Reklama
Reklama

Aká je odpoveď ľavice na globálny kapitalizmus?

Počet zobrazení: 4997


lubos_blaha_80.jpg

Prednáška o globálnom kapitalizme, s ktorou Ľuboš Blaha vystúpil na tradičnom Vratimovskom odbornom seminári 8. novembra  2014 vo Frýdku-Místku. Organizátori konferencie, medzi kterých patrí predovšetkým Karel Klimša a ďalší predstavitelia Komunistickej strany Čiech a Moravy, jeho príspevok preložili do češtiny a pripravili na publikovanie. Napriek tomu, že sme uverejnili aj videozáznamy vystúpení, postupne uverejníme texty všetkých prednášajúcich.

Globální kapitalismus: vítězové a poražení

Budu dnes hovořit především o globálním kapitalismu, méně o Slovensku, protože mám takový pocit, že ať už hovoříme o slovenské, nebo české realitě, tak v první řadě hovoříme o tom, jakou moc získává globální kapitál nad našimi státy a nad pracujícími lidmi v našich státech. To je prvořadé a prvořadý zájem i pro mne.

Globální kapitalismus je proces, který začal někdy před třiceti, čtyřiceti lety v takové té plné síle a je to proces, ve kterém jsou vítězové i poražení, jako v každém procesu. Vítězem globálního kapitalismu jsou obří, gigantické nadnárodní korporace, poraženými jsou lidé, jako jsme my. A hlavně lidé, dělníci, pracující ve třetím světě v tzv. zónách volného obchodu, nebo ve španělštině se říká maquiladoras. To jsou moderní otrokárny. To jsou zóny, kde lidé nemají žádné práva. Pracují jako otroci. Bez sociálních práv, bez odborů, 16 až 18 hodin denně, často bez spánku. Když tam někoho zabíjí a v Mexiku se pravidelně stává, že se takové věci dějí, tak si toho nikdo ani nevšimne.

Prohráváme… no nakonec vyhrajeme

To je budoucnost, na kterou se připravme. Protože globální kapitalismus postupuje takovým způsobem, že i poslední bašty takového civilizovaného kapitalismu, který máme v Evropě (stále ještě máme, i když už byl pořádně profackovaný za poslední roky), tak i poslední bašty sociálního kapitalismu končí. Končí a globální kapitalismus to co zavedl v Hondurasu, v Indočíne, to co zavedl v mnoha zemích třetího světa, přináší v dárkovém balení i do Evropy. Přináší to prostřednictvím smlouvy – a tu zkratku si zapamatujte – TTIP.

Nevím na kolik je česká diskuze o této smlouvě silná, na Slovensku prakticky neexistuje, co je tragédie. Protože tato smlouva změní všechno, co v Evropě známe. Je to smlouva, která umožní americkým nadnárodním korporacím anebo nadnárodním korporacím, které sídlí v Americe, aby zkolonizovaly Evropu. Aby z nás všech udělali přesně to, co se jim podařilo udělat s pracujícími v Hondurasu, ve Střední Americe a v dalších částech světa – otroky. Už to pociťujeme. Už to pociťujeme i nyní a obávám se, že to bude jen a jen horší. Tento proces – nerad to říkám na půdě komunistů – tento proces prostě prohráváme. Prohráváme a obávám se, že to neskončí dobře, protože takové prohry, kdy prohrává velké množství lidí nakonec produkují revoluce… a potom opět vyhrajeme. Takže to zase není až tak zlé. Buďme optimisté.

„Veselejší fašismus“

Globální kapitalismus v ekonomice provázejí tři průvodní jevy: deregulace, privatizace a liberalizace. S každým z těchto jevů jsme se setkali v plné míře v divokých Klausových časech, ale potom i později už v rozděleném Československu. Privatizovalo se ve jménu velkého neoliberálního hesla, že stát je zlo. Stát je špatný vlastník, stát je škůdce, stát musí být vytlačený z ekonomiky, ze společnosti, odevšad. Božský trh, to je právě to, co nám vtloukají do hlavy 25 let od sametové revoluce a tady máme výsledek. Vláda oligarchů, vláda těch nejarogantnějších zbohatlíků, vláda opravdu lidí, kterým v konečném důsledku bude vyhovovat to, co se dneska děje na Ukrajině. Fašismus.

To jim bude vyhovovat, protože oni potřebují disciplinovanou pracovní sílu a potřebují mít právní prostředí, které jim zaručí soukromé vlastnictví a tržní prostředí. Čili takový model, který kdysi zavedl Augusto Pinochet, generál v Chile. Nemluvím o takovém fašismu, který tady zavedl kdysi Hitler, Mussolini, nemluvím o koncentrácích, do kterých byli posílání rasově nepohodlní lidé. Mluvím o takovém „veselejším fašismu“. To znamená, že my se budeme tvářit, že jsme svobodní, ano, tváříme se. Budeme si pěkně chodit domů z práce, sledovat ty televizní seriály, které nám americké korporace připraví, aby nás nějakým způsobem zabavili, no a potom těch 16 až 18 hodin denně budeme v práci pracovat za almužny, bez sociálních práv. Takový moderní fašismus. Toto potřebují ti podnikatelé a velkopodnikatelé dneska. A k tomu bohužel spějeme prostřednictvím neoliberálních a neokonzervativních ideologií, které se dějí ve jménu liberalizace, privatizace a deregulace.

Předstíráni demokracie a sociální darwinismus

Má to průvodní jevy. O těch politických bych řekl přesně to, co jsem už naznačil. Demokracie je něčím nepohodlným v tomto procesu. Všimněte si, kdo dneska vládne. Ale už úplně okatě. Když se politici odvolávají na trhy – kdo jsou to trhy? Když se odvolávají na ratingové agentury – kdo volil ratingové agentury? Když se odvolávají na Evropskou centrální banku a jiné centrální banky – kdo tyto lidi volil? Nikdo! To jsou lidé, kteří mají jasné úkoly – veškerými způsoby obhajovat zájmy nadnárodního globálního kapitálu. A právě proto demokracie je něco nepohodlného. Ale i něco, co musíme předstírat, to je samozřejmě třeba, protože jsme v tom „veselém fašismu“. Ale něco takového, jako demokracie už přestává fungovat.

Průvodní jev, který cítíme díky globálnímu kapitalismu, se odehrává i v kultuře. Ten nejsilnější průvodní jev je tzv. sociální darwinismus a asi to také cítíte. Darwinismus vychází z předpokladu, že silnější pes žere. Řeknu to slušně. To znamená, že silnější mají vyhrávat a slabší mají být eliminováni. Tak jako v přírodě, řeknou sociální darwinisté. Ten silný dravec má přežít a ti slabí mají být eliminovaní. Takovou nejzvrhlejší podobou sociálního darwinismu byl hitlerismus, který říkal, že stát eliminuje ty slabé a Hitler si definoval slabé jako jiné rasy. Dneska máme tzv. tržní sociální darwinismus. Už to není stát, už to je trh, který má eliminovat ty jakože slabší. To jsou ti, kteří jsou dělníci, pracující, ti, kteří si nedrží hubu a krok. Ty trh eliminuje. Sociální darwinismus je základní ideologií globálního kapitalismu.

Mcdonaldizace – hlavně nepřemýšlet!

Další stránkou toho „veselejšího fašismu“ je konzumismus.  V sociologii na to existuje krásný termín – mcdonaldizace. Máte chodit pěkně do mcdonaldů , papat ty americké hamburgery a popcorny a přitom sledovat ještě nějakou americkou show, kde jsou ti krásní herci, kteří se na vás usmívají. Jen abyste neuvažovali nad tím, co se ve světě děje, abyste se nezamýšleli nad politikou a hlavně nad tím, jak vás vykořisťují v práci. To je základ.

To je základ mcdonaldizace, konzumismu a základ mediální a kulturní manipulace. Takto nás krásně ohlupují. O tomto blíže hovořím v knize Matrix kapitalismu, kterou si případně můžete i koupit, kde popisuji teorie Noama Chomského, jednoho významného levicového teoretika, který byl nedávno i v Olomouci, kde jsem měl tu čest být.

Levice: těch sporů je nějak hodně

Velká otázka je, jak odpovídá levice na tyto procesy globálního kapitalismu. Jaké odpovědi známe? Levice nám nabízí jako alternativu jedno velké – nic. Levice nenabízí alternativu. Levice nabízí asi milion štěpení. Štěpení levice, všichni jsme rozhádaní, všichni máme spory. Ale ty spory byly i kdysi. Neříkám, že levice byla někdy úplně jednotná. Pamatujeme spory reformistů a revolučních komunistů, to byl jeden takový velký spor. Ale i v rámci marxistické levice to byli stalinisté proti trockistům, potom tam byli anarchisté… Vždy se nalevo bojovalo, tak to má být. Nebylo by dobré, kdybychom měli všichni stejný názor. Ale dneska těch sporů je nějak hodně.

Kromě těchto tradičních, které stále ještě přežívají, tady máme spory mezi ideologií staré levice a nové levice. Máme tady z oblasti politiky spory mezi stranickou elitářskou levicí a takovou tou pouliční radikálně demokratickou levicí. Pak tady máme v otázce  životního prostředí spory mezi tzv. realos (pragmatičtějšími ochránci životního prostředí) a fundis (fundamentalisté, které jejich kritici nazývají ekofašisty).

Kavárenská levice a užiteční idioti

Pak tady máme spory v oblasti kultury, ty pociťujeme nejčastěji, protože dnes je to velmi živé. Jde o spor mezi liberální levicí či kavárenskou levicí (myslím, že tento pojem se momentálně popularizuje i v Čechách, tzv. kavárenští intelektuálové, to je ta nová levice, liberální levice, to je, ta která poslouchá Pussy Riot) a pak máme konzervativní levici, která má myslím radši pivo, než kávičku, a která stále otevírá témata ekonomické levice jako primární. Já nechci říct, že hlavní téma liberální levice (sám mám velmi blízko k mnohým otázkám, které jsou jí blízké), že témata liberální levice jsou od věci. Mě děsí to, jak se zneužívá agenda lidských práv, zneužívá se na války a o tom hovořil i Oskar Krejčí. Zneužívá se na odlákání pozornosti od toho, co je důležité. A to je skutečně ekonomika. V tom se skutečně shodnou všichni marxisté. Ekonomika je to podstatné a ta kultura, ideologie, všechny ty řeči o lidských právech má být to vedlejší, protože to vyplývá z toho, jak kdo koho vykořisťuje. A vy nemůžete mít vykořisťující systém s lidskými právy. To prostě nejde. A toto ti naši kavárenští intelektuálové mnohokrát nechápou.

Takže lidské práva – samozřejmě! Bavme se o lidských právech. Ale když se ve jménu lidských práv vedou války v Iráku, v Sýrii, v Libyi, na Ukrajině, tak to prostě už nejsou lidská práva. To je vraždění. A to je něco, co naši lidskoprávní aktivisté nechtějí pochopit, že dělají mnohdy neokonzervativním politikům v USA užitečné idioty. Proto mám někdy problém s agendou lidských práv, kterou jinak chápu filozoficky jako zajímavý projekt.

Pepsi-cola a coca-cola

Pak je tady další rozdělení, geopolitické: na prozápadní levici a provýchodní. Nejen ve vztahu k Rusku, ale i ve vztahu k Číně, ve vztahu k jiným zemím, dokonce máme Latinskou Ameriku, která je dneska úžasným příkladem a mnohokrát velkou inspirací pro levici z celého světa. Pak ale máme i ty prozápadní, kteří hledají inspiraci především v Evropské unii a ve Spojených státech amerických. Často je bohužel hledají ve formě, která už má s levicí společného velmi málo a tady se dostávám už k tomu praktickému životu. Protože to, o čem jsem mluvil, je svět teorie. Svět teorie, sporů, které máme často i my intelektuálové mezi sebou, ale po zkušenostech z reálné praktické politiky vám můžu říct, že o těchto věcech se v parlamentech nedoslechnete. Protože v parlamentech sedí lidé, které to nezajímá. Tam se řeší věci, jako jsou kšeftíky, byznys a taková nebo onaká zakázka apod. Tam se neřeší ideologické spory a nebo jen velmi okrajově a velmi účelově.

No a jak je to v té politice?  V politice je to tak, že jako velmi vtipně hovořil Slavoj Žižek (to je jeden slovinský marxistický či postmarxistický filozof), dneska vám v Evropě vládnou buď křesťanskodemokratické čili pravicové strany anebo sociálnědemokratické strany – a rozdíl mezi nimi je asi jako mezi pepsi-colou a coca-colou. Schválně, kdo uhádne ten rozdíl mezi pepsi-colou a coca-colou? Je skutečně minimální a dokonce někdy, když sleduji tu reálnou politiku Angely Merkelové, jako formální představitelky pravice v rámci sociální politiky a politiku levicových sociálnědemokratických politiků, řekněme francouzského premiéra Vallsa, nebo italského premiéra Rienziho, já mám dokonce někdy pocit, že ta pravice je někdy levicovější, než jsou mnozí sociální demokraté. Když si vezmeme Tonyho Blaira, co už na něm bylo proboha levicového? Já nevím, co je levicového na tom, že posílám tanky do Iráku, to vůbec nevím, ale on i v rámci ekonomické politiky dělal takový prudký neoliberalismus, že to si nedovolí ani Cameron.

Sami nemůžete vyhrát

Takže jaký je dneska rozdíl mezi středopravými a středolevými stranami? No je tam velká šance, že ve středolevých stranách se objeví lidé, jako jsou zde přítomni – kupříkladu Jan Keller, který je dnes ve Straně evropských socialistů nebo i já, který jsem ve straně SMĚR-sociální demokracie, a tedy lidé, kteří to chtějí posouvat doleva a u kterých je opravdu nemožné pochybovat, že za tu levici bojují. Takové v pravicových stranách nenajdete, to je asi jediný bonus, který získáte tím, že pijete tu pepsi-colu (anebo coca-colu). Ale všeobecně v té praktické politice, sociální demokracie nechce anebo nemůže dělat levicovou politiku. A to je otázka: nechce nebo nemůže? A právě proto hovořím o globálním kapitalismu.

Globální kapitalismus funguje tak, že když jeden stát, řekneme Rakousko, i kdyby se tam dostal do čela já nevím Hugo Chávez, tak se prostě nedokáže vymanit z toho koloběhu globálního kapitalismu. Kdyby se vyklonil doleva, tak mu to dají nadnárodní korporace tak pocítit a tak tu zemi izolují a vyhladoví, že ho dřív nebo později někdo zvrhne a když ho nezvrhne jako v případě Cháveze, tak nám ho prostě pochovají. Jednoduše nemůžete vyhrát proti takovému kolosu, jako je globální kapitalismus. Ne sami. A tady je podle mě základní spor dnešní levice – spor o globalizaci.

Antiglobalisté a alterglobalisté

Máme tady dva základní tábory: antiglobalisté a alterglobalisté. Ty slova jsou příšerné a samy o sobě asi moc nepoví. Antiglobalisté jsou ti, kteří odmítají globalizaci jako takovou a chtějí návrat k národním státům, k regulovaným národním ekonomikám, aby si, řekněme, ten slovenský premiér mohl říct, že chce regulovat zahraniční kapitál a bude to takto a takto. Naopak, alterglobalisté říkají, že globalizace se nedá zastavit a jediný způsob jak můžeme zabezpečit, že globální kapitalismus trošičku zpacifikujeme, je tak, že vytvoříme větší celky, řekněme jako je Evropská unie, nebo jiné nadnárodní organizace, které jako celek mají větší sílu, aby dokázaly globální kapitál porazit. To jsou dvě strategie.

Já vám nebudu říkat, která je lepší. Většinou staré tradiční sociálnědemokratické strany anebo komunistické strany jsou spíše antiglobalistické a ta moderní evropská levice je spíš alterglobalistická, ale mnohokrát i na tzv. sociálních fórech jsou spíš alterglobalističtí, tzn. že chtějí jinou globalizaci, jiný svět, ale nechtějí návrat k nějakému nacionalismu, nechtějí návrat k nějakým takovým formám staré levice. Takže, abych opravdu skončil: toto jsou dva základní tábory, můžete se o nich dočíst více v mé knize Zpět k Marxovi?.

Ukončím svou přednášku tím, že člověk v politice potřebuje především nekonečný optimismus, jinak by tam nevydržel, a proto mě strašně zaujal výrok opět Slavoje Žižeka, který reagoval na jeden článek, který napsal britský marxistický historik Eric Hobsbawm, a tento článek zněl: Socialismus skončil v roce 89, kapitalismus selhal díky krizi, co přijde dál? A Žižek hovoří: no to je přece jasné – komunismus. 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa P.Guman
#1
Pavel Guman
22. november 2014, 18:03

Tábor 115 krajín je na správnej strane..... (Slovesnko tam nie je)

Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN prijal rezolúciu, ktorá vyzýva krajiny prijať efektívne opatrenia v boji proti oslave, glorifikácii nacizmu, a proti rôznym formám rasovej diskriminácie, xenofóbie, intolerancie. Dokument predložilo Rusko 22.11.2014, 00:21.

Za prijatie rezolúcie hlasovalo 115 krajín zo 193 členov OSN,  55 delegácií, VRÁTANE EÚ, sa zdržalo,                 a tri krajiny hlasovali proti - USA, Kanada, bývala Ukrajina.

Obrázok používateľa ľavičiar
#2
Ladislav Hvižďák
22. november 2014, 20:37

K predchádzajúcemu článku ohľadom fo pa poľskeho prezidenta počas osláv SNP i k tomúto príspevku pána Gumána už sa predseda zahraničného výboru NRSR može vyjadriť. Myslím skôr, že je to jeho povinnosť. Ináč si môžme myslieť , že nielen predseda smeru , ale i jeho podriadení sa chovajú podľa príslovia : Reči sa hovoria, ale chlieb sa je.

Ináč o hlasovaní v BR OSN sa v našich médiach nedočítate.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
23. november 2014, 12:19

reagujem na tú horúcu informáciu o hlasovaní v OSN prijať opatrenia proti podpore oslavovania fašizmu:

Ale to ozaj Slovenská republika sa zdržala hlasovania? Čo za somára tam v tej chvíli sedel? Ako to vysvetlí minister zahraničných vecí? Nie je to na demisiu? To totiž považujem na napľutie do našej histórie.

Obrázok používateľa Juraj Janošovský
#4
Juraj Janošovský
24. november 2014, 12:10

Výborné !!!

Súäčasne však odhaľuje tzv. *"ľavicu" v negližé: nemá v rukách nič ( okrem viery v skorý kolaps fašistického globkapitalizmu). Nevie čo má robiť, nevie čo chce dosiahnuľ, nevie, čo ponúkne zdecimovanej civilizácií.

Varujem aj pred prílišnym optimizmom. Civilizácie poznajú storočné skomieranie dekadentných systémov, práve preto, že neexistovala zrozumiteľná alternatíva, prijateľné riešenie. V tom je práve úspech "leninskej" politiky. Nedal šancu vajataniu kvázi revolucionárov, prišiel s jenoduchou a zrozumiteľnou alternatívou: "počúval" dobu a publikum... U nás počuť teoretické "úvahy" a alibistické "blekotanie".

Treba sa sústrediť na program pre budúcnosť: overovať prijateľné koncepty, abstrahovať "vox populi" do jednoduchých schém ( nie nahradzovať sofistikované riešenia simpolifikáciámi ale umné koncepty formulovať do zrozumiteľných krokov).

Treba spísať "desatoro" alebo oznámiť "dekréty" .... Ja si myslím, že to má byť ústava, v pôvodnom význame slova: dohoda o civilizácií.

Čo poviete?

 

 

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#5
Peter Zajac-Vanka
24. november 2014, 18:39

Odpoveď na Blahovu otázku z titulku článku "Aká je odpoveď lavice na globálny kapitalizmus?":

Práca a mier.

To by malo azda stačiť, aby sa vetky prúdy a smery politickej ľavice dokázali zjednotiť. Inak príde faizmus.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#6
Peter Zajac-Vanka
24. november 2014, 18:41

to" š" tu na slove neexistuje? ...všetky prúdy ... inak príde fašizmus" musel som si to skopírovať...

Obrázok používateľa Milan Antal
#7
Milan Antal
24. november 2014, 21:23

Peter,

lenže článok stavia otázku odpovede na globálny kapitalizmus. S heslom Práca a mier súhlasím, ale neodpovedajú na túto otázku. Problém je totiž v tom, že ľavica, aj komunistická stratili schopnosť čítať dejiny, pretože dialektickomaterialistické chápanie dejín sa pre ňu stalo nepotrebnou harabudou a tým stratila aj nástroje na pochopenie dejinného pohybu. A potom sa čuduje, že nič nemá vrukách a nechápe ani samotný problém globalizácie. ľ

Globalizácia je zákonitým procesom. Stačí si všimnúť, že v našom vesmíre dochádza, či v dejinách dochádza neustále k utváraniu väčších, organizovanejších celkov. Z jednoduchého dôvodu - sú efektívnejšie, konkurencieschopnejšie vusmerňovaní ekonomických, energetických, poznatkových tokov. Pretože šetria v procese deľby práce náklady. Aj preto v dejinách vidíme pohyb od prvotnej ľudskej tlupy, k organizovanej rodovej spoločnosti, k spojeniu rodov do rodovo-kmeňovej spoločnosti - čím sa zavŕšil proces vývoja prvobytnej spoločnosti. Nasledoval proces spájania kmeňov do mestských štátov, ich spájania do kniežactiev. Tie sa spájajú do národných štátov, národné štáty do zväzkov (RVHP, VZ, EÚ, NATO, Eurázijská únia, BRICS, G7, G20, atď.).

Pri každom spojení v rámci nového celku došlo k deľbe práce v rámci nového celku, čím sa ušetrili náklady, napr. na hranice, štátnu správu, armádu, vedu, ap.

Dnes dospel technologický, ekonomický, poznatkový, ľudský vývoj do stavu, kedy si žiada globálny rozmer, priestor, globálny systém. Teda nie globálny kapitalizmus, stále založený len na národných štátoch,  v mene jedných národných štátov likvidujúci národné špecifiká iných národných štátov, vývoj podľa jednotnej americko-európskej šablóny. Vyžaduje si to globálnu správu, inštitúcie, zákony, princípy, ktoré by tomuto chaotickému vývoju dali pozitívny rozmer.

Napr. pri utvorení globálnej civilizácie by odpadli náklady na hranice a budovanie múrov, odpadli by hlavne náklady na udržiavanie veľkých, nákladných armád, okrem obmedzenej globálnej armády pre prípad potreby, odpadli by tým bezpečnostné riziká, nákladné špionážne, spravodajské služby. Odpadli by náklady na parallelný výskum, napr. výskum vesmíru každá krajina realizuje vo svojej réžii, keby sa spojili sily, už sme dávno mali byť na Marse. Prehlbovala by sa deľba práce medzi krajinami, dnes sankcie naopak nútia Rusko znovu vyrábať si všetko, hoci to pre civilizáciu je nákladné a nevýhodné. Celý ten proces videnia len z pozície národného štátu či EÚ je dnes pre civilizáciu veľlmi nákladný, vidieť to silne pri Ukrajine, kde pri globálnom vnímaní integrácie a bezpečnosti krajín by sa boli usporili veľké náklady. Energetické toky by sa dali oveľa efektívnejšie usporiadať, keby nebolo toho parciálneho vnímania sveta, štátty proti štátom.

Nádnárodné monopoly sú dnes silnejšie ako národné vlády, ničia krajiny, ničia národné špecifiká krajín. Jednoducho, chýbahjú tu globálne hospodárske inštitúcie, ktoré by regulovali pôsobenie nadnárodných koncernov.

Objavila sa potreba globálnych súdnych inštitúcií, zákonov, dnes prakticky vládne vo svete chaos, bezvládie, USA za ich intervencie v množstve krajín nemá kto súdiť a potrestať.

Globalizáciu ľudia odmietajú hlavne preto, že sa boja prekročiť národný rozmer. Lenže národnú suverenitu im dnes zobral ekonmický vývoj, nadnárodné monopoly sú silnejšie ako národné vlády, ničia národné špecifiká, obchody, tovar , kultúra, všetkých krajín sa podobajú ako vajce vajcu. Aj toto ničenie národných špecifík si vyžaduje globálnu reguláciu, silné globálne inštitúcie, zákony, princípy.

Obrázok používateľa Palo
#8
Pavel Novota
24. november 2014, 22:39

Naprosto súhlasím, aj na týchto stránkach je niekedy možstvo teoretizovania a hlľadania rôznych bočných únikov namiesto reálnej analýzy a pomenovania príčin. Ak chcem riešiť problém musím poznať jeho príčinu.

Niekoľkokrát sa tu už objavili aj výzvy o návrate k Marxovi, alebo sa o ňom vedie polemika. Pritom "Manifest komunistickej strany" ostáva tabu. A vôbec o komunistoch sa tu veľa nehovorí a keď tak dosť okrajovo a s istým nadhľadom, že tí naši slovenský komunisti nevedia čo chcú a podobne. Pritom mnohí, možno aj väčšina čo tu diskutuje, a tvária sa "zúfalo" ľavicovo, boli členovia komunistickej strany. 

Nechce sa mi veriť, že na Slovensku pred rokom 1989 boli komunistickej strane len sami karieristi. Čo niektorých aj poznám, sú dnes postrkaní v iných stranách, dosť aj v strane Smer-SD, preto jej ani neverím, napriek tomu, že je tam aj dosť mladých nových tvári, ktorí však možno tiež viac zaujíma kariera ako blaho občana. 

V KSS sú dnes ľudia, ktorí z tohto členstva asi ťažko profitujú. Viem tiež, že situácia  tiež nie tam rúžová. Nechcem však tento problém tu pretrásať. Skôr mi ide o myšlienku, že ako by vyzerala situácia, ak by Smer tak neprevalcoval "ľavicové spektrum" a v parlamente by bolo aspoň 10%, nazvem to "ortodoxnej" ľavicovej strany - komunistov

 

Obrázok používateľa Milan Antal
#9
Milan Antal
24. november 2014, 23:29

Aj marxizmus v mnohých aspektoch už nedokáže odpovedať na niektoré problémy, otázky - ale pokiaľ nebol nahradený rozvinutejším, prepracovanejším vedeckým systémom, možno vychádzať len z neho. Nemyslím, že ak chceme využiť marxizmus, musíme sa vracať (obrazne) až k Manifestu komunistickej strany. Skôr je potrebné aplikovať jeho metódy na analýzu súčasnosti. Za socializmu bolo napísaných množstvo prác,ktoré využívajúc marxistické metódy a poznatky prírodných vied, priniesli mnoho skvelých poznatkov o spoločnosti, prírode.

Skúste však aj v KSS dnes prezentovať tieto poznatky, nenájdu adresáta. KSS nie je v pravom zmysle slova komunistickou stranou, pretože nie je marxistickou stranou. Revolučnou stranou - v zmysle pokrokovosti, nie revolúcie. Alebo môžme ju nazvať ortodoxnou KS. Kritika kapitalizmu sama osebe neznamená marxizmus a neznamená socializmus. Socializmus a komunizmus je veda, čo v KSS nie je prijímané. Preto, podobne ako u tzv. modernej ľavice nemožno očakávať od KSS vedeckú analýzu zlomu rokov 1988-1989, celá analýza sa zvrhla na chápanie tohto obdobia ako zrady, čo totálne popiera marxismus. Nemožno preto očakávať ani vedeckú analýzu globalizácie a alternatívy globálneho kapitalizmu,

Ortodoxná KS v parlamente nepomôže. Tam pomôže revolučná komunistická strana, ktorej hlavnou zbraňou sa  stane prepracovaný poznatkový systém, nový obraz sveta. Ak problém globalizácie nespracujeme najprv vo svojej hlave, duchovne, poznatkovo, nemôžeme ho ani pozitívne prakticky vyriešiť. Buržoázna propaganda má preto toľko priestoru a preto dokáže vytvárať existujúci svet, pretože sa ľuďom neponúka prepracovaná alternatíva. Pritom ide o pomerne primitívnu propagandu, ktorú prepracovaný poznatkový systém revolučne zruší. Ale práve preto kapitalizmus nepotrebuje vedu, humanitných vedcov.

Obrázok používateľa Palo
#10
Pavel Novota
25. november 2014, 17:07

Milan, ja si naopak myslím, ze marxizmus bez manifestu nie je kompletný, nakoľko kým napríklad "Kapitál" sa zaoberá vzťahmi v spoločnosti, manifest je o zmene spoločnosti. Možno apelovať zmenami, ktoré vývoj priniesol, principiálne však zostáva človek so svojou námeznou silou objektom vykorisťovania ( dnes to nie je len robotník, ale každý kto je odkázaný pre svoju obživu ísť na trh práce so svojou pracovnou silou ) a k tomu aby prišlo k zmene je potreba zmena spoločenského systému ( spoločenský systém je definovaný vzťahmi k výrobným prostriedkom ). Zo všetkých vedecko-teoretických bádaní, ktorí som doteraz čítal som nenašiel ani jeden dôvod prečo by sa mal tento základný algoritmus meniť.

