Prvá žena cez palubu
Oficiálne procedúry ešte pokračujú, no konečné slovo v rámci našej partokracie už padlo - ministerka financií odchádza. Na základe koaličnej dohody, ktorá, mimochodom, už o dva mesiace nebude platiť, musí premiér v tomto prípade akceptovať rozhodnutie Republikového výboru SDĽ.
Bod o vyslovení nedôvery Brigite Schmögnerovej nebol vôbec na programe sobotňajšieho zasadania RV, hoci sa už o tom v kuloároch niekoľko dní šepkalo. Predstavenstvo strany svoje rozhodnutie odôvodnilo iba chaosom, ktorý nastal na daňových úradoch v súvislosti s majetkovými priznaniami. Pritom sa voči činnosti ministerky prinajmenšom rok zbierali kritické argumenty a o jej odvolaní sa neraz hovorilo v najvyšších orgánoch strany.
Plnila program vlády a SDĽ
Schmögnerovej sa dá sotva zazlievať, keď vyhlásila, že nie je ochotná podať demisiu pre to, že plnila program vlády a SDĽ. Zákon, za ktorý hlasovalo 83 poslancov vrátane zástupcov jej strany, mal v súlade s ľavicovými zásadami vytvoriť podmienky na boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí a zatajovaniu pochybných príjmov rýchlozbohatlíkov. Kto z obyčajných ľudí by nebol za to, aby sa prišlo na nezdanené „víkendové chatky“ a haciendy v kúpeľných mestách a na španielskej riviére nezávisle od toho, komu patria? Druhá vec je, aké vyhlášky na realizáciu tejto právnej normy prijalo ministerstvo financií a akú kalváriu pripravili občanom štátni úradníci, Schmögnerovej podriadení. Mnohých ministerka svojím kategorickým slovníkom ani dodatočne nepresvedčila.
Je logické, že tento zákon kritizovali najmä strany, ktoré obhajujú záujmy podnikateľských vrstiev. Samozrejme, že pritom využili prirodzenú nespokojnosť šikanovaných 90 percent obyvateľov, ktorí o poldruhamiliónovom majetku môžu akurát tak snívať. Demokratická strana si to vyskúšala pred necelým rokom s dedičskou daňou. Neznie to krásne? Ani korunu za majetok získaný po rodičoch, ktorí na ňom hrdlačili celý život! To, že by sa za rodinný domček nič neplatilo, resp. iba symbolická suma a „postihlo“ by to najmä potomkov tých, ktorí prišli v rámci privatizácie za facku k miliardovým hodnotám, to bolo mimo stratégie DS. Čia je to chyba, že i v tomto prípade nepredchádzala konečnému legislatívnemu rozhodnutiu niekoľkomesačná vysvetľovacia kampaň? Určite ministerstva financií - ale aj SDĽ a ostatných koaličných strán, ktoré zrazu podľahli populizmu krajnej pravice vo vlastných radoch.
Líder SDĽ Pavel Koncoš priznal, že ,,ministerka financií mala nevďačnú pozíciu vo vláde a stala sa oznamovateľkou zlých správ pre občanov Slovenskej republiky“. Mimochodom, hádam s výnimkou jej rezortného kolegu z NSR Hansa Eichela niet na svete obdobného ministra, ktorý by patril medzi populárne osobnosti. Navyše v situácii, v akej nastúpila do funkcie dnešná vláda SR... To i nezávislí odborníci tvrdia, že sa Schmögnerová zaslúžila o úspešnú transformáciu bankového sektora, ozdravenie ekonomiky, zlepšenie štruktúry štátneho dlhu a verejných financií. Lenže jednoduchý človek začne tieto makroekonomické ukazovatele pociťovať až v tomto roku. Nuž, ťažko ho presvedčíte, že trojročné uťahovanie opaskov bolo potrebné pre jeho blaho najmä, keď mu to nevysvetlíte po lopote.
Hovorkyňa zlých správ
Presne také isté argumenty sa vyskytli po voľbách v roku 1994, keď sa po polročnom spoluvládnutí SDĽ so svojimi koaličnými partnermi sotva predrala do parlamentu. Schmögnerová ako vicepremiérka pre ekonomickú reformu verejnosti poskytovala iba „čierne“ správy, hoci to prináležalo vtedajšiemu ministrovi financií Rudolfovi Filkusovi. Možno má pre to určité sklony. Teraz bola pre zmenu kuvikom aj v tých prípadoch, keď sa mal ujať slova podpredseda vlády Ivan Mikloš. On to celkom premyslene ponechal na ľavicovú kolegyňu a viac sa venoval optimistickým víziám. Možno mu to vyčítať? Nie. A Schmögnerovej, že sa dala zatlačiť do tejto pozície? Áno.
Minister Milan Ftáčnik už zo dva roky vedie verejnú diskusiu o nevyhnutnosti zásadnej reformy vysokého školstva. Iste, uštedril neraz viacero štuchancov, ale o tomto probléme sa debatuje. Máte pocit, že sa ktosi pýta na váš názor, pokiaľ ide o pripravovanú daňovú reformu, ktorá sa bezprostredne týka každého z nás? Predsa sa už minulo obdobie osvietenského absolutizmu, keď ktosi naoktrojoval vlastné, hoci správne predstavy o riešení tej-ktorej problematiky a potom na ich realizáciu vyslal armádu suchopárnych úradníkov.
Na RV si akosi nenašli čas povedať Schmögnerovej do očí všetko, čo mali na duši - najmä pokiaľ ide o jej komunikáciu s vedením a odbornými kruhmi SDĽ. Posledný rok jej niekoľkokrát vyčítali viaceré politické prešľapy, napr. opakované útoky voči štátnym prémiám pri stavebnom sporení, ktoré tvoria jeden z pilierov volebného programu strany. Pred 6. zjazdom viackrát pred novinármi vyhlásila, že ak sa v Košiciach potvrdí Migašova línia, z SDĽ vystúpi. Na jar 2001 bez predbežných kozultácií zopakovala svoju hrozbu. Napriek tomu poslanci prijali Kaníkove pozmeňovacie návrhy ohľadom dedičskej dane a ona opäť ostala v kresle.
Napriek tomu klobúk dole
Keď strana dlhší čas vykazuje preferencie pod hranicu možného vstupu do parlamentu, sú - v rámci zákona - legitímne všetky spôsoby na to, aby pozdvihla svoju autoritu. Napokon KDH to populizmom v posledných mesiacoch dokázalo. Nik nepopiera, že odvolanie jedného z najnepopulárnejších členov vlády patrí do arzenálu predvolebného zápasu. Komu to prinesie body, uvidíme až počase. V každom prípade si vedúci činitelia SDKÚ po blamáži okolo predaja akcií VSŽ a zdraženia internetu medlia ruky. Novinári veľmi vďačne presunuli svoju pozornosť na ľavicových demokratov...
Na Schmögnerovej post sa po tajnom hlasovaní v RV SDĽ, ktoré sa skončilo takmer jednoznačne, dostane 51-ročný vedúci oddelenia národohospodárskych a menových štúdií Národnej banky Slovenska František Hajnovič. Nech už bude ďalší osud „najlepšej ministerky financií roka 2000“ (podľa britského časopisu Euromoney) akýkoľvek, klobúk pred ňou dole. V zahraničných kruhoch ju poznajú ako prvú političku zo Slovenska vďaka výsledkom jej tvrdej práce, a nie pre ľúbostné pletky s ústavnými činiteľmi či veľkopodnikateľmi.
