Stopka na bežiacom páse

Zaujala ma tlačová správa Asociácie na podporu rozvoja cestovného ruchu (ARCR), v ktorej sa s poriadnou dávkou kritiky vyslovila nespokojnosť s prístupom politikov k podpore tohto odvetvia. Samozrejme, na paškál si zobrali najmä teraz vládnucich. Štát vraj zďaleka nerobí to, čo by mohol a mal. Mimochodom, vyzdvihovanie odpovedí opozičných strán (okrem KDH) v tlačovej správe pôsobí prinajmenšom sarkasticky. O pár riadkov ďalej asociácia píše: „Slovensko pokračuje už 17. rok v nečinnosti v oblasti komplexnej prípravy na štart cestovného ruchu krajiny.“ Keďže z tých 17 rokov bol Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš a Pál Csáky pri moci výrazne dlhšie ako Robert Fico, efektivita akcie ARCR s otvoreným listom politickým stranám sa javí ako absolútne zbytočná. Papier totiž znesie naozaj všetko a často sa vôbec nezhoduje s realitou. A práve realita dokazuje, že úbohá úroveň turizmu na Slovensku je najmä výsledkom postoja podnikateľov. V jednom týždni som spal v dvoch hoteloch. V tom prvom, v Prešove, som sa spýtal, či majú posilňovňu s bežiacim pásom. Pani na recepcii sa zatvárila až urazene: „Určite, o desať minút tam môžete ísť, správca vám otvorí.“ Ale keď som vychádzal z izby, zazvonil telefón a tá istá pani mi už miernejšie oznámila, že bežiaci pás nefunguje. Keď sme prišli do druhého hotela, v Rimavskej Sobote, neskoro večer hladní, chceli sme sa spýtať na minibar v izbe. Ale ešte predtým nám do očí udrel letáčik s ponukami služieb. Potešili sme sa, lebo sme v ňom našli aj minibar. Lenže v izbe sme zistili, že zíva prázdnotou. „Zrušili sme ho,“ dozvedeli sme sa od krásky na recepcii na druhý deň ráno. Do informácií pre hostí sa to však akosi nedostalo... Nuž, lákavý úsmev mladej blondínky síce dokáže rozbúchať srdce, ale dovolenkári si miesta pobytu zväčša vyberajú podľa iných kritérií. A mne nie je jasné, ako môže vláda zabezpečiť fungujúci bežiaci pás a dostatok informácií o ponuke hotela, ak na tom tak málo záleží samotným podnikateľom. Autor kandiduje do NR SR za Smer-SD