B ako BSE
V jednom z hlbokých údolí ostrovného štátu Nová Guinea v Tichom oceáne žije malý národ Fore. Dochádzajúci veterinár si všimol, že príslušníkov kmeňa často navštevuje zvláštna choroba. Začnú sa triasť ako od chladu či strachu, objavia sa u nich duševné poruchy a pár mesiacov nato uhynú.
Na chorobu zvanú kuru (triaška) v rokoch 1957 až 1982 zomrelo 1739 dospelých žien, 248 dospelých mužov a 597 detí. Práve pomer úmrtí viedol k odhaleniu príčiny tejto choroby. Možno v súvislosti s chronickým nedostatkom bielkovín či magickými predstavami príslušníci kmeňa vždy zjedli zomrelého príbuzného. Muži pri tomto rituálnom kanibalizme jedli svaly, ženy a deti mozog a vnútornosti. Práve v mozgu sa nachádza najväčšie množstvo priónov, ktoré boli príčinou choroby kuru a úmrtia najmä ženských príslušníčok národa Fore.
Spontánna mutácia priónov
Vedecký tím na čele s Američanom slovenského pôvodu D. C. Gajdusekom (ktorý neskôr za svoj objav dostal Nobelovu cenu) odviezol po súhlase pozostalých odobraté orgány niekoľkých mŕtvych do USA, kde potom výťažok z ich mozgov vstriekli do mozgov šimpanzov. Až po niekoľkých rokoch sa pokusné zvieratá začali triasť, zmenili správanie a zahynuli. V ich mozgu nastali rovnaké zmeny ako v mozgoch mŕtvych domorodcov. Vedci tiež zistili, že inkubačná doba choroby môže presiahnuť 30 rokov. Podľa predpokladov sa prvé prípady ochorenia kuru mohli objaviť začiatkom uplynulého storočia po tom, čo niektorý domorodec ochorel "spontánnou" Creutzfeldt-Jakobovou chorobou (CJD) a pozostalí jeho telo zjedli. Chorobu preniesli v mozgu prítomné "zlé prióny".
Vedci sa pôvodne domnievali, že chorobu prenášajú pomalé vírusy, no táto hypotéza bola čoskoro nahradená priónovou. Prióny sú ako bielkoviny normálnou súčasťou ľudských buniek, avšak môžu spontánne alebo naočkovaním vytvoriť patologickú formu. Účinkom priónu zmenená a prestavaná bielkovina napáda aj ostatné bielkoviny a rozbieha reťazovú reakciu. Deformované bielkoviny sa akumulujú na jednom mieste: v mozgovom tkanive tak vznikajú zhluky, ktoré v ňom zanechávajú otvory a dávajú mu špongiovitú podobu. CJD (ľudovo nazývané "mäknutie mozgu") sa vyskytuje na celom svete s pravdepodobnosťou jedného prípadu na milión obyvateľov u ľudí od 50 do 75 rokov. Až u 85 % ide o získanú spontánnu mutáciu a zvyšok sa prenáša geneticky, rodinnými dispozíciami (na Slovensku najmä v oravskej lokalite a v lučeneckom okrese).
Najprv ovce, potom kravy
Skôr ako sa dostaneme k zvieracej podobe CJD, teda k hovädzí dobytok postihujúcemu hubovitému ochoreniu mozgu - BSE, pripomeňme si, že svoj (aj keď pasívny) podiel na rozvinutí "choroby šialených kráv" majú ovce. Už v roku 1732 prvý raz pramene v Anglicku zaznamenali nákazlivú chorobu ovcí, pri ktorej sa zviera motá, trasie, chudne a o niekoľko týždňov zdochýňa. Po roku 1920 sa pre chorobu ujal názov scrapie (klusavka). Neskôr klusavku laboratórne preniesli, čím vedci dokázali možnosť zlomenia bariéry druhovej imunity. Ani táto výstraha nezabránila tomu, aby sa v 40. rokoch druhová bariéra spontánne prelomila. Na dvoch amerických farmách, ktoré používali ako krmivo surový jatočný odpad, sa klusavka z ovcí preniesla aj na norky.
