Ajhľa, Matica slovenská

Matica slovenská je v kríze, nemá dobré meno, je neživotaschopná. Tieto a ešte horšie prívlastky a hodnotenia sa objavujú na jej adresu. V dnešnom „pohnutom“ čase (kedy nebol pohnutý?) sú obdobné hodnotenia pridávané nielen jej. V kríze je ekonomika, slovenská spoločnosť, dokonca celý svet. Prečo by nebola v kríze aj Matica slovenská?

V druhej polovici októbra 2013 sa stretla Matica slovenská na svojom Valnom zhromaždení v Martine. Valné zhromaždenie sa vyznačuje právami a povinnosťami, tak ako je to zvyčajné v prípade podobného organizačného inštitútu. Tohtoročné VZ MS určite napĺňalo všetky potrebné znaky „valnosti“, ale pozornosť, reči a slová zhromaždenia sa venovali vrchovato jedinej otázke: kto bude predseda MS. Zatienila dokonca aj programové smerovanie Matice do budúcnosti. A či nejaká matičná budúcnosť je a bude. Podľa mňa určite, ale poďme pekne po poriadku.

Samotnú existenciu MS skutočne výrazne ovplyvňuje osoba jej predsedu. V novodobej histórii (od roku 1990) mala Matica iba troch predsedov. Po poslednom socialistickom V. Mináčovi, prvého postsocialistického polročného preklenovacieho V. Grusku a potom druhého skoro večného (večnosť trvala dvadsať rokov) J. Markuša. Výkon jeho mandátu petrifikoval Maticu slovenskú do podoby (matičiarmi) uctievanej starosvetskej madony, ktorá má vyhradené a výhradné miesto zaručené zákonom. Snahy o reinterpretáciu matičnej myšlienky zodpovedajúce slovenským záujmom na prahu 21. storočia narážali na vnútorné i vonkajšie prekážky. Zvonku sú to najmä intelektuálske útoky tzv. kozmopolitov, ktorí národnú myšlienku považujú v dnešnom globalizovanom a liberalizovanom svete prinajmenšom a prinajlepšom za exponát hodný lokálneho múzea. Vnútri Matice to bolo niečo také ako opotrebovanie mocou. Prejavilo sa to v podobe ritualizácie jej činnosti. A nebola to len mytologizácia,  ale v súlade s globálnymi trendmi došlo aj k určitej privatizácii matičných myšlienok a predovšetkým matičného majetku. Stala sa verejnou inštitúciou, ktorej častým predmetom činnosti boli podnikateľské projekty niektorých „matičných konateľov a manažérov“. Vraj mali prinášať financie na rozvoj každodennej matičnej práce. Priniesli finančný úpadok hodný pozornosti orgánov činných v trestnom konaní. Kruhy na stojatej vode Matice rozvíril v roku 2010 príchod nového predsedu M. Tkáča. Len rozvíril. Výraznej zmene prítoku a prietoku čerstvých matičných myšlienok zabránili nevýrazné zmeny v zložení matičného výboru. Pretrvávajúce „staré štruktúry“ nechceli prísť o svoje postavenie a s tým spojené benefity. „Nový“ predseda tiež nebol dokonalý.  A tak tri roky jeho pontifikátu boli plné sporov na vysokej matičnej úrovni. Avšak ich obsahová úroveň bola prízemná.

Októbrové valné zhromaždenie sa napokon azda stalo bodom zlomu. Na jednej strane bol k dispozícii modifikovaný návrat k osvedčeným „matičným“ praktikám, na strane druhej možnosť hľadania zodpovedajúceho miesta pre MS na slovenskom nebi v európskom globálnom vesmíre. Spor na valnej hromade sa však neviedol v rovine súboja myšlienok o obsah činnosti, ale o (vraj) morálne kvality osoby predsedu MS. Ako by druhá strana morálku vlastnila. Pritom nešlo o nič iné len o možnosť zbaviť M. Tkáča kandidatúry bez myšlienkového súboja. Podľa nadpolovičného presvedčenia delegátov je novozvolený predseda M. Tkáč ten, ktorý má väčšiu šancu zmeniť Maticu slovenskú. Koniec koncov ako jediný predložil ucelený koncept programového zamerania MS na najbližšie štyri roky.

Čo si myslia matičiari o svojej budúcnosti? Samotné valné zhromaždenie prinieslo drobné naznačenia možných matičných predstáv. Veľmi rôznorodé. Určitým pretrvávaním archaického stereotypu bola úvodná pozdravná rokovacia hodina. Vystúpenia predstaviteľov rímskych a gréckych katolíkov ako aj augsburgských evanjelikov vyzneli ako jediný možný svetonázorový základ činnosti Matice. Náboženstvo má v slovenskom prostredí aj dnes svoje miesto na slnku, ale v matičnej činnosti si viem spoluprácu s cirkvami predstaviť v inej miere, napríklad na pôde náboženského odboru MS. Inak je náboženská viera osobná hodnota každého matičiara. S tým úzko súvisia aj otázky ľudských práv a ich slovenské polarizovanie v podobe rozličných menšín a ich dúhových práv, práva na život a iných. Nesúhlasím s povýšením akejkoľvek skupinovej mienky na celomatičný záujem. Matici slovenskej neprináleží robiť arbitra či dokonca rozhodovať o jedinom správnom stanovisku. A to v mene slovenského národa! Má iné poslanie! Aké, to je práve predmetom tejto úvahy a bude predmetom vnútromatičnej diskusie pred snemom na začiatku budúceho roka.

Mimoriadnym podnetom pre identifikáciu budúcich matičných ciest bolo vystúpenie takmer 99-ročného Imricha Kružliaka. Naznačil potrebu skĺbiť slovenskú Maticu a jej činnosť s členstvom Slovenska v európskej integrácii. Vlastenectvo a európanstvo. Zápecníctvo a svetobežníctvo. Prečo v  súzvuku ich hodnôt nevytvárať priestor na kvalitatívny rozvoj ľudskej osobnosti?!

V ankete Slova sme pred časom položili otázku: Ste za pokračovanie činnosti dnes už 150-ročnej Matice slovenskej?  Väčšina z vás – 64 % je za pokračovanie, pritom až 47 % jednoznačne. Necelých tridsať percent  sa vyslovuje nie, ale až 24 % hovorí jednoznačne nie. Iba 6 percent nevie čo s Maticou. Ale vieme,  jedni i druhí, čo a akými spôsobmi má Matica napĺňať a čo nerobí? Čo je vlastne poslaním Matice slovenskej? Mnohí jej kritici, ale aj priaznivci a členovia nikdy nenazreli do „Zákona o MS“. Zistili by, že úlohy zverené Matici slovenskej štátom sú najmä tieto: a) upevňovať slovenské vlastenectvo, b) prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti, c) robiť základný slovakistický výskum, d) podieľať sa na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry, e) pôsobiť najmä na mládež v duchu národných, mravných a demokratických hodnôt, f) zvyšovať národné povedomie Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky, g) posilňovať vzťahy kultúr občanov hlásiacich sa k národnostným menšinám a etnickým skupinám na území Slovenskej republiky so slovenskou národnou kultúrou, h) združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete, i) podporovať propagáciu Slovenskej republiky aj vlastnými informačnými a kultúrnymi strediskami utvorenými v zahraničí, j) rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt, k) zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti, l) spolupracovať so štátnymi orgánmi a s orgánmi územnej samosprávy pri rozvoji kultúry a spoločenského života, m) vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, n) spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné školy a stredné školy na základe poverenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

Pod všetky úlohy sa podpisujem aj ja. Dá sa na nich zhodnúť bez ohľadu na ideový či politický základ matičného členstva. Problémom je kvalita identifikácie obsahu a foriem a najmä merateľnosti a účinnosti niektorých pojmov. predovšetkým:  

• slovenské vlastenectvo
• vzťah občanov k slovenskej štátnosti
• pôsobenie v duchu národných, mravných a demokratických hodnôt.

Pre Maticu slovenskú je to výzva. V nasledujúcich mesiacoch musí za pomoci svojho členstva, odborných a vedeckých pracovísk, ale aj za pomoci širokej slovenskej verejnosti priam vedecky definovať spomínané pojmy a na ich základe formulovať svoju koncepciu činnosti reflektujúcej 21. storočie. Je to nutné nielen pre prežitie MS, ale dôležité aj pre „nový a zmysluplný matičný život“. Aby sa členstvo v MS nielen dedilo, ale aby bolo príťažlivé pre plnohodnotnú sebarealizáciu väčšiny občanov SR a priaznivcov slovenského života vo svete.

V tomto smere dávam Matici ďalšiu šancu časovo ohraničenú najbližším snemom. Využiť by ju mala nielen MS, ale aj tí, ktorí sú mimo jej platformy, ale majú snahu pomôcť formovať slovenskú spoločnosť ako spoločnosť názorovo zdravých občanov. Občanov Slovenskej republiky, kde práve „slovenskô“ je pridaná národno-občianska hodnota, ktorá je špecifická a jedinečná. Slovenské vlastenectvo je z rovnakého demokratického a občianskeho cesta ako americké, francúzske, britské, ruské, maďarské či české vlastenectvo. Jeho podporou a formovaním napomáhame rozvoj všeľudských cností a hodnôt.

Pred vyše šestnástimi rokmi konštatovala Národná rada Slovenskej republiky zákonný fakt, ktorý vychádzal zo skutočnosti, že Matica slovenská je historicky osvedčená významná ustanovizeň slovenského národa v oblasti kultúrnej, spoločenskej a vedeckej činnosti. Všeobecné podmienky jej fungovania sa nezmenili. Negatívna zmena nastala v nazeraní na matičný život v časti slovenskej verejnosti a hlavnoprúdových médií. Za to si môže predchádzajúce vedenie Matice samo. Matica môže byť naďalej významnou ustanovizňou slovenského národa. K tomu je potrebné, aby jej členovia a matičné vedenie slovenské vlastenectvo, pozitívny vzťah občanov k slovenskej štátnosti a pôsobenie v duchu národných, mravných a demokratických hodnôt nielen slovne deklarovali, ale predovšetkým napĺňali vo svojej každodennej a nielen matičnej činnosti.