Zoe možno nemusela zomrieť
Blonďatá štrnásťročná Zoe Jeffriesová z britského mestečka Wigan zomrela koncom októbra pred kamerami televíznej stanice Channel-4 obklopená zúfalou matkou, oboma sestrami a svojím štvornohým miláčikom - labradorom. Príčinou jej smrti bola zákerná Creutzfeld-Jacobova choroba (CJD).
Zoe rada jedávala hamburgery s hovädzím mäsom z miestneho supermarketu a v detstve jej matka robila hovädzie aj trikrát týždenne. Raz ráno sa prebudila s prvými prudkými príznakmi choroby. Od tých čias len plakala a neustále slabla. Na sklonku jej mladého života ju deptali halucinácie, kŕče a zimnica. Nik jej nemohol pomôcť, pretože lekárska veda je dosiaľ proti CJD a bovinnej spongiformnej encefalopatii (BSE), nazývanej "choroba šialených kráv", bezmocná.
Podpísala rozsudok smrti
Zoeina matka Helen zo smrti svojej dcéry obviňuje bývalú konzervatívnu vládu, ktorá verejnosť dostatočne neupozornila na nebezpečenstvo, čo jej hrozí. "Ministri ľuďom povedali, že hovädzie nie je nebezpečné a že ho môžu bez obáv jesť. Keby nám povedali, že je rizikové, okamžite by sme ho jesť prestali," hovorí Helen. Už v roku 1979 márne varovali sanitárne služby vládu Margaret Thatcherovej pred nebezpečenstvom kŕmenia dobytka mäsovou múčkou z jatočného odpadu, do ktorého sa dostávali zvyšky z ovcí postihnutých epidémiou. Koncom 70. rokov vláda "železnej lady", dokonca v rámci šetrenia kvôli energetickej kríze, neodborne nariadila znížiť teplotu pri výrobe kŕmnych zmesí, čím podpísala rozsudok smrti doterajším desiatkam a (podľa odhadu) budúcim tisícom obetí. Majorova vláda v bezstarostnom podceňovaní choroby pokračovala. Ešte v roku 1992 ministerstvo poľnohospodárstva bez problémov schvaľovalo detskú výživu z hovädzích mozgov…
Na kongrese epidemiológov v Paríži v marci 1996 prítomní márne čakali na vystúpenie britských kolegov, ktorí mali oznámiť výsledky najnovších zistení ohľadom BSE. Celý britský tím v noci náhle z Paríža odišiel, pretože to, čo mali oznámiť, bolo mimoriadne závažné a vláda im prikázala mlčať. Až po istom čase poslal britský minister zdravotníctva do Bruselu oficiálnu správu, ktorá konštatovala, že "choroba šialených kráv" sa môže preniesť aj na človeka. V tom čase už vo Francúzsku registrovali 16 nakazených kráv a na britských ostrovoch až 160 000. Británia síce zakázala používať mäsovo-kostnú múčku, no zákaz sa nevzťahoval na export. V čase, keď v Británii epidémia vrcholila, Angličania rozpredávali svoju múčku pod cenou a export ešte zdvojnásobili.
Brusel chcel ututlávať
Odhalenie súvislosti medzi BSE a CJD v roku 1996 vzbudilo paniku predovšetkým v samotnej Británii. Asi 40 percent mladých ľudí prestalo jesť hovädzinu a najmä hamburgery. Celkovo poklesla spotreba hovädzieho asi o tretinu a takmer polovica rodičov vyradila tento druh mäsa z jedálnička svojich malých detí. Viac než dve tretiny obyvateľov britských ostrovov sa podľa prieskumu viac či menej obávalo nákazy a epidémie. Britský vedec Harash Narang pred verejnosťou odhalil, že vláda mala už od roku 1990 dôkazy o možnej súvislosti medzi chorobou dobytka a smrteľnou degeneráciou ľudského mozgu. Doktor Narang oznámil, že takéto dôkazy predložil parlamentnej vyšetrovacej komisii v roku 1990, no ona z toho nevyvodila potrebné závery.
Čisté svedomie nemá ani Európska komisia. Francúzsky spotrebiteľský časopis Que Choisir nedávno zverejnil záznam z rokovania veterinárneho výboru EK z októbra 1990, ktorý dokazoval, že komisia sa zámerne snažila nebezpečenstvo ututlať. V dokumente sa doslova píše: "Treba zachovať chladnú hlavu, aby sme nevyvolali nežiaducu reakciu na trhu… Aféru musíme zmierniť za každú cenu." S oboznámením verejnosti a opatreniami voči nežiaducim reakciám trhu si EK dávala načas. Trvalo šesť rokov, kým Európska komisia zakázala používať mäsovo-kostné múčky a za ten čas pribudlo viacero skutočných a množstvo budúcich obetí CJD. Dokonca ešte aj v roku 1996 chcela EK zatajiť verejnosti riziká choroby. Taliansky minister poľnohospodárstva Alfonso Scanio upozornil na dokument EÚ, ktorý po objavení prvých prípadov BSE na kontinente navrhuje dokonca dezinformáciu ako prostriedok na upokojenie verejnej mienky.
Časovaná bomba, ktorej tikot sa úporne tutlal, vybuchla a zanecháva za sebou oveľa ťažšie následky, ako po nej mohli ostať v prípade včasných preventívnych opatrení. Podľa viacerých nezávislých ekonómov, i samotnej Európskej komisie, spomalí šíriaca sa BSE hospodársky rast eurozóny. Zvýši sa miera inflácie čo zrejme znemožní uskutočniť plánované zníženie úrokovej sadzby. "Choroba šialených kráv" bude stáť EÚ a jej členské krajiny okolo 6 miliárd eur, čo je asi desatina HDP eurozóny. Tri miliardy bude stáť náhrada za zákaz mäsovo-kostnej múčky, asi 2,55 miliardy likvidácia najstarších kusov dobytka a zvyšok si vyžiada testovanie a výskum. Tieto náklady zrejme ohrozia ďalšie poľnohospodárske programy EÚ a je možné, že spomínané problémy odsunú aj termín prijatia nových "chudobných" členov do únie.