Neviem prečo súčasnú KSS nepovažujete za marxistickú. O jej činnosti mám len nejaké sprostredkované informácie. Viem, že strana má svoje problémy. K niektorým veciam som sa aj na jej webovej stránke vyjadroval. Však v podmienkách ktorých pracuje oceňujem úsilie niektorých členov.

Veľmi by ma zaujímala vaša analýza zlomu rokov 1988-1989. Ja osobne som s kľučami nezvonil, napriek tomu chápem tých čo zvonili, že označujú toto obdobie ako zradu, lebo, dovolím si povedať, že drvivá večšina netúžila po zmene spoločenského systému. A keď zoberiem známe vyhlásenie super leadra toho prevratu Václava Havla "Budou vám říkate že jsem nepřítel socializmu ..." , tiež by som to asi kvalifikoval ako zradu.

Ešte poznámka k "vedeckosti" teórií. Mne osobne vadia rôzne prívlastky k termínom. Najnovšie som počul sprivatizovaná demokracia, oligachická demokracia, socializmus s ľudskou tvárou, globálny kapitalizmus ... Aj keď mi  je jasné čo sa tým chce povedať v konečnom dôsledku dochádzá niekedy k pochopeniu ako keď jeden hovorí o koze, druhý o voze.

Posledná poznámka k termínu "komunizmus". Tento termín ako by bol záťažou pre mnohých "ľavičiarov", pritom jeho verbálny význam vyjadruje spoločnosť, kde skutočne každý má rovnaké práva rovnaké postavenie v hodnotení človeka - beztriednu spoločnosť. Je preto len logické, že pôsobí ako červené súkno na býka pre tých čo cítia byť nadradení a predurčení k právu rozhodovať o druhých. Preto si aj myslím, že strana, ktorá má záujem vytvoriť sociálne spravodlivú spoločnosť - socializmus ako prvý stupeň k dosiahnutia beztriednej spoločnosti by mala zotrvať pri názve komunistická.  

Obrázok používateľa Milan Antal
#11
Milan Antal
25. november 2014, 21:23


Pavol, páči sa mi takáto podoba polemiky, je pozitívna, vedie k hľadaniu.

Súhlasím, čo sa týka pojmu komunizmus. Ja ho bežne používam, pretože pre mňa je vedeckým, nie ideologickým pojmom. Nech si kvôli tomu trápia hlavu tí, ktorí ho chápu ideologicky:-). Ak som napísal, že v r. 1988-1989 bol prekročený aj socializmus, mal som na mysli práve to, že dnes je na programe už komunizmus, nie socializmus. Viem, že to niektorí prijmú s údivom, ja naopak s údivom pozorujem, že síce prebehlo napr. od novembra 1989 25 rokov, ale stále sa hovorí o rovnakom systéme. Pravičiari o kapitalizme, socialisti či komunisti o socialzme. V dobe, keď za 10 rokov prebehne toľko zmien, ako v prvobytnej spoločnosti za 2,5 milióna rokov, alebo v otrokárskej spoločnosti za 4500 rokov. Teda technologických, ekonomických, poznatkových. Také veľké zmeny sú vždy spojené aj so zmenou systému, zmenou spoločenských väzieb. Nemožno rôznej spoločenskej kvantite priraďovať stále ten istý systém. Aj toto je v príkrom rozpore s marxizmom, s vedou. Nie je našou úlohou si vymýšľať systémy,ich vlastnosti, ale pozorovať pohyb reality a od nej odvodzovať potrebu systému.

Otázka zrady v novembri 1989. Nemá opodstatnenie a je v ostrom rozpore s marxizmom. Keby udalosť prebehla v jednej krajine, tak by sa dalo ešte o tom diskutovať. Ale ak prebehla celosvetovo, už ide o zákonitosť. Protirečí marxizmu, materialistickému chápaniu dejín. ak by jeden človek, alebo skupian ľudí dokázali zlikvidovať systém. Ako ukázali aj dejiny, ZSSR vydržal občinasku vojnu, zrady, vydržal útok oceľovej päste imperializmu, fašistického Nemecka, nezlomili ho, ale vyrástol na superveľmoc.

Nakoniec, dá sa spoľahlivo ukázať, že v r. 1988-1989 išlo v prvom rade o socialistické demokratické revolúcie. Ak niekto hovorí o antikomunistickej revolúcii, prekrúca fakty. V. Havel bol zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky, je známy jeho prejav, kde sa ohradzuje proti tomu, žeby chcel zavádzať kapitalizmus. Jednoducho to v novembri 1989 neprichádzalo do úvahy, podľa prieskumov mienky si len 3 percenta ľudí želalo kapitalizmus, ľudia chceli demokratickejší socializmus. Keby komunisti lepšie ovládali marxizmus, tak by vedeli, že takáto zmena bola prirodzená, Lenin v Štáte a revolúcii priamo hovorí o odumieraní socialistického štátu. teda jeho pozitívnej dialektickej negácii.

Dobre som si preštudoval dejiny, v podstate sa v nich cyklicky opakujú fázy vývoja spoločenských systémov (fáza zrodu systému - fáza klasickej podoby systému - fáza krízy klasickej podoby). A už som to tu napísal, udalosti r. 1988-1989 cyklicky opakujú udalostsi r. 1848-1849, kedy prebehli buržoáznodemokratické revolúcie..Tento typ revolúcie prichádza s nástupom krízy klasickej podoby systému, v r. 1989 išlo o začiatok krízy klasického socializmu. Žiadna zrada, prirodzený proces, ktorý len bolo treba najprv duchovne, poznatkovo a potom aj politicky uchopiť do svojich rúk. Liberálno-demokratický kapitailzmus sa objavil až za hranicami klasického kapitalizmu (končil r. 1928), prakticky po r. 1968, teda 600 rokov po vzniku kapitalizmu. Aj kapitalizmus sa vyvíjal od absolutizmu k formálnej parlamentnej demokracii až k liberálno-demokratickému kapitalizmu. Toto sme mali vedieť a týmto smerom usmerňovať aj pohyb socializmu, od diktatúry proletariátu k parlamentnej socialistickej demokracii po r. 1968 a po r. 1988 k liberálno-demokratickému socializmu. S tým, že v prechodnom krízovom období treba mať opraty pevne v rukách, ako to urobilo aj čínske vedenie (kapitál po r. 1848 napr.  v podobe bachovho absolutizmu). 

Dnešná KSS tieto veci chápe pomerne  slabo. Zostalo tam síce mnoho poctivých starých komunistov, treba im vzdať česť, ale tento rozmer aj im trochu uniká. Ale zostalo tam aj mnoho straníckych funkcionárov, ťažko hovoriť o komunistoch, marxizmu a socializmu niektorí nerozumeli. A mám dojem, že sa tam zgrupovalo množstvo radikálov, vulgárnych kritikov kapitalizmu, možno aj agentov-provokatérov. Keď som hovoril, že socializmus je veda a nie volutntaristické vymýšľanie si programov a systémov, odbili ma, že socializmus nemá nič spoločné s vedou. Kritika kapitalizmu sama osebe neznamená socializmus. Čo sa týka alternatívy KSS, Úsvitu, tam sa mi to zdá ešte horšie, priveľa voluntaristického radikalizmu. Vznikla aj ďalsia strana, Vzdor, jej smerovanie zatiaľ ťažko hodnotiť. Ale všetky tri sa správajú trochu ako rozmaznané malé deti. Inak nemožno hodnotiť to, že nedokázali prekonať osobné nezhody a ambície a išli do viacerých volieb osobitne, hoci sa pre lepší výsledok žiadalo spojiť sily. Funkcionári KSS i Úsvitu boli tak ješitní, že takúto myšlienku považovali za absurdnú, hoci spojením síl by zrejme prekročili aspoň tri percentá. 

Skôr si myslím, že množstvo erudovaných komunistov pláva dnes vo vzduchoprázdne, mimo KSS. Žiada sa vytvorenie modernej KS, ktorej silnou revolučnou zbraňpu sa stane nový, objektívny systém poznatkov . Zdá sa to utópiou, ale prípade pokusu o revolučno-politickú zmenu systému si kapitál spoľahlivo postráži svoje pozície, hoci aj policajnou, súdnou, vojenskou cestou. Ale prepracovaný program, založený na objektívnych poznatkoch rozbije pomerne primitívnu buržoáznu propagandu. Kapitalizmus dnes stavia svoju silu na mediálne vytváranom obraze sveta, udalostí. Stačí si všimnúť, ako podáva udalosti na Ukrajine. Treba ho poraziť práve touto zbraňou. On len zneužil príchod poznatkovej spoločnosti na svoje ciele, komunisti musia dať efektívnu odpoveď, využiť túto tendenciu k poznatkovej spoločnosti vo svoj prospech.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#12
Peter Zajac-Vanka
26. november 2014, 14:49

Páni Milan a Pavol - vy sa príliš sústreďujete na historizovanie situácie a to vás privádza do slepej uličky.

Aby som bol zrozumiteľný: rozoberať v tejto chvíli a v realite roku 2014 historické etapy a vášnivo diskutovať o tom, kedy skončil socializmus a či bola kríza "klasického socializmu" a či po ňom nastúpi skutočný komunizmus, to je dosť nepodstatné pre možnú aktívnu reakciu na vývoj situácie dekáde medzi rokmi 2010 -2020. Ani "obúvať" sa do súčasnej KSS a jej minulosti, prípadne riešiť, či je globalizácia zákonitým či nezákonitým dejom.

Dlho sme sa už o tom všetci vadili a azda len pôvodne Robert Fico mal odvahu "zdvihnúť" zástavu a podriadiť si rozdrobenú ľavicu do jednej strany, ktorú doviedol do parlamentu, nazval ju pragmaticky Smerom a pridal "sociálna demokracia" a už dvakrát sa stal vládnou silou. Lenže je fakt, že dnes s odstupom táto politická sila strácala svoju ľavicovosť a i keď nám ošetruje boľačky neoliberálneho kapitalizmu, v súčasnosti je to plnokrvná STRANA STREDU.

Pochopili sme, že sa nemôžeme vracať do minulosti. Juro Janošovský to už dokonca deklaroval:

"Treba sa sústrediť na program pre budúcnosť: overovať prijateľné koncepty, abstrahovať "vox populi" do jednoduchých schém ( nie nahradzovať sofistikované riešenia simpolifikáciámi ale umné koncepty formulovať do zrozumiteľných krokov). Treba spísať "desatoro" alebo oznámiť "dekréty" .... Ja si myslím, že to má byť ústava, v pôvodnom význame slova: dohoda o civilizácií."

Až na tú jeho poslednú vetu, ktorá má príliš vysoké ambície v uskutočniteľnej politike na Slovensku, s tým predsa všetci súhlasíme.

A tak znova odpovedám na slová nešťastného ľavicového aktivistu, ktorý sa šťastne ocitol na výplatnej páske slovenského parlamentu a dokáže tak uživiť svoju mladú rodinu:

Odpoveď ľavice na globálny kapitalizmus je MIER a PRÁCA.

