Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 25.

Počet zobrazení: 508

(V záverečných častiach seriálu prinášame charakteristiky krajín, ktoré sme pôvodne vynechali, aby sme ich mohli doplniť čerstvejšími údajmi z posledných mesiacov.)

Albánsko
V krajine žije 3 510 484 obyvateľov (júl 2001), z nich 98 percent tvoria Albánci. Najpočetnejšími menšinami sú Gréci (1,8 percenta), Macedónci (0,15), Rómovia a Arumuni. Prevládajúce náboženstvá: 65 percent moslimovia (sunniti najmä medzi Gegmi, šíiti, prevažne bektaši, predovšetkým medzi Toskami), 20 percent ortodoxní na juhu, podobne ako grécki katolíci, 13 percent rímski katolíci (výlučne na severe).

Politický systém po roku 1989 poznačila veľká nestabilita, pokusy o obnovenie monarchie boli neúspešné. Predposlednú vládu Demokratickej strany obvinili západní pozorovatelia z falšovania volieb. Padla po krachu špekulatívnych investičných fondov, ktoré pripravili značnú časť obyvateľstva o celoživotné úspory. V súčasnosti vládne koalícia socialistov, sociálnych demokratov a Demokratického zväzu, ktorú vedie najmladší premiér v Európe, socialista Iryl Meta (17. augusta 1969). V októbri 1999 vystriedal vo funkcii straníckeho kolegu, donedávna tiež najmladšieho ministerského predsedu Pandeliho Majka (33 rokov). Albánskeho prezidenta volia v parlamente. Súčasnou hlavou štátu je socialista Rexhep Mejdani, ktorý 24. júla 1997 vymenil v najvyššej ústavnej funkcii Saliho Berishu (PDSh).

PSSh (Albánska socialistická strana) vznikla v roku 1991 z Albánskej strany práce, najkonzervatívnejšej komunistickej strany v Európe. V súčasnosti je vládnucou stranou, hlásiacou sa k demokratickému socializmu. V októbri 1999 sa vrátil do funkcie generálneho tajomníka konzervatívnejší Fatos Nano, ktorý nahradil proreformného expremiéra Pandeliho Majku. PSDSh (Sociálnodemokratickú stranu Albánska) založili v roku 1991 a vedie ju Skender Gjinushi.

Do politického stredu sa zaraďujú: PD (Demokratická strana), liberálna PADSh (Demokratická albánska aliancia), reformná PASh (Agrárna strana Albánska) a etnické menšiny reprezentujúca PMDN (Zjednotená strana ľudských práv). Jej hlavnou súčasťou je BDMG (Demokratické hnutie gréckej menšiny). Pravicu zastupujú: PDSh (Demokratická strana Albánska), konzervatívno-liberálna PRSh (Albánska republikánska strana), extrémnych nacionalistov združujúce subjekty BK (Národný front) a PUK (Strana národnej jednoty), monarchistická PLL (Strana hnutia legality) a PDK (Kresťansko-demokratická strana). Z mimoparlamentných subjektov možno spomenúť PBSh (Albánsku stranu zelených) a PP (Ľudovú stranu) hlásiacu sa k tradíciám niekdajšej Albánskej komunistickej strany.

Albánsky parlament - Ľudové zhromaždenie (Kuvendi Popullor) má 155 miest. Poslanci sa volia raz za štyri roky - 115 väčšinovo, 40 proporčne. Horná hranica vstupu strán do parlamentu činí dve percentá hlasov. Po posledných parlamentných voľbách z leta 2001 je rozloženie mandátov takéto: PSSh 73, pravicový blok vedený PDSh 46, PD 6, PSDSh 4, PASh, PADSh a PMDN po 3 a iní (zvyšok).

Bulharsko
V Bulharsku žije 8,613 milióna obyvateľov, z nich 85,5 percenta tvoria Bulhari, 9,7 Turci, 3,4 Rómovia, 2,5 Macedónci. Prevládajúce náboženstvá: pravoslávni (87 percent), sunnitskí moslimovia (12,7), židia (0,8), rímski katolíci (0,5), unitaristi (0,2), ďalej protestanti, arménski gregoriánisti.0

Prezidenta volia v Bulharsku všeľudovým hlasovaním na päťročné obdobie. Súčasnou hlavou štátu je po vlaňajších voľbách expremiér, socialista Georgij Parvanov.

K pravicovým politickým stranám patrí NO (Národné hnutie za cára Simeona II.), ktoré vzniklo dva mesiace pred poslednými parlamentnými voľbami. ODS (Zjednotené demokratické sily) združuje prevažne konzervatívne a liberálne strany. Jadro 14-člennej koalície tvorí konzervatívny SDS (Zväz demokratických síl). K ďalším členom ODS patria: DP (Demokratická strana), BZNS (Bulharský ľudový poľnohospodársky zväz - Nikola Petkov), NS (Ľudový zväz), LDP (Liberálnodemokratická strana), VMRO (Vnútorná macedónska revolučná organizácia), KDS (Kresťansko-demokratický zväz), KZP (Kresťansko-roľnícka strana), Konzervatívna ekologická strana a Zväz politických väzňov.

Za stred sa považuje BBB (Bulharský podnikateľský blok), DPS (Hnutie za práva a slobody) reprezentujúce bulharských Turkov, liberálny SNI (Zväz nového hlasu), ZP (Strana zelených), BSDP (Sociálnodemokratická strana Bulharska), ktorá v posledných voľbách kandidovala na pravo-stredovej kandidátke ODS. K ľavici sa zaraďuje EL (Euroľavica) hlásiaca sa k modernej európskej ľavici, BZS (Bulharský poľnohospodársky zväz) a BSP (Bulharská socialistická strana). Tá na rozdiel od iných postkomunistických strán vo východnej Európe neuskutočnila presvedčivú transformáciu.

Národné zhromaždenie (Narodno sabranije) má 240 miest. V prvých pluralitných voľbách sa uplatňoval zmiešaný princíp, teraz sa zakotvil pomerný. Hranica vstupu do zákonodarného orgánu predstavuje štyri percentá hlasov. Po voľbách z júna 2001 je takéto rozloženie mandátov: NDS 120, ODS 51, BSP 48 a DPS 17.

(V upravenej a skrátenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa pripravuje)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama