oddaný proamerický minister „obrany“ Naď, ktorý umravňoval koaličných partnerov a posielal ich do opozície. Tento známy rusofób a arogantný politik už rátal s trojkoalíciou i menšinovou vládou. Aj Boris Kollár pochopil vážnosť situácie a zrazu bol z neho principiálny politik, zmierovateľ. Vďaka týmto dvom sa podarilo Matovičovi zmanipulovať Sulíka i Remišovú a priviesť ich k rozumu. Podarilo sa to v prospech tejto nekompetentnej vlády a na škodu občanov Slovenska.
 

Táto koalícia speje tak či tak k záveru

Drobná rošáda vládnych figúrok nič nevyriešila, skúsme preto hádať, koľko im táto opičia láska vydrží: tri týždne a či až tri mesiace? My občania budeme ďalej trpieť, až do úspešného referenda a predčasných volieb. Verím, že táto neskutočná fraška bude aj ich poslednou labuťou piesňou. Matovič pri svojom poslednom vystúpení vo funkcii premiéra s trasúcim hlasom povedal, „nebojte sa dobre bude“, len zabudol dodať komu.

Táto koalícia nedokáže dlhodobo spolupracovať, môže však napáchať na Slovensku nedozerné škody. Vláda bude aj núdzovým stavom, zákazom vychádzania, obmedzovaním ľudských práv a demokratických slobôd občanov predlžovať túto svoju agóniu. Preto zbieranie podpisov pod vypísanie referenda o predčasných voľbách je viac ako aktuálne.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Odporúčame

Miroslav Pavel: Nový koncert velmocí?
Jozef Sedlák: Pôstna hostina
Ivan Hoffman: Smrť miliardára
Silvia Porubänová: Vyčerpanie
Svetozár Krno: Predčasný apríl
Reklama
Reklama
Reklama