Muž, ktorý zastavil vojnové hry
Hrdina, alebo zradca? Dosiaľ sa neuzavrela debata o Ryszardovi Kuklińskom, o ktorom riaditeľ CIA Wiliam Casey v liste prezidentovi Ronaldovi Reaganovi napísal: „Počas uplynulých 40 rokov nik na svete neurobil viac škody komunizmu ako tento Poliak.“
Na 18. medzinárodnom festivale Art Film Fest mal v Trenčíne slovenskú premiéru celovečerný dokument Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil. Vznikol v spolupráci spoločnosti Apple Film Production s poľskou televíziou TVP, Arte a Trigon Production. Finančne ho podporilo aj Ministerstvo kultúry SR. Vlani touto snímkou otvorili najvýznamnejší festival dokumentárnych filmov IDFA v Amsterdame. Dokument v šiestich častiach s veľkým diváckym ohlasom uviedla TVP.
Zradca, či záchranca Poľska?
Prvé informácie o úlohe dôstojníka Kuklińského a jeho úlohe v 70. a 80. rokoch minulého storočia, sa dostali na verejnosť už v roku 1986. Ale skutočne seriózna diskusia o ňom, o Poľskej ľudovej republike ako aj o tom, ako ďaleko možno zájsť v boji proti politickému systému, sa začala až po páde komunizmu a dodnes je u našich severných susedov živá. Pre jedných ostáva plukovník zradcom Poľska, pre iných jeho záchrancom, lebo riskoval svoj život pri pokuse zasadiť ranu Varšavskej zmluve, vojensko-politickému zoskupeniu, ktoré sa vytvorilo v roku 1955 ako reakcia na vznik Severoatlantickej aliancie a zaniklo koncom júna 1991. Známy dokumentarista Dariusz Jabłoński začal filmovať Kuklińského životný príbeh v roku 2004, keď od neho získal povolenie, aby s ním mohol nakrútiť rozhovor. Tesne pred príchodom štábu však dôstojník umrel, a tak na žiadosť vdovy Hany prevzal Jabłoński starostlivosť o jeho urnu. Režisér necháva vo filme prehovoriť značný počet vojakov vo výslužbe, ktorí mali s kauzou do činenia – od šéfa americkej špionáže Wiliama E. Odoma po najvyššieho veliteľa Varšavskej zmluvy maršala Viktora Kulikova, poľského generála, neskôr prezidenta Wojciecha Jaruzełského a jeho nasledovníka Lecha Wałesu. Na otázky odpovedá aj veliteľ Štábu ozbrojených síl Varšavskej zmluvy v rokoch 1977 až 1989 Viktor Gribkov, poradca prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzeziński, styční dôstojníci CIA, historici a politológovia, ale aj Kuklińského priatelia a susedia v USA. Rozhovory s týmito osobnosťami často snímanými polotajne malou kamerou vykresľujú portrét idealistu, ktorý veril, že zachránil Poľsko pred treťou svetovou vojnou. Takmer dvojhodinový film spestruje rozsiahly archívny materiál.
Revízia životnej cesty
Ryszard Jerzy Kukliński (1930 – 2004) sa rozhodol, že sa skontaktuje so CIA v roku 1972, keď mal za sebou vyše dvadsaťročnú kariéru v službách Poľskej armády, vrátane účasti na príprave intervencie spojeneckých vojsk do Československa v auguste 1968. Ako píše historik a konzultant filmu Antoni Dudek, tieto skúsenosti a šok, ktorý zažil pri zneužití armády na krvavé potlačenie revolty v Poľsku v decembri 1970, ho priviedli k revízii životnej cesty, ktorú si vybral. Informácie o tajných zámeroch Varšavskej zmluvy získal počas pôsobenia v operačnom výbore Generálneho štábu Poľskej armády. Pri jeho rozhodovaní zohralo dôležitú úlohu aj poznanie, že sa podľa týchto plánov v prípade nového svetového ozbrojeného konfliktu malo Poľsko premeniť na jadrovú púšť. Za deväť rokov odovzdal Kukliński Američanom viac ako 40-tisíc strategických dokumentov Varšavskej zmluvy. Stal sa najdôležitejším zdrojom informácií, aký mal Západ v sovietskom bloku počas tzv. studenej vojny. Keď sa rodilo hnutie Solidarita, Kukliński informoval CIA o príprave vyhlásenia výnimočného stavu v Poľsku. V novembri 1981, v obave pred odhalením, ho s manželkou a synmi previezli do Západného Berlína. O tri roky ho Varšavský vojenský súd v tajnom procese v neprítomnosti odsúdil na trest smrti. Po páde komunizmu mu trest zmenili na 25 rokov väzenia, až v roku 1995 toto rozhodnutie zrušili a vrátili mu hodnosť plukovníka. O tri roky na to Kukliński navštívil svoju starú vlasť, no zvyšok života strávil v USA. Prečo sa nadobro nevrátil do slobodného Poľska? Historik Dudek predpokladá: „Zdá sa, že aj z bezpečnostných dôvodov. Veď obaja synovia mu zahynuli za neobjasnených okolností. Nevedel sa zmieriť s nedostatkom pochopenia pre svoje činy ani po pripojení Poľska k NATO.“ Napriek tomu, že sa stal čestným občanom Krakova a Gdanska a jeho popol uložili na čestnej Avenue Powazského cintorína vo Varšave, osobnosť plukovníka ostáva kontroverzná. Najlepšie to ilustruje otázka položená generálom Jaruzełským, na ktorú Poľsko ešte stále nedalo jasnú odpoveď: „Ak je Kukłiński hrdinom, čo to znamená pre nás ostatných?“ A čo pre Slovensko?
Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil (Poľsko, 2009, AFP). Producent, scenár a réžia: Dariusz Jabłoński, kamera: Tomasz Michałowski, hudba: Michal Lorenc.
