Slnečný operný Zvolen
Vlaňajšie Zvolenské hry zámocké boli natoľko upršané, že všetky podujatia tohto nášho jediného letného operného festivalu sa museli preniesť do sály činohry Divadla J. G. Tajovského. Tomuto, v poradí už 37. ročníku pozostávajúcemu zo štyroch operných predstavení a jedného koncertu počasie prialo.
Festival sa začal 26. júna na hradnom nádvorí premiérou na Slovensku mimoriadne populárnej Verdiho opery Nabucco, v ktorej dve z troch hlavných postáv vytvorili sólisti SND Iveta Matyášová a Jozef Benczi. Nasledovalo predstavenie Donizettiho Lucie di Lammermour v podaní Košickej štátnej opery. (O insce-nácie sme referovali pri hosťovaní súboru v Bratislave v dvojčísle Slova 27-28/2010.)
Nádejní mladí sólisti
Už desaťročie sa v cykle koncertov s názvom Mladosť na zámku predstavujú noví nádejní sólisti. Tentoraz vystúpili sopranistka Andrea Čajová a barytonista Peter Mazalán. Predviedli náročný program, v ktorom zo šestnástich čísel len dve nepatrili do dramaturgickej oblasti talianskej opery. Obaja potvrdili, že v nich vyrastajú ďalší perspektívni umelci, ktorí sa na slovenských operných javiskách dobre uplatnia. V cykle na Slovensku dosiaľ neuvádzaných talianskych opier, ktoré sa v posledných rokoch prezentujú koncertne, predviedol dirigent Marián Vach s orchestrom Štátnej opery v Banskej Bystrici a zahraničnými sólistami už ôsmu Verdiho operu raného skladateľovho obdobia. Voľba tentoraz padla na značne voľné spracovanie Schillerovej drámy Jana z Arku. Slávny skladateľ v porovnaní s inými dielami tejto fázy vlastnej tvorby položil väčší dôraz na lyrické a meditatívne, miestami až mystické polohy diela. Tým ho odlíšil od na Zvolenských hrách už uvádzaných opier, ako sú Zbojníci, Bitka pri Legnane, či Alzira. Tie sú takpovediac plamennými výzvami, najmä v zborových scénach a sólových cabalettách, s politickým podtextom. Celkový priaznivý dojem z diela trocha znížil menej šťastný výber zahraničných protagonistov. Plnú spokojnosť možno vysloviť iba s výkonom francúzskeho tenoristu Jeana-Francoisa Borrasa. Barytonista so zmyslom pre verdiovský štýl Devid Cecconi spieval v silnej indispozícii a predstaviteľka titulnej postavy Adriana Marfisiová, takisto z Talianska, je už výkonnostne za zenitom. Opäť sa potvrdilo, že zvolenské (ale platí to všeobecne o slovenskom opernom publiku ako takom) uprednostňuje známe operné tituly. Preto hľadisko nebolo celkom zaplnené, čo kontrastovalo s beznádejne vypredanými predstaveniami Nabucca toho istého skladateľa.
Dôstojná bodka Nabucco
Vrcholom tohtoročných ZHZ bolo 4. júla záverečné predstavenie Verdiho Nabucca s trojicou zahraničných sólistov, ale aj pekným debutom mladej slovenskej mezzosopranistky Michaely Šebestovej v úlohe Feneny. Dirigent Marián Vach opäť potvrdil, ako mu je Verdi blízky a ako pohotovo vie nadviazať kontakt (s minimom skúšoch) so zahraničnými interpretmi. Inscenácia s pomerne atraktívnou javiskovou podobou (réžia Michal Babiak) sa aspoň čiastočne priblížila k trendu letných operných festivalov, ktoré dnes venujú zvýšenú pozornosť aj vizuálnemu dojmu z predstavení. Letné operné večery pod hviezdnatým nebom totiž spravidla nie sú určené len bežnému opernému publiku. Pravda, o tradičnom podujatí vo Zvolene to zatiaľ veľmi neplatí, lebo manažmentu sa ešte stále nepodarilo včleniť festival do medzinárodného turistického ruchu. Negatívnu úlohu zrejme zohráva to, že definitívny program podujatia je bytostne závislý od finančného prísunu z Ministerstva kultúry SR, ktorého výška je známa vždy pomerne neskoro. Ďalším obláčikom na jasnom nebi letného festivalu bolo to, že kvalitných sólistov dnes treba zabezpečovať s výrazným časovým predstihom. Našťastie úroveň záverečného predstavenia to neovplyvnilo a trio hostí malo vysokú medzinárodnú úroveň. Veď napríklad sopranistka Pauletta Marrocuová (stvárňujúca Abigail) spievala v minulej sezóne v milánskej La Scale (zhodou okolností spolu s naším Miroslavom Dvorským), basista Riccardo Zannellato (Zachariáš) pravideľne putuje po talianskych staggionach a pred troma rokmi už aj vo Zvolene nadchol v opere Lombarďania. Napokon ruský barytonista Boris Stacenko (Nabucco) je sólistom opery v Düsseldorfe, ale pochodil už aj významnejšíe operné javiská. Spolu s domácimi umelcami urobili dôstojnú bodku za festivalom v atmosfére, aká je v uzatvorených priestoroch divadla nemysliteľná. Činoherných festivalov máme na Slovensku viacero, operným sú však iba letné predstavenia na nádvorí Zvolenského zámku.
Autor je hudobný publicista
