Reklama
Reklama

A je po kampani?!

Počet zobrazení: 2474

Tí, čo sa tešili na predvolebné duely v druhom kole prezidentských volieb, budú asi veľmi sklamaní. Zdá sa že p. Čaputová o tento spôsob kampane už nemá záujem. A tak zrejme končí jedna veľká šachová rošáda, ktorá sa začala už niekedy ku koncu roku 2017. Vtedy sa totiž začali objavovať bilbordy kandidáta na prezidenta p. Mistríka. Pri debatách s priateľmi som to označoval ako nepochopiteľný ťah SaS i jeho osobne. Osobne som ho považoval za kráľa na predvolebnej šachovnici a odkryť kráľa tak skoro v tejto šachovej rošáde sa mi zdalo dosť naivné. Dnes už viem, že to bol len pešiak, ktorý bol v ďalšej časti šachovej rošády obetovaný. Dlho sa nič mimoriadneho nedialo, až na šachovnicu vstúpila p. Čaputová. O tej som si naopak myslel, že bude len pešiakom, ktorý je tam hlavne na zviditeľňovanie Progresívneho Slovenska. A to bol opäť môj hlboký omyl. Nenápadná kandidátka, ktorej prakticky okrem médií nikto nevenoval spočiatku žiadnu pozornosť, pomaly ale iste, predovšetkým zásluhou mnohokrát pochybných preferencií, sa stala doslova z večera do rána politická stars. A tak prišlo na rozhodujúci ťah na šachovnici. Obetovať už opotrebovaného pešiaka na úkor budúcej kráľovnej, pardon – prezidentky. No a teraz prichádza posledný manéver. Ušetriť kráľovnú pred možnou blamážou v dueloch s p. Šefčovičom. Doteraz jej naozaj stačilo len veľa hovoriť a nič konkrétne nepovedať. Frázy o tom, ako chce zjednocovať, ako chce zmenu, ako chce vniesť slušnosť a čestnosť do politiky sú také isté ako jej naivné gesto vzdania sa funkcie podpredsedníčky PS. Veď dnes aj malý chlapec vie, že politika je všade súboj politických strán, kde si nikto nič nedaruje. To je, ako keby rozhodca prišiel pred zápasom Real – Barcelona do kabín hráčov a presviedčal ich, aby hrali slušne, ohľaduplne s maximálnou úctou k súperovi. Áno prezident má možnosť zmierniť napätie v spoločnosti a možno aj vniesť trošku korektnosti do politických zápasov. Ale nie tým, že si bude pozývať predstaviteľov strán na obedy do paláca, ani tým, že bude každý mesiac vystupovať v parlamente. Prezident si môže získať prirodzený rešpekt len za predpokladu, že bude osobnosťou, maximálne nestranný, čestný, zásadový, bez náznaku akýchkoľvek škandálov, ktorý vždy koná v mene ústavy a v záujme Slovenska. Taký prezident má šancu na upokojenie nezdravej politickej atmosféry na Slovensku. Kto bližšie má šancu byť prirodzenou osobnosťou a autoritou z oboch kandidátov v druhom kole, to už nechám na posúdení čitateľov.

Nedokážem sa zbaviť myšlienky, že tieto voľby mi až príliš pripomínajú tie minulé prezidentské voľby. Samozrejme, scenár je iný, no cieľ rovnaký. Dosadiť do prezidentského kresla „nášho“ človeka. Človeka, o ktorom prakticky ani teraz veľa nevieme, ale je v ňom istota, že bude plniť to, čo od neho čakajú tí, ktorí ho mediálne vytvorili. Nakoniec to isté bolo aj s p. Kiskom. Srdce, rozum, charakter a pozrime sa, čo sa dnes z toho „beťára“ vykľulo.

Šachová partia sa blíži ku koncu. Vypadá to tak, že mat dostane opäť vládna koalícia, aj keď už jeden člen z nej, hlási podporu tej druhej strane a tak sa môže ľahko ocitnúť na strane víťazov. Ako málo stačí, byť v slovenskej politike úspešný . Proste na Slovensku je to tak. No a, žiaľ. vypadá to, že to bude ešte dlho tak.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama