Afopoetika
Veľmi aktívna poetka Zlata Matláková pridala nedávno k piatim zbierkam svojich básní ďalšiu. Nazvala ju Nepoznaná. Či preto, že sa ako poetka alebo ako človek cíti nepoznaná ona sama, alebo preto, že básne tvorila dosiaľ nepoznaným spôsobom, teda s použitím aforizmov Miroslava Danaja, sa čitatelia môžu pokúsiť zistiť sami. Ak by aj príčinu neobjavili, možno v Nepoznanej spoznajú prostredníctvom autorkiných „afobásní“ istý jej posun v poetike vyjadrovania. Tým, ktorí nesiahajú po knihách poézie pravidelne, bude jej poézia práve vďaka nemu azda do istej miery bližšia. Autorkin štýl je totiž v tomto prípade sem-tam zahalený do menšieho množstva adjektív, ako sú jej skalní čitatelia zvyknutí. K väčšej, skôr podvedomej ako cielenej stručnosti možno Z. Matlákovú viedli práve aforizmy, ktoré sú v zbierke nielen inšpiráciou, ale často vyvrcholením básní. V tomto prípade znamená ono jednoznačnejšie vyjadrovanie aj trochu menej komplikovaný jazyk. Zrazu ním menej zastiera a viac odhaľuje než skrýva. A to v textoch tejto autorky nebývalo typické. Práve isté formálne zjednodušenie, čo ako nebadané, však umožňuje trochu viac porozumieť tomu, čo sa autorka napriek neutajiteľnej túžbe vysloviť to pokúša vo svojej tvorbe skryť, akoby z obavy, že povie viac, ako si trúfa uniesť či odhaliť. Či je spojenie cudzích aforizmov, ktoré poetku oslovili natoľko, že ich „zbásnila“ (ak by sme chceli požiť paralelu s pojmom zhudobniť), šťastné riešenie, ukáže čas. A nie iba čitateľom, ale aj jej samej. Pohyb na takom tenkom ľade, akým môže byť dvojautorstvo, keď je jeden z autorov akoby pasívny, nemusí vždy priniesť kýžený výsledok. Problematické môže byť vyriešenie formy, akou dať najavo, že pointy k vlastným dielkam vytvoril ešte skôr, ako vznikli, niekto iný. Autorka to vyriešila veľmi poctivo – dvojnásobným začlenením aforizmov do básní – najprv vo forme motta, potom verša. Či sa tým jedno aj druhé navzájom nepotlačilo, ale naopak umocnilo, posúdia čitatelia. Každý podľa svojho založenia. (Zlata Matláková: Nepoznaná, Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2010)
