Večierok v Astorke

V posledných rokoch sa značne zvýšil úspech, a tým i známka kvality divadla Astorka Korzo 90. Svedčia o tom ocenenia udelené na festivale Divadelná Nitra v rokoch 1997 až 2000 a v neposlednom rade i Český lev. Toho získala herečka Anna Šišková za postavu vo filme Musíme si pomáhať.
Počet zobrazení: 1058

V posledných rokoch sa značne zvýšil úspech, a tým i známka kvality divadla Astorka Korzo 90. Svedčia o tom ocenenia udelené na festivale Divadelná Nitra v rokoch 1997 až 2000 a v neposlednom rade i Český lev. Toho získala herečka Anna Šišková za postavu vo filme Musíme si pomáhať.

Astorka sa tak postupne prepracovala i do povedomia divákov, ktorí si potrpia na hodnotenie vynesené niekým erudovaným. Napriek tomu by mal pohľad na ňu, na každé jedno predstavenie a na charakter umenia divadla ako takého zostať individuálny. Nedá a nemá sa divákovi vnucovať to, čo sám nechce, či nedokáže prijať a chápať. Pokiaľ ide o divadlo Astorka Korzo 90, nad nejedným jeho predstavením vynesie návštevník súd s prívlastkom "ťažké". Trochu strohý pojem však znamená oveľa viac. Tri posledné týždne skúšobného obdobia sa v budove na Suchom mýte nerodilo nič "prázdne" a jednoduché. Na základe návrhu a prekladu Daniela Pastirčáka vybrala dramaturgička divadla Andrea Demöová hru T. S. Eliota Večierok, ktorá mala premiéru na doskách Astorky 21. a 22. marca 2001. Ide síce o autora anglického pôvodu známeho skôr svojou poéziou ako dramatickou spisbou. Bol to však človek "búrlivák", ktorý postupne dospel k poznaniu skutočných hodnôt. Predstavenia sa režijne ujal domovský Juraj Nvota.

Zložité partnerské zväzky

Na scéne sa stretávajú "stroskotanci života" plaviaci sa na spoločnej plti. Téma, ktorú si kolektív zvolil na spracovanie, si od tvorcov predstavenia vyžiadala až po premiéru dlhší čas. Skúšanie sa síce začalo už v novembri, skúšky však z rôznych dôvodov prerušovali. Výsledkom je hra komplikovanej siete vzťahov ľudí, legitímnych i tajných, filozofia a spiritualita. Tento motív zložitých partnerských zväzkov nenechá diváka bez rozmýšľania a napätia ani chvíľu, a to hneď od začiatku predstavenia.

V postavách rôznorodej palety pováh sa predstavujú Matej Landl, Anna Šišková, Zuzana Kronerová, L. Morávek a Juraj Kemka. Vnútorný rozpor Edwarda (M. Landl), ktorého nečakane opustila manželka Lavínia (Marta Sládečková), spôsobuje rozruch. Eduard sa tak stáva terčom útoku nielen vlastnej mysle, ale aj Júliinej zvedavosti a príčinou Céliinho sklamania. Prostredníctvom tajomného hosťa sa na scéne rozvinie analýza výhod plynúcich z náhlej samoty. Človek tak prestáva byť majetkom niekoho, stráca pocit ovplyvnenosti. Na druhej strane však stojí zvyk a neschopnosť uniesť svoju "zbytočnosť".

Bremeno samoty padá z Edwarda po návrate Lavínie. Táto udalosť však komplikuje osudy ďalších postáv. Situácia v predstavení neraz doslova zovrie, ale všetečnej a starostlivej Júlii sa ju podarí vždy úspešne utíšiť. Možno to prirovnať k večernému filmu, keď už-už vyriešenú zápletku nečakane pretne blok reklám. Júliu síce naozaj nič nezastaví, no v hlbšej vrstve jej svojsky humorných myšlienok cítiť krutú pravdu a skrytý smútok. Energické herectvo Z. Kronerovej padne tejto úlohe ako uliate. V postave Júlie uplatňuje komediálny talent i vážnu tvár.

"Druhá vrstva" neživých predmetov

Nedávno ocenená A. Šišková (Célia) stelesnila v predstavení človeka precitajúceho zo svojich falošných ideí. Bojuje s fikciou a nakoniec víťazí odchodom z tohto sveta. Smrť je v predstavení podaná ako víťazstvo nad sebou samým. A. Sišková schopnosťou stelesniť pokornú a milujúcu ženu len zvýraznila svoju jemnosť.

Peter (J. Kemka - novopečený člen Astorky) si nevie nájsť svoje miesto a blúdi vo svete šoubiznisu i v živote vôbec. Trochu rozpačité Kemkovo podanie vnáša do postavy nerozhodnosť a komickosť. Nepoznaný hosť v prvej časti (Ľ. Moravčík) a psychiater v druhej vystupuje v predstavení ako katalyzátor. Pôsobí ako radca, krutý obraz minulosti i ako záchranca. Je akýmsi poslom či diablom vymykajúcim sa z okolitej spoločnosti.

Scénu tvorí neveľa kusov nábytku, stoličiek a stolov, premiestňovaných podľa potrieb jednotlivých situácií. M. Hafsahlová použila odtiene teplých farieb a moderný dizajn. Nechýba ani mobilný telefón, a to neraz v hlavnej úlohe. Dôraz sa kladie na symboliku detailov - počet pohárov, sviečok v záverečnej scéne. Práve tie zobrazujú plameň osudu každej z postáv. Neživé predmety akoby tak nadobúdali svoju "druhú vrstvu".

Na zadnej, šikovne zužitkovanej stene scény sa premieta filmový záber, ktorý slúži často na zvýraznenie stavu človeka a dopadu udalosti. Napätie tlmí a graduje aj hudba a svetlo. Oba efekty nadobúdajú vrcholný význam v závere predstavenia, keď sa sarkastický humor náhle mení na krutú pravdu s ťaživým dopadom.

Večierok uvádzaný na javisku Astorky si vyžaduje nielen celého umelca, ale i vnímavého diváka.

Autorka (1978) je študentka žurnalistiky

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984