50 odtieňov kaki

Počet zobrazení: 3488

Vysokopostavený úradník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky oznámil spustenie prieskumu medzi stredoškolákmi, čo vedia o Európskej únii a NATO, ale predovšetkým, či si uvedomujú ich význam pre náš lepší a bezpečnejší život. Nápad opýtať sa to generačnej vrstvy, ktorá prežíva obdobie vzdoru voči autoritám, šťastné alebo nešťastné prvé lásky a so zapálenými lýtkami je jej všetko ostatné fuk, mohol skrsnúť naozaj iba v úradníckej hlave. Zrazu neplatí, že si to žiaci môžu v prípade potreby vygúgliť? Už je to ako s Otčenášom či Zdravasom, ráta sa len to, čo je zabetónované v hlavičke a čo jazýček dokáže odverklíkovať aj o polnoci? A čo chceme od mladých vlastne počuť? Že ako my zaspávajú a vstávajú s EÚ a NATO pred očami a že sú ochotní ako my na čele s pánom prezidentom odprisahať – a nikdy inak?

Azda chceme budúcim generáciám určovať priateľov a nepriateľov?

Ruku na srdce, my sme sa opýtali tých, ktorým kladieme vence a kytice k pomníkom v Banskej Bystrici, Kľaku, Kališti, Kremničke, Ostrom Grúni a Nemeckej, alebo tých, ktorí odišli hore osvienčimským komínom, s kým sa môžeme priateliť?

Keby vstali z mŕtvych, nezarazilo by ich, že sedíme pri jednom stole s Veľkou Britániou, Francúzskom a Talianskom, ktoré nás v Mníchove hodili Hitlerovi? Pochopili by, že týchto zbabelcov a zradcov považujeme za vyspelé demokratické štáty? Nezaplakali by, že každý posun čo len o jednu stoličku bližšie k Hitlerovým súkmeňovcom je pre nás – úspechom? Neopýtali by sa, kto nám dal právo zabudnúť na zverstvá a odpustiť? Nezakázali by nám vodiť mládež k svojim pamätníkom a obtierať si jazyk o ich pamiatku, keď sa nám to hodí? Napríklad, v kampani proti náckom. Alebo aj mŕtvych „naškolíme“ jediným správnym smerom? A keby sa to spätne dalo, čo by sme poradili padlým v Povstaní – nevyťahovať samopaly, ale chlieb a soľ? Ale keď sme odpustili jedným okupantom, prečo neodpúšťame aj tým druhým? Aj v tomto sa riadime podľa svetových strán? Alebo podľa výšky všimného?

Tým prvým sme odpustili ani nie po päťdesiatich rokoch, pri tých druhých okupantoch uplynie päťdesiat rokov tohto leta. No zdá sa, že majú smolu, lebo EÚ nikdy tak nepotrebovala nepriateľa ako teraz, keď sa rozhodla štedro dotovať spevňovanie mostov či ciest pod bojovú techniku a chce vytvoriť akýsi kaki Schengen pre slobodný prechod hraníc vojenskými kolónami, kedy a kade sa im zachce. Podľa slovutných diplomatov a im pridružených médií Brusel pod obojím (EÚ a NATO) chce takto reagovať na najliehavejšie výzvy dneška, čo rečou našich dedov a otcov značí: z vyspelej Európy urobiť jeden kasárenský dvor a jedno cvičisko. Od vidím do nevidím a odvtedy do...

A my, na prahu tvrdého jadra EÚ, by sme mali svojím odpustením znejasniť obraz nepriateľa?

Národná rada SR dnes schválila uznesenie, ktorým odsudzuje každú podobu extrémizmu, neznášanlivosti a nenávisti. A ako zaznelo z médií, po čase vyslala do sveta pozitívny signál o Slovensku... Ale, panie poslankyne a páni poslanci, nie je prejavom extrémizmu, neznášanlivosti a nenávisti aj naše stvrdnuté srdce na istú svetovú stranu?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984