V roku 1998 nariadili americké úrady karanténu dvoch stád ovcí, ktoré sa do USA dostali niekoľko rokov predtým, pre podozrenie z ochorenia na BSE. Keď testy potvrdili jej výskyt u štyroch uhynutých kusov, rozhodlo americké ministerstvo poľnohospodárstva zlikvidovať všetkých 376 dovezených ovcí. Profesor Stanley Prusiner, ktorý vytvoril slovo prión a získal Nobelovu cenu za prácu spojenú s prenosom a vývojom prionových chorôb, na základe vlastných výskumov potvrdil, že "choroba šialených kráv" sa môže vyskytovať aj u britských ovcí. To by však zrejme znamenalo postupne zlikvidovať všetkých 150 miliónov ovcí v krajinách EÚ. V každom prípade je BSE podľa mnohých odborníkov naozaj presnou obdobou ovčej klusavky.
Podobnosť s AIDS
Od roku 1986, keď v britskom vládnom Ústrednom veterinárnom laboratóriu prvý raz identifikovali BSE na krave zo stáda farmára Petera Stenta, prichádzalo o tejto chorobe veľa protirečivých informácií. Po prvej fáze spochybňovania jej skutočného nebezpečenstva nastal zlom prechádzajúci v paniku, ktorá u mnohých spôsobuje opačný efekt - bagatelizovanie, zosmiešňovanie, resp. odovzdanie sa osudu. Niektorí označujú BSE za "kravský AIDS", čo je, samozrejme, vzdialené od reality najmä základným spôsobom prenosu (hoci obcovanie so zvieratami mohlo byť ako rizikové správanie tiež jedným zo spúšťacích mechanizmov). BSE (spolu s CJD) a AIDS majú veľa spoločného: ich poznanie v počiatočnom štádiu je obtiažné, obe majú dlhú inkubáciu a vždy sa končia smrťou.
Aj spomínaná panika pripomína podobnú paniku okolo AIDS, no pripomeňme, že to bolo aj na niečo dobré. Tým, že sa o nákaze hovorilo v médiách, ľudia vedeli, čoho sa vyvarovať a mnohí si možno vďaka opatrnosti zachránili život. Katastrofické vízie o prudkom rozšírení AIDS sa vďaka osvete nenaplnili (ak nerátame rozvojové krajiny). Vzhľadom na dôvodné podozrenie, že aj nová nákaza sa šíri krvou, by bolo napríklad potrebné testovať krv darcov na prítomnosť BSE. Tak ako informácie o AIDS u mnohých ľudí zmenili sexuálne správanie, informácie o "chorobe šialených kráv" zrejme zase zmenia naše potravinové návyky. Všetko je to opäť otázka prístupu k zodpovednosti, je to nepríjemný test našej civilizácie na obdobie, keď budeme musieť k súžitiu s prírodou pristupovať skromnejšie.
Čoho sa vystríhať
Pokiaľ hovoríme o zodpovednosti, znamená to, že musíme predovšetkým zo svojho jedálnička vyškrtnúť jedlá, ktoré môžu spôsobiť ochorenie, ako napríklad krvavý neprepečený biftek, či dokonca tzv. tatársky biftek a vnútornosti. Veľmi dôležité, ale prakticky nemožné je nájsť hranicu toho, čo áno a čo už nie. Pokiaľ ide o hovädzie, je vraj svalovina (a najmä z našich chovov, u ktorých sa nepreukázala prítomnosť BSE) takmer bezriziková. Nákazu však napriek tomu nemožno vylúčiť. Pokiaľ chcete nahradiť hovädzinu baraninou, bravčovým mäsom, alebo kuracinou, podľa najnovších indícií, že nakazené môžu byť aj tieto zvieratá, by ste tiež riskovali. Husi a kačky však zvyknú kŕmiť najmä kukuricou a obilím. Kaprov údajne kŕmia hlavne sójovými bôbmi a orechovou múčkou, no nie je vylúčená ani mäsovo-kostná múčka. Tá sa dnes využíva nielen pri kŕmení dobytka. Hoci možno povedať, že u nás sa suroviny na jej výrobu spracovávali (oproti Británii a niektorým ďalším krajinám) naozaj pri teplote 133 stupňov Celzia počas 20 minút a pri tlaku troch barov, ako bolo predpísané.
Vyvarovať by sme sa mali mletých salámov, paštét a ďalších produktov, u ktorých nie je isté, že sa pri ich výrobe nepoužívali vnútornosti z hovädzieho mäsa. Vo vyspelejších krajinách prišlo do módy mäso z klokanov, pštrosov, bizónov, no na naše vrecká je predsa len príliš drahé a nie veľmi dostupné. Navyše, sme si istí, že ich nekŕmili mäsovo-kostnou múčkou? Vo Švédsku a Nemecku sa tiež zvyšuje dopyt po biopotravinách, vrátane mäsových produktov. Zvieratá vo veľkochovoch kŕmia aj prímesami, ako sú antioxidanty, konzervanty, farbivá, emulgátory, antibiotiká, či stimulátory rastu. Ich mäso nemôže byť také bezpečné a dobré, ako u zvierat, ktoré behajú po pastve a majú prirodzenú potravu. Ešte aj morským lososom vo farmách v nórskych fjordoch dávajú do kŕmenia antibiotiká a umelé farbivo, aby boli pekné ružové. A čo mlieko? Podľa britských vedcov pokusy, ktoré vylučovali prenos choroby na človeka mliekom, pochádzali z roku 1995 a sú nedostatočné. V mlieku sú tiež bunky kravského tela, ktoré chorobu prenášajú… Ostáva zelenina, ale aj v tej bývajú dusičnany a sója zas býva geneticky modifikovaná.
Človek vyrába mäso
V našich končinách sa barbarský zvyk, uplatňovaný v Novej Guinei, kde vyčíňala choroba kuru, nezachoval (hoci aj v Európe bolo kedysi ľudožrútstvo zaužívané. Ľudia však podávaním mäsovo-kostnej múčky prinútili ku kanibalizmu zvieratá, hoci tým sami podpílili konár pod sebou. Hnaní za vidinou väčšieho zisku nehľadeli na to, že tráviaci trakt bylinožravého dobytka nie je prispôsobený na mäsovo-kostnú múčku. Je tiež síce pravda, že niektoré lieky, najmä antibiotiká, antiparazitiká a prostriedky na posilnenie srdca a krvného obehu urýchľujú rast jatočných kusov a zaisťujú jeho dobré zdravie počas krátkeho života, no zanechávajú reziduá v mäse a orgánoch, takže človek požitím takéhoto mäsa konzumuje tieto látky druhotne. "Problém intenzívneho poľnohospodárstva je, že človek prestal chovať zvieratá, ale začal vyrábať mäso. Zvieratá sa prosto stali výrobným prostriedkom. Bolo len otázkou času, kedy sa príroda vzoprie," povedal nedávno pre české Lidové noviny riaditeľ Biodružstva V. Menšl. A trafil klinec po hlavičke.
Odborníci sa domnievajú, že epidémia BSE sa vlastne len začína. Odhady jej veľkosti sa líšia, keďže choroba má veľmi dlhú inkubačnú dobu, pričom chorí boli nákaze vystavení najmä na konci osemdesiatych rokov. Hovorí sa však, že počet nakazených (a tým pádom mŕtvych) dosiahne asi 136 000. Počet obetí CJD rastie každoročne od roku 1994 v priemere o 23 percent. Bukolika je za nami. Realita je taká, že vo Francúzsku do krmív pre zvieratá pridávali kaly z čističiek odpadových vôd a v Belgicku kŕmili kurčatá odpadkami dochutenými opotrebovaným automobilovým olejom. Môžeme si pripiť na krásnu budúcnosť. Barman, doneste "debušé"!
