Reklama
Reklama

Agrárna zamestnanosť sa vlani prvý raz od roku 1989 zvýšila

Náznak zmeny trendu, alebo krátkodobý výkyv?
Počet zobrazení: 4983

V roku 2014 sa dlhoročný kontinuálny pokles počtu pracujúcich v poľnohospodárstve zastavil. Počet pracujúcich dosiahol 51,5 tisíc osôb, čo znamenalo medziročné zvýšenie o 1,8 %, t. j. približne o 900 pracujúcich. Po dlhej dobe bol v poľnohospodárstve v roku 2014 počet novovzniknutých pracovných miest vyšší ako počet zaniknutých. Uvedený nárast agrárnej zamestnanosti potvrdzuje i medziročný nárast o 5,8 % v organizáciách s 20 a viac zamestnancami (pozri štatistický výkaz  Práca 2 – 04). V štruktúre pracujúcich z hľadiska pracovného statusu prevažovali zamestnanci (87 %).

Väčšina zamestnancov sa napriek útlmu živočíšnej výroby stále uplatňuje v robotníckych profesiách v živočíšnej výrobe. V roku 2013 sa však zvýšil počet zamestnancov v robotníckych profesiách v rastlinnej výrobe (údaje za rok 2014 nie sú ešte k dispozícii), čo naznačuje rozširovanie odvetví náročných na manuálnu prácu. Uvedený trend podporujú i údaje o zvýšení produkčných plôch koreninových a liečivých rastlín, ktorých výmera sa v roku 2014 medziročne zvýšila o 15,8 %, z toho výmera liečivých rastlín o 22,2 %.

V poľnohospodárstve pracovala v roku 2014  jedna štvrtina žien. Tento podiel žien je od roku 2000 relatívne stabilný. Podiel riadiacich a administratívnych pracovníkov sa však od roku 1989 kontinuálne zvyšuje. Je to dôsledok zvýšeného nárastu obchodných spoločností, kde podiel manažmentu a administratívy je vysoký a, naopak, dochádza k výraznej racionalizácii u manuálnych pracovníkov.

V poľnohospodárstve sa skvalitňuje vzdelanostná štruktúra pracujúcich. Zvýšil sa podiel vyučených pracujúcich a pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním a pokračoval pokles pracovníkov so základným vzdelaním. Podiel stredoškolsky vzdelaných poľnohospodárov sa udržuje na približne rovnakej úrovni.

Na druhej strane starnutie mužskej pracovnej sily v poľnohospodárstve pokračovalo i v roku 2014. To naznačuje, že nárast zamestnanosti predstavovali skôr ľudia stredných a vyšších vekových kategórií. Práca v poľnohospodárstve je stále pre mladú generáciu neatraktívna (predovšetkým zamestnanecký status).

Dopady Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013
 

Zvýšenie počtu pracujúcich v poľnohospodárstve kladne ovplyvnili opatrenia na vytvárania pracovných príležitostí v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013. V rámci dobiehajúceho programu rozvoja bolo do konca roka 2014 schválených 6 364 projektov v hodnote 1 263 414 176 €  (z toho zdroje z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka činili 945 685 287 €). Ukončených bolo 4 832 projektov. Táto podpora mala i významný vplyv na udržanie zamestnanosti a vznik nových pracovných miest. Napríklad projekty opatrenia 3. 1. „Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam“ vytvorili ku koncu roka 2014 531 pracovných miest.
Aj keď podiel poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti je nízky, jeho schopnosť vytvárať zamestnanosť je väčšia ako v mnohých iných sektoroch a osobitne treba zdôrazniť aj priestorový aspekt tvorby zamestnanosti. Poľnohospodárske pracovné miesta sú rozptýlené v území, nevyžadujú mobilitu pracovnej sily, ani budovanie nadväzujúcej infraštruktúry (bývanie, služby, doprava), ako je to pri veľkých zamestnávateľoch v priemyslových odvetviach.

