Vynálezca zvukov v Bratislave
Ak ešte vo svete hudby existuje nejaký neznámy zvuk, slávny francúzsky inštrumentalista Jean Michel Jarre ho nepochybne čoskoro objaví. O tom, že je kráľom zvukov, sa mohol na jeho bratislavskom koncerte 27. mája presvedčiť každý. Dnes už elektronická hudba nie je ničím výnimočná, ale keď Jarre v roku 1976 vydal svoj prvý album Oxygene, syntetizátory boli ešte len v plienkach. Aj napriek tomu, že tento 61-ročný Francúz pôsobí na hudobnej scéne už 34 rokov, je v skvelej forme. To náležite predviedol aj na pódiu. Behal, skákal, burcoval dav, no najmä režíroval svoje skladby. Na pomoc si prizval dvoch hráčov na klávesy a jedného bubeníka. Jean Michel ich nechal hrať rytmy a ústredné melódie, kým on sa hral s efektmi a zvukmi. Naraz ovládal dvadsať až tridsať rôznych nástrojov a zariadení. Magická laserová show Práve generátory zvukov boli silnou doménou aj na tomto koncerte. Nástroje, ktoré používal niekedy vyzerali akoby z vesmírnej lode budúceho storočia. Hrou na éterofón pôsobil ako čarodejník, ktorý pohybmi rúk nútil prístroje vydávať prečudesné zvuky. Jarre dokonale ovládal aj akordeón či keytar (akási kombinácia klávesov a gitary). Vizuálnym aj zvukovým vrcholom večera bola laserová harfa, na ktorej zahral Rendez-Vous 3. Nechýbalo ani niekoľko kúskov z legendárneho albumu Oxygene, ktorého sa predalo vyše 12 miliónov kusov a nasledovali prakticky všetky jeho najznámejšie skladby z albumov Equinoxe, Chronologie, Magnetic Fields či Rendez-Vous – to všetko sprevádzané veľkolepou laserovou show. Svetelné lúče brázdili preplnenú koncertnú sálu a dotvárali atmosféru v pozadí s obrazovkou s rozmermi 12-krát 8 metrov, na ktorej bežali vizualizácie k skladbám, ale aj texty na zamyslenie. Práve albumom Oxygene sa Jarre ako jeden z prvých hudobníkov usiloval upozorniť na problém globálneho otepľovania. Jarreho koncert, to boli prechádzky do minulosti aj cesty do budúcnosti. Raz to boli návraty tri desiatky rokov do čias analógovej techniky, inokedy vesmírna odysea v paľbe laserových lúčov a mystickej hmly. Vŕzganie ladilo s akordmi Jarre ako keby celé dni sedel vo svojom štúdiu a pokúšal sa do elektrickej zásuvky zapojiť všetko, čo mu padne do oka. Inak si nemožno vysvetliť, odkiaľ má všetky tie šumenia, vŕzgania a kvílenia, ktoré však neuveriteľným spôsobom ladia s akordmi, melódiami a rytmom jeho skladieb. Niektoré nástroje zase vydávali zvuky ako staré rádio, na ktorom sa Jean Michel pokúšal počas koncertu naladiť neexistujúcu rozhlasovú stanicu. Prvý raz koncertoval Jarre na Slovensku pred dvoma rokmi, keď si v rámci špeciálneho turné zaspomínal na album Oxygene. Práve pre túto príležitosť oprášil všetky pôvodné nástroje, pomocou ktorých ho vtedy nahral. Mal obrovský úspech – predsa len, vidieť naživo legendu inštrumentálnej elektronickej hudby bolo pre mnohých splnenie celoživotného sna. Ak koncert z roku 2008 nastavil latku do výšin, tento rok ju ešte prekonal. Svedčil o tom aj búrlivý potlesk do posledného miesta obsadenej sály, vďaka ktorému pridával Oxygene 4 a 12 a záverečnú nádhernú a pomalú Calypso 3 (Fin de Siecle). Nástroje použité na koncerte Theremin (alebo éterofón) – starý elektronický hudobný nástroj, ktorý sa ovláda bez toho, aby sa ho hudobník musel dotknúť. Pomenovali ho po ruskom vynálezcovi profesorovi Léonovi Thereminovi, ktorý si ho dal patentovať v roku 1928. Laserová harfa – elektronický nástroj, ktorý pozostáva z niekoľkých laserových lúčov. Tie vydávajú tóny tým, že sa prerušia. Sú analógiou brnkania na struny harfy a spopularizoval ich práve Jarre. Stylofón – miniatúrny syntetizátor, ktorý v roku 1967 vynašiel Brian Jarvis. Skladá sa z kovových klávesov. Keď sa dotýka snímací hrot, vydávajú tóny. Korg PS-3300 – jeden z najväčších syntetizátorov, ktoré sa kedy vyrobili. Cristal Baschet – produkuje zvuk pomocou oscilovania sklených cylindrov. Je známy aj ako kryštálový organ. Ďalšie nástroje: akordeón, sedem klávesov, štyri konzoly, bubny, monitory a hodiny.
