Reklama
Reklama

„Agent Kremľa“ znovu na Pražskom hrade

(Porážka „siedmej veľmoci“ v českých prezidentských voľbách)
Počet zobrazení: 2999

Pôvod metaforického pomenovania tlače „siedma veľmoc“ pochádza údajne od cisára Napolena Bonaparteho, keď sa o novinách hovorilo ako o šiestej veľmoci, ktorú Napoleon považoval za svojho vážneho protivníka v Európe – popri Anglicku, Rakúsku, Prusku a Rusku. Ríšsky kancelár Otto von Bismarck uvedený bonmot modifikoval na „siedmu veľmoc“, keďže do spoločenstva európskych mocností pribudlo zjednotené Taliansko. Metafora vyjadruje váhu a politický vplyv médií na spoločenské dianie a nadsadene zvýrazňuje ich význam v boji o moc.

Prezident Miloš Zeman v predvolebnom zápase o udržanie kresla na Pražskom hrade dokázal prekonať mocenský potenciál tzv. siedmej veľmoci a úspešne čelil ofenzíve médií, ktoré ani nezakrývali svoju zaujatosť a bez zábran prekrúcali fakty alebo ich vykladali v jeho neprospech, aby mu ukrojili z „koláča“ jeho voličov. Je však pravdou, že niekedy si kritiku vyprovokoval aj sám – a to vlastnou verbálnou agresivitou a deficitom slušnosti a dôstojnosti, ktorá sa od hlavy štátu očakáva. Na druhej strane jednoduchší voliči vnímali Zemanove prešľapy proti zavedeným spoločenským pravidlám komunikácie ako sympatické prejavy plebejskej otvorenosti a vyjadrovania názorov bez „škrupulózneho“ pokrytectva. Voliči z krčiem 4. cenovej skupiny mali pocit, že hovorí ako „jeden z nich“.

Azda iba v tomto ho jednoznačne prekonal jeho súper Jiří Drahoš, ktorý vstúpil do súboj o funkciu prezidenta ako politický analfabet. Seriózny akademik sa pokúsil „bičovať“ Zemana za jeho necnosti a politické postoje, ale neprezentoval občanom svoju konkrétnu víziu prezidentského úradovania na Pražskom hrade. Do „nemoty“ pripomínal Zemanove „hriechy“  a opakoval „vyčichlé“ frázy pražskej kaviarne. Proti obrovskej politickej skúsenosti bývalého predsedu vlády, predsedu parlamentu i šéfa jednej z najväčších českých politických strán vypúšťal bubliny o nebezpečenstve „ruských agentov“ ovplyvňujúcich  prezidentské voľby v Česku a šíril pochybnosti o Zemanových kontaktoch s Kremľom a Pekingom, kde západní politici robia marketingové návštevy, aby pomohli vlastným ekonomikám. Akademik Drahoš asi ani nevie, že čínsky prezident Si Ťin-pching sa v októbri 2015 viezol cez celý Londýn v pozlátenom koči s kráľovnou Alžbetou II. do Buckinghamského paláca.

V súvislosti s prezidentskými voľbami odzneli prehnané konštatovania o polarizácii českej politiky – či českej spoločnosti vôbec. Vždy existujú na zásadné spoločenské problémy a ich riešenia odlišné názory. Bolo tomu tak v roku 1948, v roku 1968, v dobách tzv. normalizácie – i dnes po roku 1989. Potvrdzuje to aj aktuálna britská skúsenosť s Brexitom, ktorý by si teraz viacerí Briti chceli znovu rozmyslieť.  V takomto kontexte nie sú názorové diferencie v českej spoločnosti mimoriadnym javom, a preto sociálno-geografická rôznorodosť rozvrstvenia v Českej republike nie je patologický jav hodný osobitného záujmu.  Náklonnosť k polarizácii spoločnosti prejavuje skôr tábor porazených prívržencov Jiřího Drahoša, ktorí vnímajú realitu viac pražskou optikou než cez prizmu každodenných starostí o živobytie.

Zemanovo prezidentské víťazstvo vedie niektorých k špekulatívnym otázkam, týkajúcim sa zahraničnopolitickej orientácie Českej republiky. Napriek Zemanovmu realistickému vnímaniu Ruska ako významného geopolitického aktéra, krajina bude naďalej rozvíjať svoje vzťahy s Európskou úniou – aj s kritickými výhradami voči niektorým defektom Bruselu – a bude pokračovať v aktivitách, vyplývajúcich zo záväzkov v NATO. Prezident Zeman určite nezmení svoj kritický názor na problém migrantov, ale ani svoj vrelý vzťah k Izraelu. Zaiste bude naďalej podporovať realizáciu projektu plynovodu „Nord  Stream-2“, ktorý je – na rozdiel od Slovenska – výhodný pre Českú republiku, pretože jej poskytuje šancu stať sa dôležitou tranzitnou krajinou pre distribúciu plynu do južného Nemecka a na Slovensko. Nie je tiež vylúčené, že Miloš Zeman pozve ruského prezidenta Vladimíra Putina do Prahy, aby demonštroval svoju „de gaulleovskú“ politiku „všetkých azimutov“  a zdôraznil, že izolácia Ruska v Európe nefunguje.

Komentár vyšiel na stránke Orientácia.sk 30. 1. 2018

Priemer: 4.7 (52 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Pohoda, aká má byť...
Polepšení
Desať poznámok ku komunálnym voľbám
Jestřáb kontra Hrdlička?
Komunálne voľby 2018
Hovoriace zrkadlo
Mediálne halali
Občania si zaslúžia slušnú politickú kampaň
Reklama
Reklama
Reklama