V poľnohospodárstve z hľadiska zamestnanosti stále prevláda zamestnanecký status s prevahou zamestnanosti v organizáciách nad 20 zamestnancov. Vytvárajú ju predovšetkým poľnohospodárske družstvá (v roku 2014 predstavovali približne 55  %  z  celkovej agrárnej zamestnanosti).

V roku 1989 pracovalo v poľnohospodárskej  prvovýrobe 351 tis. osôb, vtedy na pripadalo na 1 pracovníka v poľnohospodárstve 15 obyvateľov Slovenska, v roku 2001 to bolo 58 a v roku 2014 už 105 obyvateľov SR. (Z toho však nemôžeme zjednodušene usudzovať, že jeden pracovník v poľnohospodárstve v roku 2014 vyživoval 105 obyvateľov SR, vzhľadom na neporovnateľnú východiskovú situáciu z hľadiska otvorenosti ekonomiky a agrárneho trhu SR v roku 1989 a 2014).

Relatívna zamestnanosť na 100 ha poľnohospodárskej pôdy sa znížila z 12 pracovníkov z roku 1990 na 2,4 pracovníka v roku 2014. Pritom zamestnanosť v roku 1989 bola založená len na zamestnaneckom statuse v družstevných alebo štátnych organizáciách a približne jednu pätinu pracovných miest tvorili miesta spojené s nepoľnohospodárskymi aktivitami (tzv. pridružené výroby napojené na jednoduché stavebné a priemyselné aktivity a rôzne subdodávateľské činnosti).

Vývoj agrárnej zamestnanosti bol charakteristický aj podielovou zmenou profesných kategórií pracovných síl. Pri všeobecnom poklese manuálnych i vedúcich pracovníkov bola však dynamika znižovania manuálnych pracovníkov vyššia ako dynamika poklesu vedúcich a administratívnych pracovníkov. Tento trend odráža prirodzenú korigujúcu reakciu na sezónne výkyvy v potrebe práce, mierne narastajúcu diverzifikáciu smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, sústavné vytláčanie pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov, nároky na rast produktivity práce a efektívnosť výroby, atď. a vytvára tak prirodzený tlak na racionalitu v tejto oblasti.

Sezónni pracovníci
 

Za roky 2000 až 2010 došlo k zníženiu zamestnanosti o polovicu, ale s trojnásobným zvýšením počtu osôb pracujúcich na dohodu vykonávanú mimo pracovného pomeru. Výrazne progresívny mimopracovného pomer bol typický pre všetky právne formy v poľnohospodárstve.

Výskyt sezónnej pracovnej sily sa v pôdohospodárstve rok od roka zvyšoval. Ale od roku 2013 sa krátkodobé pracovné pomery prostredníctvom dohôd o pracovnej činnosti podstatne znížili. Dôvodom tohto poklesu (medziročný pokles činil 6 528 dohôd, t. j. takmer jednu tretinu) bola skutočnosť, že z týchto dohôd sa začali platiť odvody do sociálnych fondov a cena sezónnej práce sa pre zamestnávateľov podstatne zvýšila. U veľkých zamestnávateľov sa objavil trend riešenia sezónnej práce i prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania. Individuálnych brigádnikov tak vytlačili Agentúry dočasného zamestnávania resp. neevidované práce za naturálnu protislužbu. To potvrdzuje i skutočnosť, že zmluvné práce v bežných cenách výrobcov pre poľnohospodárstvo sa od roku 2011 do roku 2013 zvýšili o 28 %, t. j. viac ako štvrtinu (Hrubý obrat - Ekonomický účet - vybrané ukazovatele poľnohospodárstva). 

* * *
 

Základným predpokladom rozvoja pôdohospodárstva musí byť oživenie dopytu po domácej produkcii. Bez neho sa nebudú v odvetví generovať nové pracovné miesta. Okrem cieľavedomej práce so spotrebiteľom si to vyžiada aj revitalizačné opatrenia vo výrobnej sfére ako aj zmenu podporných mechanizmov, ktoré by mali vo väčšej miere ako doteraz stimulovať rozvoj domácej výroby.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama