Prekutie mečov na pluhy ostáva utópiou

Najnovšia, 41. ročenka renomovaného ústavu SIPRI o zbrojení, odzbrojení a medzinárodnej bezpečnosti obsahuje tradičné témy, ktoré priťahujú pozornosť bezpečnostných expertov.
Počet zobrazení: 1456
26-010-20_22-ilustracna foto-The U S Army-m.jpg

Najnovšia, 41. ročenka renomovaného ústavu SIPRI o zbrojení, odzbrojení a medzinárodnej bezpečnosti obsahuje tradičné témy, ktoré priťahujú pozornosť bezpečnostných expertov. Ide najmä o medzinárodnú a regionálnu bezpečnosť, ozbrojené konflikty, multilaterálne mierové operácie, vojenské výdavky, zbrojný priemysel, obchodovanie s konvenčnými zbraňami, nešírenie zbraní, kontrolu zbrojenia a opatrenia na posilnenie bezpečnosti a dôvery. Vydanie rozsiahlej a obsahovo bohatej publikácie „Yearbook 2010: Armaments, Disarmament and International Security“ avizovali na tlačovej konferencii 2. júna v Štokholme. Vytvorili ju 34 poprední odborníci zo 16 štátov. V úvode sa zdôrazňujú tri okolnosti charakterizujúce bezpečnosť v súčasnom svete. Po prvé je to rastúci záujem o otázky nešírenia jadrových zbraní a jadrového odzbrojenia. Tejto téme sa venuje prvá kapitola ročenky „Svet bez jadrových zbraní: fantazírovanie, alebo nevyhnutnosť“. Spracoval ju James E. Goodby, ktorý v súčasnosti pôsobí na Brookingovom inštitúte. Kapitola sa končí tým, že sa musíme pýtať Ako?, a nie Mali by sme? Po druhé ide o oblasť multilaterálnych mierových operácií a ďalšie medzinárodné aktivity prispievajúce k posilneniu bezpečnosti. Tretia okolnosť súvisí s pokračujúcim rastom vojenských výdavkov, ku ktorému došlo napriek ťažkým dôsledkom globálnej krízy. V ročenke sa znovu stretávame s varujúcimi údajmi o vývoji v špecifickej oblasti medzinárodnej bezpečnosti, ktorá sa dotýka vojenských výdavkov. Už jedenásty rok po sebe medziročne nepretržite narastajú. Kríza prospela vojenstvu V roku 2009 sa vydalo na vojenské účely v celom svete v bežných cenách 1,572 bilió­na dolárov. V porovnaní s rokom 2008 sa tak zvýšili o 5,9 percenta (v stálych cenách z roku 2008 o 88 miliárd USD) a s rokom 2000 až o 49 percent (o 519 miliárd). Vojenské výdavky vlani v celosvetovom súhrne predstavovali 2,7 percenta hrubého domáceho produktu – HDP (v roku 2008 o 2,4 a v roku 2000 o 2,3 %). Podľa iného relatívneho, ale veľmi signifikantného kritéria, ktoré sa niekedy označuje ako „vojenské bremeno“ na každého obyvateľa Zeme sa vlani na vojenské účely vydalo 224 dolárov (v roku 2008 – 220 a v roku 2000 len 119 USD). Prvé miesto z hľadiska výšky vojenských výdavkov nepretržite už od roku 1969, odkedy sa v SIPRI tento fenomén skúma, zaujali Spojené štáty americké. V roku 2009 to predstavovalo 661,049 miliardy dolárov. Na druhom mieste sa ocitla Čína s výdavkami, ktoré SIPRI odhaduje na 100,4 miliardy, na treťom Francúzsko (63,876 mld), na štvrtom Veľká Británia (58,327) a na piatom Rusko (53,3). Ak spočítame vojenské výdavky piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, zistíme, že ide o 936,952 miliardy dolárov, teda vyše 63 percent ich celosvetového súhrnu. Pritom ich obyvateľstvo podľa údajov v Population Reference Bureau 2009 (http://www.prb.org/pdf09/09wpds_eng.pdf) predstavuje okolo 1,912 miliardy osôb (28,08 % svetovej populácie). Bez USA však podiel vojenských výdavkov zvyšných štyroch členov BR OSN (275,903 mld USD) na celosvetovom súhrne tvorí len o niečo viac ako 18 percent a ich obyvateľstvo okolo 1,6 miliardy ľudí (23,57 %). Rozhodnutie humanistu Pri štúdiu údajov v ročenke a ich porovnávaní s ďalšími zdrojmi odhalíme smutnú štatistiku. Nielen politické režimy označované za diktátorské či autoritatívne, ale najmä štáty s veľkou silou a bohatstvom sú spojené s vysokými výdavkami na zbrojenie. Základná otázka znie, prečo práve tieto krajiny vydávajú na zbrane najviac. Ťažko sa dá na ňu odpovedať. Nejde len o vojensko-bezpečnostné aspekty, ale v prvom rade o zisky, ktoré dosahuje vojenskopriemyselný komplex. V tejto súvislosti treba znovu kriticky hodnotiť krok, ktorý podnikla pražská vládna kamarila na čele s abstraktným humanistom Václavom Havlom, ktorý sa tragikomicky preslávil aj pojmom „humanitárne bombardovanie“. Na začiatku 90. rokov minulého storočia bezprecedentne rýchlo zastavila väčšinu vojenskej výroby na Slovensku. Vôbec nešlo o „demokraticko/humanitárno/ľudskoprávne“ opatrenie, ale najmä o to, aby sa na svetových trhoch vytvoril priestor pre iné subjekty, ktoré dnes v podmienkach krízy z vojenskej výroby mimoriadne profitujú. Hlavným predstaviteľom trendu rastu nákladov na vojenské účely veľkými a bohatými štátmi sú USA. V roku 2009 tam žilo okolo 4,5 percenta obyvateľstva našej planéty, ale na vojenských výdavkoch sa podieľali až 43 percentami. Od roku 1998, keď boli najnižšie po rozpade bipolárneho systému medzinárodných vzťahov (274,278 mld USD v stálych cenách z roku 2008), narástli na vyše 661 miliárd dolárov (rast o 141 %). V bežných cenách z jednotlivých rokov je tento nárast menší – z 362,277 ­ v roku 1998 na 663,255 miliardy dolárov v 2009 („len“ o 83 %), no z hľadiska podielu vojenských výdavkov na hrubom domácom produkte USA sa za dvanásť rokov zvýšili z 3,1 na 4,3 percenta. Európa v zbrojení zaostáva Podobne možno poukázať aj na Severoatlantickú alianciu, ktorej 28 členských štátov má 898,8 milióna obyvateľov (13,2 % svetovej populácie), ale na vojenské účely vydali približne 987 miliárd dolárov (64,48 %). Bez USA však výška týchto výdavkov predstavuje 326 miliárd dolárov, čo vo svetovej štatistike znamená o niečo viac ako 21 percent. Pritom 592 miliónov obyvateľov členských krajín NATO bez USA tvorí iba 8,69 percent svetovej populácie. Európska únia, ktorá so svojimi asi 500 miliónmi obyvateľov vlani predstavovala 7,34 percenta populácie Zeme, vydala na vojenské účely asi 297 miliónov dolárov (19,4 % celosvetového súhrnu). Z 27 členských štátov EÚ zvýšila výdavky na zbrojenie v absolútnych sumách len tesná väčšina – štrnásť: Cyprus, Česko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko. V relatívnom vyjadrení – podiele vojenských výdavkov na HDP došlo k zvýšeniu v Dánsku, Estónsku, Fínsku, Grécku a Írsku. Neochota štátov únie, ktoré sú súčasne aj členmi NATO, zvyšovať výdavky na zbrojenie podobným spôsobom ako USA, vyvoláva rôzne kritické reakcie Washingtonu i bruselskej centrály aliancie. Podľa ročenky z hľadiska sledovaných regiónov (je ich 12) bol v západnej a strednej Európe jeden z najnižších nárastov vojenských výdavkov – iba o 2,6 a v celej Európe o 2,7 percenta. V USA sa zvýšili až takmer o 7,7 percenta. K najvyššiemu medziročnému zvýšeniu došlo v južnej Ázii – až o 11 percent. Ďalšou organizáciou „bohatých“ je Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vlani v jej 30 členských štátoch žilo okolo 1,2 miliardy ľudí (17,63 % svetovej populácie), pričom na vojenské účely vynaložili 1,098 bilióna dolárov (71,72 % svetového súhrnu). Ak opäť vyberieme Spojené štáty americké, podiel organizácie na súhrne vojenských výdavkov sa výrazne znížil. Bez USA majú štáty OECD zhruba 893 miliónov obyvateľov (13,11 % celosvetovej populácie). Podiel ich vojenských výdavkov na celosvetovom súhrne činí 437 miliárd dolárov (28,54 %). Päť skupín krajín Ročenka SIPRI uvádza, že 43 krajín s vysokými príjmami, čo sa stanovuje na základe koeficientu GNI (gross national income) na jedného obyvateľa (11 906 USD v roku 2008), vydali vlani na vojenské účely 1,167 bilióna dolárov (vyše 74 % svetového súhrnu). Štáty sveta podľa výšky „vojenského bremena“ na jedného obyvateľa môžeme rozdeliť do piatich kategórií: - Spojené štáty americké, ktorých vojenské výdavky sú v tomto ukazovateli takmer 10-krát vyššie ako je celosvetový priemer. - Niekoľko krajín (okolo desať), ktoré majú približne 3- až 9-násobne vyššie výdavky. Ide najmä o Izrael (8-krát viac), Saudskú Arábiu (6-krát), Austráliu (vyše 4-krát). Prekvapujúco sem patrí aj Grécko (takmer 5,5-krát). - Časť štátov (okolo 20), ktoré majú v priemere dvoj- až trojnásobne vyššie výdavky ostatné členské štáty NATO, EÚ a OECD spravidla v západnej Európe. - Krajiny, ktoré majú výdavky maximálne dvojnásobne vyššie. Je ich niekoľko desiatok. Sem patrí aj Slovensko, ktorého výdavky na vojenské účely na jedného obyvateľa vlani dosahovali vyše 240 dolárov. Podobne je to aj v okolitých štátoch (ČR takmer 310, Poľsko okolo 285 USD). Zo stálych členov BR OSN sem patrí Ruská federácia. - Napokon štáty, ktoré majú nižšie výdavky ako celosvetový priemer. Ide o viac ako polovicu krajín. Napríklad Maďarsko (190 USD), Bulharsko (150), Rumunsko (120), zo stálych členov BR OSN len Čína (75). V Indii je táto suma ešte nižšia – čosi nad 30 dolárov. Kritérium vojenských výdavkov na jedného obyvateľa štátu je dosť zložité a jeho kritizovateľnoť najmä z hľadiska ekonomickej teórie pomerne vysoká. Ide viac o sociálno-morálnu dimenziu problémov než o fenomén s ekonomickou výpovednou hodnotou. V súvislosti s ekonomickým pohľadom na vojenské výdavky sa často používa ukazovateľ podielu vojenských výdavkov na HDP. V roku 2009 malo až 22 štátov vojenské výdavky vyššie ako 3 percentá HDP. Najvyššie výdavky (nad 5 % HDP, v niektorých krajinách ide iba o odhad) mali Gruzínsko (8,5), Saudská Arábia (8,2), Omán (7,7), Izrael (7,0), Jordánsko (5,9) a Irak (5,4). Sumy medzi 4 a 5 percentami HDP dosahovali vojenské výdavky Východného Timoru (4,7), USA (4,3), Jemenu (4,2) a Singapuru (4,1). Viac ako 3 a menej ako 4 percentá HDP vynaložili na vojenské účely Libanon (3,9), Brunei (3,9), Azerbajdžan (3,8), Srí Lanka (3,6), Grécko (3,6), Mauretánia (3,7), Čile a Namíbia (po 3,5), Maroko a Sýria (po 3,4), Arménsko (3,3) a Kuvajt (3,2). Z týchto štátov Saudská Arábia, Omán, Izrael, USA, Brunei, Grécko a Singapur patria k tým, ktoré sú zaradené do skupiny s najvyšším koeficientom GNI. Globálny mierový index Na vytváraní širšie koncipovaného so­ciálno-ekonomického pohľadu na bezpečnosť v súčasnom svete čoraz významnejšie miesto zaujíma globálny mierový index, ktorý sa uvádza v správach Global Peace Index vydávaných Inštitútom pre ekonomiku a mier v austrálskom Sydney. V tomto roku správa vyšla už štvrtý raz (www.visionofhumanity.org). Zaujímavé je to, že ju zverejnili o niekoľko dní po tlačovej konferencii k ročenke SIPRI. Za desať „najmierumilovnejších“ štátov podľa zložito stanovených 23 kritérií označili vychádzajúc z údajov za roky 2008 a 2009 Nový Zéland, Island, Japonsko, Rakúsko, Nórsko, Írsko, Dánsko, Luxembursko, Fínsko a Švédsko. Slovensko sa ocitlo na 21., Čína na 80., USA na 85. a Rusko až na 143. mieste. Celkom bolo hodnotených 149 krajín, pričom na posledných troch priečkach sú Afganistan, Somálsko a Irak. V správe sa uvádza, že svet sa v dôsledku pokračujúcej krízy stáva menej bezpečným a v mnohých štátoch, pokiaľ ich vlády nezvládnu zavádzanie úsporných opatrení, vzniká riziko nepokojov. Grécko, ktoré sa ocitlo vo vážnych finančných ťažkostiach (až do októbra 2009 tam bola pri moci pravicová vláda vedená Kostasom Karamanlisom z Novej demokracie), malo v rámci EÚ a európskych členov NATO najvyšší podiel vojenských výdavkov v prepočte na HDP. V rokoch 2004 až 2008 to bolo od 3,2 po 3,6 percenta. Počas predchádzajúcich, socialistických vlád došlo k znižovaniu podielu týchto výdavkov z 4,4 v roku 1993 na 3,2 percenta v roku 2004. Grécko patrilo k tým málo krajinám EÚ, ktoré vlani zvýšili svoje vojenské výdavky (viac ako o 10 %). V roku 2009 veľa štátov, najmä tých ktoré sa zaraďujú medzi rozvinuté, rôznym spôsobom podporilo bankový sektor i ďalšie oblasti ekonomiky, aby zabránilo poklesu HDP. V súvislosti s tým sa predpokladalo, že vojenské výdavky klesnú. K zníženiu tejto sumy v celosvetovom súhrne však nedošlo. Naopak, až 65 percent krajín, ktorých údaje boli dostupné, tieto výdavky zvýšilo. Pritom sa neraz stali súčasťou vládnych plánov na stimuláciu ekonomiky. Cesta opačným smerom Vízia, že sa raz meče prekujú na pluhy, zostáva naďalej viac socialistickou utópiou ako realitou kapitalizmu zmietaného globálnou krízou. Znovu si v tejto súvislosti môžeme pripomenúť slová Karola Marxa, že pokrok sa doteraz podobal pohanskému bôžikovi, ktorý chcel piť krv len z lebiek zavraždených. Uviedol ich v súvislosti s britskou koloniálnou politikou v Indii. Aj dnes nie veľmi ďaleko odtiaľ – v Afganistane – pokračuje vojenská invázia, ktorú spustili USA s podporou Veľkej Británie v októbri 2001 a v marci 2003 sa začala aj v Iraku. Situácia v Iraku je po vyše siedmich rokoch stále málo prehľadná a nestabilná. Vývoj v Afganistane po necelých deviatich rokoch pripomína slepú uličku, ktorá zatiaľ vedie viac k narastaniu nevinných civilných obetí ako k víťazstvu zbraní USA a ich spojencov. Doterajšie výdavky na vojnu v Iraku dosiahli už takmer 730 miliárd dolárov. Existujú zdroje, ktoré uvádzajú, že v roku 2009 už prekročili 900 miliárd. Na vojnu v Afganistane zatiaľ Pentagon vynaložil vyše 275 miliárd dolárov a prinajmenšom ešte dva roky budú tieto výdavky ešte narastať. Ak pripočítame výdavky ďalších krajín na tieto dve vojny, ktoré sa rátajú na desiatky miliárd dolárov, ide už o oveľa viac ako jeden bilión dolárov. Teda o sumu, ktorú celý svet vydal na vojenské účely v roku 2001. Zisk z týchto zložitých ozbrojených konfliktov má v prvom rade vojenskopriemyselný komplex USA a firmy, ktoré sa logisticky podieľajú na vojnových operáciách v Iraku a Afganistane. Vo viacerých štátoch západnej a strednej Európy, osobitne v tých, čo nemajú rozsiahly vojenskopriemyselný komplex a vojenskú výrobu, ale predovšetkým v kruhoch, ktoré sa hlásia k sociálnokritickému mysleniu, sa hovorí o akútnej potrebe zníženia vojenských výdavkov. A to či už z aktuálnych dôvodov pôsobenia globálnej krízy alebo aj v širších morálnych a sociálno-ekonomických súvislostiach, spojených s charakterom sveta a jeho bezpečnosti na začiatku 21. storočia. Všeobecne sa totiž pripúšťa, že cesta násilného riešenia spoločenských problémov je stále menej efektívna a vytvára spravidla viac nových ťažkostí, ako odstráni starých. Rast vojenských výdavkov je cesta opačným smerom. Autor je vysokoškolský pedagóg

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984