Minsk na plný plyn

Vyzeralo to tak, že sa po vzájomnej úhrade pohľadávok medzi Gazpromom a Beltransgazom podarilo začínajúcu plynovú krízu zažehnať. Lenže Bielorusko je pred prezidentskými voľbami a „stabilný“ kandidát potrebuje politické body.
Počet zobrazení: 1801
27_28-010-23-ilustracna foto-SITA AP Photo Nikolai Petrov BelTA-m.jpg

Vyzeralo to tak, že sa po vzájomnej úhrade pohľadávok medzi Gazpromom a Beltransgazom podarilo začínajúcu plynovú krízu zažehnať. Lenže Bielorusko je pred prezidentskými voľbami a „stabilný“ kandidát potrebuje politické body.

Aj preto zhruba hodinu po tom, čo ruský veľvyslanec v Minsku oficiálne ohlásil ukončenie krízy, vyrazil Alexander Lukašenko proti Moskve znova na plný plyn. Jeho ultimátum znelo: doplaťte ešte 32 miliónov dolárov, inak prerušíme tranzit! Toto nové technické ultimátum má v sebe niekoľko obojstranných politických cieľov. Prvý, spojený s osobou Lukašenka, sme už spomenuli. Nemožno opomenúť ani scenár, že základom môže byť aj spor o pristúpenie Bieloruska k colnej únii Ruska a Kazachstanu, v rámci ktorej Minsk požaduje dodávky energosurovín za rovnakých podmienok, ako sa distribuujú vo vnútri Ruska. Ďalší je fakt, že deklarovaným cieľom Ruska je presadzovať stratégiu dosiahnutia energetickej bezpečnosti na globálnej úrovni. Skutočnou ambíciou je však legitímny záujem expandovať v energetickej oblasti ako kľúčový hráč a posilniť svoje postavenie vo svetovej politike. Strategicky to formuloval Vladimir Putin na zasadaní Bezpečnostnej rady Ruskej federácie 22. decembra 2005: „Rusko by sa malo stať lídrom vo svetovej energetike. Naša krajina, jej palivovo-energetický komplex aj domáca veda a výskum sú pripravené prijať takúto výzvu.“ Európa do roku 2020 predpokladá uspokojiť svoje energetické potreby práve pomocou plynu z Ruska. Bez aktívnej účasti Gazpromu to nebude možné. Snaha kontaminovať európske energetické vzťahy pseudoproblémami je neudržateľná. Tendencia sústrediť sa na limitovanie zahraničných (ruských) investícií do európskej energetiky a aj do infraštruktúry je pritom i v rozpore so základnými princípmi trhovej ekonomiky. Preto neprekvapuje informácia, že Ministerstvo energetiky Ruskej federácie zriadilo stály špeciálny operatívny štáb, ktorého hlavným poslaním je monitoring bezproblémových dodávok ruského plynu cez tretie krajiny do Európy. Vytvorenie tohto tímu má okrem iného za cieľ zdôrazniť a znovu zdôvodniť potrebu, či skôr nevyhnutnosť komplexnej realizácie projektov plynovodov Severný a Južný potok. Samozrejme, že hlavným dôvodom tlaku na ich výstavbu sú problémy s nestabilnými tranzitnými partnermi. Mal Gazprom na výber? Asi nie. Niekoľkokrát upozornil Minsk na vznikajúci dlh. Bez reakcie. Lukašensko sa asi spoliehal, že Moskva neustúpi. Lenže, ako to vyjadril riaditeľ East European Gas Analysis Michail Korečmkin: „Lukašenko tentoraz prehral.“ Problém zaistenia bezpečnosti dodávok energetických surovín sa nedávno pomerne podrobne diskutoval v polovici marca 2010 v Nemecku na už tretej Nemecko-ruskej surovinovej konferencii. Tu sa otvárali aj otázky prechodu od industriálneho k inovačnému modelu energetickej spolupráce medzi Nemeckom a Ruskom, čo domáci považujú slovami rektora Freibergskej geologickej akadémie Bernda Maiera za „základ modernizačnej stratégie Európy“. No a Moskva, na rozdiel od Minsku, o stratégii modernizácie svojej spoločnosti hovorí a koná kompetentne.

Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984