Slovo čitateľov
Kto z toho profituje? Ad: Bolestivé premeny (A. Julény) Slovo 23/2010 Fakty uvedené v článku vyvolávajú mnoho otázok. Komu záležalo na tom, aby sa zhoršili podmienky poľnohospodárov a najproduktívnejšie družstvá boli určené na odstrel? Komu vyhovovalo a dodnes vyhovuje, že väčšinu potravín dovážame? Kedysi bola zaručená kontrola potravín. Vieme dnes, čo jeme? Najúrodnejšia slovenská pôda obrastá priemyselnými parkmi. Čo všetko bude raz potrebné na jej rekultiváciu (ak sa to vôbec bude dať)? Tí, čo rozhodovali a možno i dnes rozhodujú o pôde, pravdepodobne nikdy neboli v maštaliach, ich ruky sa nikdy nedotýkali ornice, necítili vôňu chlebového obilia. Nemajú k zemi nijaké citové väzby. Domnievam sa, že štát získa, ak sa bude pokúšať o väčšiu sebestačnosť v základných potravinách. Poľnohospodárstvo tiež môže prispieť k riešeniu problému nezamestnanosti. Len nech v ňom pracujú ľudia, ktorí tomu rozumejú. Otília Štepitová, Dolný Kubín Krúžkovanie pomôže v regiónoch Štýl volebnej kampane a úroveň záverečných televíznych duelov ma tak rozladili, až som zapochyboval, či vôbec má zmysel voliť. No povedal som si, že nemožno absolútne rezignovať. Nestačí iba povedať svoj kritický názor na politikov niekde v kaviarni. Vybral som si kandidáta z nášho regiónu, ktorého poznám a ktorý hádam potreboval aj môj hlas. Hoci sa ľudia zo spodnej polovice kandidátky nedostávajú do parlamentu, možno budú pokračovať v komunálnej politike a vo svojich príhovoroch k voličom sa zmienia, koľko preferenčných hlasov získali vo „veľkých“ voľbách. Nech už vznikne akákoľvek vláda, mala by sa zísť so svojou predchodkyňou a spolu predebatovať najväčšie problémy Slovenska. Východisko zo súčasnej krízy totiž nemá v rukách iba jeden politický subjekt. Jozef Lapšanský, Levoča Dlhy treba aj splácať Ad: Transformácia Slovenska po roku 1989 (B. Schmögnerová) Slovo 25/2010 Komentáre mediálnych odborníkov k výsledkom rýchlo za sebou nasledujúcich volieb v Maďarsku, Česku a teraz na Slovensku naznačujú, že odklon od sociálne-trhovej ekonomiky a politiky je zákonitý a bude pokračovať napríklad v Poľsku. Či sa nám to páči alebo nie, treba priznať, že práve tieto s nami susediace krajiny postsovietskej éry boli a sú najslabším článkom európskych bezpečnostných a ekonomických štruktúr. A že sa v nich po „korózii železnej opony“ vytvorili možnosti na nebývalú a historicky nepoznanú expanziu kapitálu, tovarov a služieb. Aj s príslušnými dôsledkami. V súčasnosti sa naše problémy koncentrujú do výšky štátneho dlhu a dynamiky jeho rastu. Po roku 1990 sa otvorili všetky možnosti vstupu zahraničného kapitálu, firiem a pôžičiek na rýchly rast licencovanej výroby, spotreby a sčasti i kúpnej sily občianstva. Protagonisti veľkých spoločenských zmien však zanedbali, že jedného dňa sa naše dlhy budú musieť začať splácať. Jaroslav Giláni, Humenné Odmietam výsledky volieb Ad: Pravici vyhral voľby Mečiar (M. Feik) Slovo 25/2010 Výsledky volieb ma nemilo prekvapili. Prinášajú obavy, čo to budú zasa za inovácie, reformácie a deformácie, nebodaj na spôsob exministra Kaníka. Odmietam takýto koniec, keď takmer 900-tisíc Slovákov volilo stranu, ktorá nielen deklarovala, ale bránila solidaritu a sociálnosť. Štyri roky musel Smer-SD naprávať antisociálne zákony tzv. modrej demokracie, a teraz pôjde znova do opozície?! Je čas, aby sa našlo zopár odvážnych, slušných ľudí – nielen z voličskej základne Smeru, ktorí kultivovane a dôrazne povedia: Nie, pani Radičová, prestaňte so svojimi sociologickými experimentmi na obyčajných ľuďoch. Chceme vládu, ktorá hoci aj málom, ale o to úprimnejšie bude garantovať princípy silného sociálneho štátu. Viera Ondrejíčková, Bratislava Ústretovosť alebo arogancia? Ad: Slovensko-maďarské vzťahy vo faktoch a súvoslostiach (J. Gábor) Slovo 24/2010 Z rozprávania mojej mamy viem, ako to bolo v čase, keď vrcholila maďarská arogancia vo „Felvidéku“. Keď sa ako tretiačka v slovenskej škole na strednom Slovensku nevedela pomodliť otčenáš po maďarsky, farár ju kmásal za vlasy a tĺkol hlavou o múr. I keď uvádzam drastický príbeh, nie som nijaký protimaďarský živel. Ako na „potvoru“ som mal vždy najlepších kamarátov spomedzi Maďarov a Rómov. Jednému sme boli na pohrebe v dedinke pri Komárne. Hoci kňaz zaparkoval svoje auto vedľa našich – teda videl, že sme zo severu – neprehovoril ani slovo po slovensky. Omnoho ústretovejšie sa zachoval ten náš, keď na návštevu rodnej obce svojich predkov prišli z Francúzska potomkovia dávnych vysťahovalcov. Podľa auta pred kostolom postrehol farár na omši Francúzov, a tak sa im pri kázni prihovoril onomatopoickou francúzštinou. Boli od radosti vo vytržení. Ján Šimko, Stará Kremnička Humbug s odvodmi Ad: Sociálny štát nemôžu tvoriť jeho ignoranti (V. Faič) Slovo 24/2010 Sotva sa nastupujúci vládny zlepenec odváži siahnuť na vianočné dôchodky, obnovu poplatkov v zdravotníctve, či privatizáciu zvyšných strategických podnikov. Občania budú v strehu, začnú kritizovať nielen ten zlepenec, ale aj Smer. Nie za to, čo urobil, ale za to, čo mohol urobiť a neurobil. Myslím tým smelší ťah na zrušenie rovnej dane, zavedenie progresívneho zdaňovania, či výrazné zmeny v 2. pilieri dôchodkového systému. Táranie o tom, aké sú u nás vysoké odvody, je humbug. Podľa čoho dospeli modrí k záveru, že sú u nás vysoké? Možno v percentách, ale v reálnych peňažných sumách prispieva u nás zamestnávateľ na zdravotnú údržbu svojho zamestnanca oveľa menej ako vo vyspelých krajinách EÚ. Pritom zdravotníctvo nepotrebuje percentá, ale reálne peniaze. Tibor