Z čoraz častejších stretnutí k súčasným prebiehajúcim krízam a chaosu vo svete, krásne ich pomenoval včera na Klube NS docent F.Škvrnda, že ide o G.U.L.I.A.S., teda Gaza-Ukrajina-Líbya-Irak-Afganistan-Sýria, sme mmohí došli k záveru, že globálny kapitalizmus potrebuje pre svoju existenciu, aby mohol žiť a prosperovať, vojny, rozvrat, chaos - veď preto sa darí kapitalizmu "v tom jeho najvyššom štádiu - imperializmu globálneho rozsahu" tak dlho ešte prežívať.

MIER - tu znamená udržať mierový život vo vzťahu medzi národmi, štátmi, ale aj v źmysle vnútórného mieru v každej spoločnosti v každej krajine. Vidíme, ako to vzniká - oranžové revolúcie, euromajdany, nalsedujú prevraty, vojenské intervencie, ťaží z toho globálny kapitál.

PRÁCA - tu znamená spolupráca a rozvoj hospodárskych vzťahov so všetkými, žiadne embargovanie a žiadne uzatváranie sa do výlučných "klubov" G8,G20, Eurozóna, TTIP a podobne. Práca totiž vyústi do spolupráce, spolupráca do obchodu (toho potrebného prev výmenu tovaru) a obchod je mierotvorcom. (Isteže, nie ten globálny - "klubový" a virtuálny, ale skutočný, kde prúdia výsledky práce a potreba túto prácu spotrebovať).

Spomeňme si tu, že v našich slovenských dejinách to bol kupec Samo, ktorý pomohol našim predkom, tu usadeným v hraniciach budúcej Veľkomoravskej ríše, najprv obrániť sa, potom udržať mier a nakoniec založiť základy hospodárstva a mierovej spolupráce s ostatným svetom.

Našou tradíciou je teda ozaj MIER a PRÁCA a ak tieto dve hodnoty bude každá ľavica u nás na Slovensku vyznávať, skutočne dokážeme nemožné.

Len treba takúto politickú ľavicovú platformu veľmi rozvážne a pevne vytvoriť. Bez hádok o minulosti. Bez obviňovania z minulosti. Bez vystatovania, kto je väčší.... súťaži by mala predchádzať schopnosť spolupracovať, spoločne nachádzať prostriedky pre prácu a nástroje pre mier.

Obrázok používateľa Palo
#13
Pavel Novota
27. november 2014, 22:59

Páni Milan, Peter vážím si vaše názory s mnohými sa stotožňujem, pokladám však za prirodzené že nie vždy sa zhodneme. Mám za to že to nastáva hlavne ak sa pustíme do rozvíjania svojích myšlienok tak povediac mimo rámec témy.

Milan, myslím, že práve u vás je dosť vedeckéj polemiky, ktorá zvádza ( aspoň u mňa ) k nezrozumiteľnosti. Tu by som súhlasil s Petrom s jeho odvolávkou na pána Janošovského ( na jeho príspevok som napokon reagoval ) Treba sa sústrediť na program pre budúcnosť: overovať prijateľné koncepty, abstrahovať "vox populi" do jednoduchých schém ( nie nahradzovať sofistikované riešenia simpolifikáciámi ale umné koncepty formulovať do zrozumiteľných krokov).

Ale aby som bol konkrétny. Vaše vyjadrenie „ 1988-1989 bol prekročený aj socializmus, mal som na mysli práve to, že dnes je na programe už komunizmus, nie socializmus.“ Prekročeniý socializmus, by podľa mňa znamenalo, že socializmus bol dosiahnutý. Môžme to však o danom období skutočne povedať : bol socializmus ? Ja to nazývam pokusom o socializmus. Teraz nemám na mysli, čí prostredie v tej spoločnosti bolo socialne spravodlivejšie ako dnes. Druhá vec, pod socializmom rozumien nie len zabezpečenie „sociálných“ potreib obyvateľstva. Súčasťou musí byť aj zmena v myslení obyvateľstva – moje sociálne istoty a sebarealizačné ciele nie su v zásadnom rozpore s ostatnými členmi spoločnosti.(Dosť som rozmýšľal ako túto vetu napísať, dúfam, že ste pochopili čo som mal na mysli.) Ako je bolo s týmto myslením svedčí práve rok 1989.  Bez tohto stupňa myslím, že nie je dosiahnuteľný komunizmus. Vzhľadom na chovanie ľudí, mi to pripadá ako utópia.

Peter, myslím, že v mojom prípade je vidieť, že sa nemienim obúvať do súčasnej KSS, ktorá práve že minulosť nemá. Sú to tí čo myšlienku a ídeu strany podržali a snažia sa ísť ďalej nepriek všetkým prekážkám a nezrovnalostiam. Nechcel som to už rozširovať, ale čo tu Milan napísal sú aj veci s ktorými súhlasím. A mám za to, že vaším vyjadrením k strane Smer-SD ste mi nahral na smeč. Likvidačný proces ľavicových strán zahájil Peter Weiss premenovaním komunistickej strany na SDĽ a Robert Fico dielo dokonal. Keď sa rozprávam s ľudmi, mnohí volia Smer, ako „pokračovateľku“ komunistickej strany, so slovami „zlatí komunisti“, s tým, že jednoducho v tejto „demokratickej“ a „slobodnej“ spoločnosti majú strach, čo ak by sa nejakým spôsobom prevalilo, že volili komunistov. Já by som Smer zaradil jednoznačne – od stredu doprava. Nehodnoťme podľa rečí, ale podľa skutkov.

Ešte v krátkosti – mier a práca. Principiálne súhlasím, sám som zásadne proti akémukoľvek násiliu a sú to pojmy, ktoré vzájomne súvisia. Však aká je realita vidíte sám. Jedno i druhé v súčasnosti nie je. A nedá sa to abstrahovať len na lokálne územie. A demoštrácie k mierovej pohode určite tiež nepatria. Hrozbou sú však hlavne demonštrácie pravice. Je to živná pôda pre aktivizáciu fašizmu.

Na záver k téme samotného článku – Ako nájsť odpoveď ľavice na globálny kapitalizmus, keď ľavica v Európe neexistuje.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama