Aj neúspech môže byť pre slovenskú ľavicu výzvou

Počet zobrazení: 3652

„Nie sú silní tí, ktorí na životnej ceste nikdy nespadnú, ale tí, ktorí vždy po páde vstanú a neochvejne kráčajú ďalej.“

Tak už občania vystavili stranám volebné vysvedčenie. Tak to už v živote chodí: jedni jasajú, iní smútia. Proste celý náš život je sprevádzaný víťazstvami i prehrami, úspechmi i nezdarmi. Všetko vždy však treba brať s nadhľadom a rezervou. Víťazstvá treba prijímať s pokorou, prehry s rozvahou. Nakoniec voľby dopadli tak, ako sa viac-menej predpokladalo. Doterajšia vládna koalícia prepadla, splnil sa sen tých, ktorí celé štyri roky túžili po moci. Meditovať teraz nad tým, prečo to tak dopadlo, nemá absolútne žiadny význam. Jeho veličenstvo volič proste rozhodol, a to treba rešpektovať. Ešte pred polrokom bolo jasných favoritov viacej. Nakoniec vyhral ten z druhej línie. Takticky počkal na to, nech sa favoriti navzájom vybijú a on zabral na cieľovej páske. My voliči sme si však svoju úlohu splnili. Každý z nás dal dôveru tomu, kto ho najviac presvedčil. Teraz je na tých, ktorí ju dostali, aby nám ju splatili.

Pre mňa osobne ako ľavičiara to nedopadlo dobre, no s tým som viac-menej počítal. Neúspechy však nie sú na to, aby sme plakali, resp. aby sme zostali zatrpknutí a plní nenávisti. Aj neúspechy môžu byť odrazom k lepšej činnosti a hlavne vlastnému poučeniu či sebareflexii. Vyhovárať sa na zavádzajúcu opozíciu, na zlých novinárov, na vplyv zahraničia nemá teraz zmysel, ani by to nebolo dobré. Práve naopak, treba sa k výsledkom postaviť maximálne zodpovedne a vyvodiť dôsledky. Teraz mám na mysli v prvom rade Smer-SD. Voľby totiž jasne ukázali, že cesta rôznych sociálnych balíčkov nie je tou správnou cestou na oslovenie voličov. Hrubé pochybenia vo vládnutí, kauzy mnohých špičkových funkcionárov sa jednoducho nedajú ničím prekryť. No toto nie sú jediné príčiny neúspechu. Smer-SD má na okresných úrovniach mnohokrát nečitateľných a bezhodnotových ľudí, ktorých tam dosadil manažérsky systém v strane. Nakoniec o tom som nielen ja, ale aj mnohí ďalší čitatelia veľakrát písal na tejto stránke. Je to možno paradox, ale neúspech Smeru v týchto voľbách je jeho poslednou šancou na sebareflexiu a urobenie poriadku v strane. Práve preto, že bude zrejme v opozícii bude mať dosť času a priestoru urobiť hlbokú revíziu v členskej základni i ľudí na dôležitých funkciách. Chce to však vrátiť demokraciu a tým aj voľbu funkcionárov, aspoň na okresnú úroveň. Je predsa nemysliteľné, aby si členovia v okresoch nemohli zvoliť do čela okresu toho, ku komu majú najväčšiu dôveru. Namiesto toho im tam vedenie nanominuje človeka, s ktorým nie sú stotožnení. Členovia však mlčia, lebo vedia, že nič s tým neurobia. Proste už rezignovali na to, že niečo zásadné v strane zmenia. Smer by mal teda čo najskôr zrušiť prívlastok marketingová strana. Osobne som presvedčený, že v každom okrese sa nájde človek, ktorého by radi členovia zvolili za svojho predsedu. Ak sa však Smer dá na cestu obviňovania iných za svoj neúspech, tak to môže v ďalších voľbách dopadnúť ešte horšie. Som naozaj presvedčený, že Smer môže aj z tohto neúspechu veľa do budúcnosť vyťažiť. Je to len a len na ňom.

Samozrejme, okrem Smeru ma zaujíma aj volebný výsledok ďalšej ľavicovej strany Socialisti.sk. Tu tiež asi výsledok nikoho neprekvapil. Myslím si však, že nemusia mať hlavy sklonené. Sledoval som ich kampaň, kde bojovali zo všetkých síl. Obdivujem Eda Chmelára a ľudí okolo neho, že šli do tejto súťaže, aj keď iste vedeli, že výsledok nebude priaznivý. Pochopili však, že slovenská ľavica je doslova v troskách, tak sa aspoň o niečo pokúsili. Je teraz na nich, ako to všetko vyhodnotia, ako sa rozhodnú ďalej. Bol by som rád, keby našli dosť síl, odhodlania a presvedčenia, pokračovať ďalej. Ak vydržia vo svojom úsilí, ďalšie voľby môžu byť pre nich už o niečom inom.

Dokonca keby som bol predsedom Smeru, tak by som im v tom úsilí aj pomohol. Sklamaný ľavicový volič sa bude len ťažko vracať k Smeru, no mohol by podporiť novú ľavicovú stranu. A o to tu ide. Dať aj ľavicovému voličovi možnosť výberu vo voľbách. Tak ako bol rok 2002 začiatkom konca slovenskej ľavice, tak môže byť rok 2020 oživením ľavice na Slovensku. Pozorný čitateľ si iste všimol, ako sa roky 2002 a 2020 nápadne podobajú. Možno je to osud, či výzva pre ľavicovo zmýšľajúcich ľudí. Samozrejme, všetko je v rukách ľudí a politikov. Mne ostáva len veriť, že Socialisti.sk neurobia v roku 2020 takú chybu, akú sme spravili my v SDĽ po voľbách v roku 2002.  

Takže čo záverom? Verím, že na tejto stránke sa objaví množstvo rôznych analýz od fundovanejších ľudí, ako som ja a už teraz sa na to teším. Ja by som však tieto voľby zhrnul do štyroch bodov:

  1. Neúspech ľavice, ústup z pozícií.
  2. Prepad celej vládnej koalície. Úplné volebné fiasko SNS a Mostu-Híd.
  3. Úspech strán bez členskej základne a straníckych štruktúr.
  4. Nevypočítateľnosť slovenského voliča. Prakticky tak, ako v prezidentských voľbách, kde uspela neznáma kandidátka, tak aj voľby do NR SR vyhrala strana, ktorá sa ešte pred pár mesiacmi pohybovala na hranici zvoliteľnosti. Naopak tí, ktorí mali zostavovať vládu, sa do parlamentu nedostali, resp. prešli s odretými ušami.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984