Reklama
Reklama

Aby lesk nášho hokeja nezastreli prach a hrdza...

Počet zobrazení: 2696

Tak! A opäť nastal v slovenských luhoch i hájoch láskavo-neláskavý čas, keď sa päť miliónov Slovákov mení na svetových znalcov hokeja i kvalifikovaných (hoci samozvaných) reprezentačných trénerov. Je to tak každoročne od roku 1996, keď sa náš národný hokejový tím prebojoval medzi svetovú elitu. Príjemnejšie „kafranie“ do nominácie a rozhodnutí lavičky sa dialo vždy, ak sme aspoň postúpili do štvrťfinále...  Zle-nedobre je však vtedy, ak sa našim hokejistom nepodarí prebojovať medzi najlepších osem výberov sveta. No a doslova „nad Tatrou sa blýska“ v prípade nutných záchranných prác proti vypadnutiu z elitnej spoločnosti na zimných olympijských hrách alebo na svetovom šampionáte.  Našťastie nás to tohto roku v Petrohrade minulo...

hokbubon.jpg Kresba: Ľubomír Kotrha

No aj tak bude zle. Hokejoví fanúšikovia s médiami spustia lavínu analýz a kritiky smerujúcu k pátraniu po dôvodoch, prečo Slováci nehrajú  vo finále. Vychádzajúc z dvadsaťročných skúseností  možno očakávať, že na hlavnom trénerovi Cígerovi,  jeho realizačnom tíme, no najmä na našich hráčoch neostane suchá  nitka. Isto, aj ja mám výhrady k výsledkom či k spôsobu odohratia zápasov našich proti Nemecku aj proti súperom z Bieloruska. Rovnako ako stovky fanúšikov v hľadisku hokejovej arény v meste s Aurórou, ako státisíce divákov pred obrazovkami a desiatky tisícok pri rozhlasových prijímačoch aj mňa obchádzal infarkt, keď slovenskí korčuliari prestali korčuľovať, prihrávať a bezzubo začali brániť výsledok 1:0 resp. 2:0. Na druhej strane som si zachoval nadhľad so statusom realistu spokojného s tým, že sme nevypadli do B-éčka. Veď taká rozsiahla, predčasná, no najmä vynútená generačná obmena ukrývala nesmierne riziká. Úspech v športe môže byť aj náhodný, ale skôr a častejšie je až výsledkom profesionálnych podmienok, dlhodobej prípravy, trpezlivého budovania národného tímu, výberu tých najlepších z najlepších, získavania psychologických výhod i verejnej a mediálnej podpory v žičlivej atmosfére.

Nič z toho Zdeno Cíger nemal. Preto verím, že dostane aj druhú šancu, veď stavať je na kom a na čom. Všetkým nosičom špinavých vedier a nevypranej spodnej bielizne z našej kabíny by som najradšej pripomenul správne nasmerovanie hnevu, sklamania i negatívnych emócií. Myslím si, že zväčša nepatria tým, čo v Petrohrade dres s dvojkrížom na prsiach obliekli. Ale naopak.  Adresoval by som ich všetkým tým, ktorí tam mali byť, no z rôznych dôvodov neboli, lebo tam – nechceli  byť...  A to je vážnejší aj nebezpečnejší  „zdravotný problém“ slovenského hokeja  ako absencia psychológa či profesionálneho motivátora (eliminujúceho defekty našej povahy po úspešných  úvodných tretinách), alebo nedostatočná disciplína mladých hráčov, kondícia, fyzická vyspelosť, sila, no tiež odolnosť  tých skúsenejších voči  zraneniam.

Samoúčelná kritika ani negatívne emócie nič nevyriešia, ničomu nepomôžu. Ozajstný fanúšik nie je ten, kto podporuje svoj národný tím, keď sa mu darí. Ozajstný fanúšik ostáva pri ňom a chce mu pomôcť práve v tých nevydarených chvíľach a neprajnom období.  Ak nechceme, aby sa na slovenský hokej so slabnúcim odleskom hokejových medailí  usadil prach, medenka či hrdza, je tu čas spojiť sa pre hokej. Príležitosť k tomu bude nielen pri analýze účinkovania nášho mladého národného tímu na MS 2016 v Rusku, no najmä na júnovom  mimoriadnom Kongrese SZĽH.

P.S.
Kedysi dávno patril k najobľúbenejším programom  Československej televízie estrádny  večer  prešpikovaný hereckými a speváckymi hviezdami „Možná příjde i kouzelník“.  Ktovie, možno na mimoriadnom Kongrese SZĽH  budú  mimovládne organizácie odovzdávať  osobitnú cenu za zásluhy o postup USA do štvrťfinále. A možno si ju z Prezidentského paláca príde prevziať  „kúzelník“...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama