Reklama
Reklama

Vytváranie ilúzie zmeny

Volebná kampaň vari nikdy nebola taká rozpačitá ako tento rok. Jej podstatnú časť odkrútili namiesto politikov médiá, ktoré nerobili nič iné, len všetkých presviedčali, že zmena je na dosah ruky. Pritom pravicové strany sa ani v čase krízy neposilňujú, iba si navzájom prelievajú potenciálne hlasy.
Počet zobrazení: 915
24-010-11-ilustracna foto-SITA Michal Burza-m.jpg

Volebná kampaň vari nikdy nebola taká rozpačitá ako tento rok. Jej podstatnú časť odkrútili namiesto politikov médiá, ktoré nerobili nič iné, len všetkých presviedčali, že zmena je na dosah ruky. Pritom pravicové strany sa ani v čase krízy neposilňujú, iba si navzájom prelievajú potenciálne hlasy. Opozičné strany vtrhli do predvolebného ringu nepripravené a rozbité. Za štyri roky ani jeden z lídrov (okrem KDH) nedokázal vyvodiť osobnú zodpovednosť za prehru vo voľbách roku 2006 a ak, bolo to až z donútenia zvonka (Mikuláš Dzurinda odstúpil až pod tlakom podozrení z nekalého financovania SDKÚ). Napokon, aj zmena na poste šéfa KDH bola v skutočnosti iba kozmetická, vo vnútri strany sa ani po odchode Palkovcov prakticky nič nezmenilo. Kresťanskí demokrati však v poslednej chvíli predsa len vniesli do kampane aspoň vánok. Váhavo oznámili, že so Smerom do vlády nepôjdu. Dopracovali sa k tomu presne takou rýchlosťou ako pred štyrmi rokmi, keď sa o koalícii s Robertom Ficom rozhodovali tak dlho, až ich „áno“ prišlo neskoro. Nevýrazná Iveta Radičová Najväčším prekvapením kampane mala byť nová líderka SDKÚ Iveta Radičová. Vlastne aj bola, ale nie podľa očakávania. Do predvolebného ringu vstúpila takmer ako neviditeľná, prvé husle prenechala Ivanovi Miklošovi, v sociálnej oblasti Miroslavovi Beblavému. Aj jej stúpenci nariekali, že je v televíznych debatách málo výrazná. Tón pritvrdila až ku koncu, ani raz však nediktovala témy ona. V dueli s Róbertom Ficom v STV pohorela. V debate pripomínala skôr budúceho koaličného partnera ako nezmieriteľného rivala. Podľa telefonického prieskumu agentúry Polis presvedčil premiér svojou argumentáciou 51 percent divákov, jeho vyzývateľka len 27 percent. Samozrejme, modrotlač a komentátori hľadali vinu všade inde, iba nie v Ivete Radičovej. V repríze súboja v Slovenskom rozhlase už bola síce trochu smelšia, ale mnohých tradičných voličov pravice nenadchla. Najväčšou neznámou v politickom ringu je liberálna Sloboda a solidarita (SaS). Tá sa čoraz viac ponáša na českú stranu Věci veřejné novinára Radka Johna, ktorá získala 10,88 percenta hlasov a má sa stať súčasťou novej pražskej vlády. Zrazu sa však všetci pýtajú: „Kto to vlastne je?“ SaS je tiež nadmieru neštandardné, názorovo nevyprofilované zoskupenie s neistým pozadím. Vo vlastnom programe si navzájom odporuje, a jej najväčším rizikom je fakt, že jednotliví členovia strany sa prakticky vôbec nepoznajú. Takmer všetci predstavitelia sa dostali do SaS rovnakým spôsobom – napísali Richardovi Sulíkovi e-mail a stretli sa pri káve. Nové bilbordy s obrázkom „Sulíkmana“ presne vystihujú samospasiteľskú povahu lídra strany, ktorý je možno pre niekoho silný za klávesnicou počítača, no v mediálnych dueloch prehráva na plnej čiare. Stačí si spomenúť na televíznu diskusiu s Annou Belousovovou. Povolebné možnosti sa zužujú Najvýraznejšiu kampaň má Smer-SD. Robert Fico v posledných týždňoch premyslene otváral nové športové ihriská a diaľnice, odhaľoval sochy a zachraňoval Slovensko pred povodňami a Maďarmi. Opozícia a médiá už stihli predsedu vlády obviniť, že zneužíva na kampaň svoju funkciu. Málokto by však uveril tomu, že by povedzme Mikuláš Dzurinda alebo Ján Figeľ nerobili pred voľbami na jeho mieste to isté. Smer-SD navyše v kampani bez okolkov prebral agendu národniarom, ktorí sa pôvodne spoliehali na maďarskú kartu. Riziko tejto stratégie spočíva v tom, že HZDS ostane mimo parlamentu a SNS získa taký malý počet hlasov, že Smer síce nepochybne vyhrá voľby, ale môže sa stať, že nedokáže zostaviť vládu. Politické strany naprieč celým spektrom sa v posledných týždňoch začali predbiehať v tom, s kým všetkým po voľbách nepôjdu do vlády. SaS, SDKÚ, Most-Híd a napokon aj KDH vylúčili zo spolupráce Roberta Fica. Iveta Radičová zase na adresu SMK vyhlásila: „vo vláde nemáme miesto pre Fidesz.“ Ak chcú strany tieto predsavzatia dodržať, zúžili si povolebnú kombinatoriku takým spôsobom, že jediným výsledkom bude pat na český spôsob spred štyroch rokov. Alebo repríza súčasnej koalície. Aj napriek tomu, že sa netrpezlivé médiá snažia vytvoriť vidinu pravicovej vlády, SDKÚ, KDH, SMK a ostatné pravicové strany už roky stabilne vykazujú približne 40-percentnú podporu. Ak sa posilní SaS, KDH či SDKÚ, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať len prebiehanie voličov od jednej pravicovej strany k druhej. Voľby však nebudú zaujímavé ani tak tým, kto koľko percent dostane, ale kto vypadne z parlamentu. Ak teda po voľbách vznikne pravicová koalícia, nebude to vďaka jej schopnostiam presvedčiť voličov, ale vďaka intenzívnej podpore médií a slabosti HZDS a SNS. A to bude sotva toľko propagovaná zmena.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama