Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Ad.: Plagiátorstvo znamená neschopnosť

Počet zobrazení: 1810

Je pravda, že plagiátorstvo znamená neschopnosť jedinca. Je pravda, že rozšírené plagiátorstvo znamená devalváciu diplomov. Ale je pravdou i to, že plagiátorstvo zároveň ukazuje na závažný celospoločenský problém – rozšírenosť plagiátorstva je symptómom demoralizácie, zvrhlosti spoločnosti: mnoho plagiátov znamená, že mnoho plagiátorov predpokladá, že naša spoločnosť plagiátorstvo toleruje. A to, že to plagiátorstvo „prechádza“, neznamená, že sú „morálne chorí“ iba tí plagiátori a školy, na ktorých plagiátorstvo prechádza, ale že je chorá, demoralizovaná spoločnosť.

Demoralizáciu spoločnosti treba liečiť. No nedá sa liečiť nejakým nariadením ani zákonmi, žiadnym antiplagiátorským systémom. Morálka sa nedá nariadiť. Pretože morálka je súborom pravidiel, ktoré spoločnosť prijala (ktoré ľudia prijali) za správne a riadia sa nimi.

Deti (ľudia) tie pravidlá prijímajú v prvých rokoch života. A keď tri generácie detí prijímali pravidlá ľudí, ktorí považovali za správne okrádať iných (najprv Židov, neskôr kulakov, potom nepriateľov socializmu, potom okrádať štát a environmentálnymi záťažami nasledujúce generácie), tak sa nemôžeme diviť, že sa plagiátori necítia vinní za „ukradnutie“ myšlienky niekoho iného. Navyše, keď vidia, že okrádanie je spôsob, ktorým sa dá získať príslušnosť k elite. Finančnej, hospodárskej, dokonca i príslušnosť k politickej „elite“.

Miera demoralizácie spoločnosti doteraz nebola zverejnená. Ani neviem, či ju nikto stanovoval. Ale, paradoxne, o stave demoralizácie spoločnosti svedčia „morálne kódexy“ najrôznejších organizácií. Mimo iných i „antiplagiátorský systém“ ministerstva školstva. O demoralizácii svedčia už tým, že sú vydávané. Keby spoločnosť nebola demoralizovaná, „morálne kódexy“ by boli zbytočné. Tie kódexy sú v skutočnosti zbytočné vždy, pretože morálka sa nedá nariadiť. Morálka sa u ľudí (u detí) dá dosiahnuť výchovou. Lenže tvorba morálnych systémov je „zacyklená“ – deti vychovávajú dospelí. A výchova dospelých je takmer nemožná. Najmä keď mnohí „lídri“ sú špatným príkladom. Zostáva len o prospešnosti, vlastne o nutnosti morálky ľudí „presviedčať“.

Možnosť „presvedčiť“ predpokladá schopnosť argumentovať a argumenty prijímať. A aj v tom je dnes problém. Pretože súčasný školský systém pod vzdelaním rozumie poznanie faktov, nie ich analýzu. Uprednostňuje schopnosť pamätať si pred schopnosťou zvažovať, „myslieť“. Takže pre moralizáciu našej spoločnosti je potrebná nielen náhrada doterajších lídrov ľuďmi bezvýhradne morálnymi, ale potrebná je aj zmena orientácie školského systému – na výchovu ku kritickému mysleniu.

I keď sa realizácia naznačenej cesty zdá takou ťažkou úlohou, ktorá hraničí s nemožnosťou, je možná. Je možná, pretože je u nás dosť ľudí, ktorým na to záleží. Svedčí o tom presvedčivé víťazstvo Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách. Víťazstvo prezidentky, ktorej volebná stratégia vychádzala z hodnôt. Z hodnôt, na ktorých je založená morálna spoločnosť. Na pravde, na spravodlivosti, na slušnosti.

Pre obnovu morálky však bude rozhodujúce, či sa zmobilizujú tí, ktorí si dôležitosť týchto hodnôt uvedomujú.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama