Bezhlavé telo a Kučmagate
Neúspešný kandidát ukrajinských prezidentských volieb, expredseda parlamentu a líder najsilnejšej opozičnej Socialistickej strany Ukrajiny Olexander Moroz šokoval na sklonku novembra verejnosť, keď v parlamente zverejnil zvukové nahrávky rozhovoru osôb, ktoré nabádajú k umlčaniu známeho novinára Heorhija Gongadzeho.
Verbálne útoky s vyhrážkami v zápale hnevu nie sú v niektorých kruhoch zrejme až takým neobvyklým javom. No v tomto prípade sa hlasy podobali hlasom ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu, ministra vnútra Jurija Kravčenka a šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Leonida Dergača. Toho, ktorého si takto na diaľku "podávali", našli neskôr neďaleko Kyjeva mŕtveho s odrezanou hlavou. Tato aféra ešte viac rozbúrila nepokojnú politickú hladinu v krajine.
Zostrihané pásky
Šéfredaktor populárnych opozičných internetových novín Ukrajinskaja Pravda Heorhij Gongadze bol známy tým, že poskytoval priestor novinárom, ktorí svoje materiály nemohli uverejniť v oficiálnych médiách a sám si tiež nedával obrúsok pred ústa. Ako nekompromisný kritik vlády, prezidenta a korupcie v najvyšších kruhoch bol evidentne mnohým nepohodlný, no "nepohodlnosť" by zrejme nemohla stačiť ako dôvod na beštiálnu vraždu. Faktom však je, že v septembri Gongadze náhle zmizol a potom sa na skládke odpadu našlo bezhlavé telo, ktoré podľa genetickej analýzy skutočne patrilo jemu.
Jedenásť tajne nahraných zvukových záznamov získal Moroz od majora Kučmovej ochranky Mykolaja Melničenka (člena SBU, prešpikovanej bývalými dôstojníkmi sovietskej KGB), ktorý utiekol na Západ. Hlas na magnetofónových páskach podobný prezidentovmu vulgárne napádal Gongadzeho a doslova požadoval: "Potrebovali by sme Čečencov, aby ho uniesli a potom chceli výkupné". Generálny prokurátor potvrdil, že hlas na páskach naozaj patrí Kučmovi, no bol podľa všetkého zostrihaný a doplnený o niektoré kľúčové pasáže. Aj samotný prezident pripustil, že časti pások nie sú falošné, no kategoricky odmietol zodpovednosť za vraždu a tvrdil, že ide o sprisahanie voči nemu.
Zjednocovanie opozície
Na základe pochybností o absolútnej autenticite pásky budú záznamy ešte preverovať ďalší experti. Jedno je však isté už dnes. Ak ide o montáž Kučmových autentických výrokov do vykonštruovaných súvislostí, v tom prípade je to profesionálne urobená práca. Na takéto vycizelované "dielo" majú podľa predsedu výboru ukrajinského parlamentu na boj s organizovaným zločinom Jurija Karmazina prostriedky a schopnosti len tri tajné služby na svete - FSB (ruská dedička KGB), izraelský Mossad a rozviedka USA. Treba si len položiť otázku, komu by táto kauza prospela. Podľa Kučmu ide o nečistú hru, do ktorej si dovolili byť zatiahnutí aj niektorí ukrajinskí politici, no scenár zrejme nepísali oni.
Nemecký denník Berliner Zeitung na základe určitých indícií vyslovil domnienku, že za operáciou mohla stáť americká tajná služba CIA. Exprezident Clinton totiž svojho času označil ukrajinského premiéra Viktora Juščenka za "záruku reforiem" a CIA by mohla mať záujem o jeho dosadenie do čela štátu za predpokladu, že by bol Kučma donútený podať demisiu. Podľa pretrvávajúcich protestov opozície a ich sympatizantov na uliciach Kyjeva i niektorých ďalších miest by skutočne mohlo ísť o gradujúcu kampaň. Inokedy roztrieštená opozícia zrazu našla spoločnú reč a vytvorila politicky široko koncipované občianske hnutie s názvom Fórum národnej záchrany, ktorého cieľom je donútiť prezidenta a jeho okolie odstúpiť.
Juščenko a Timošenková
Keď sme spomínali súčasného premiéra Viktora Juščenka a jeho ambície (alebo ambície ľudí, ktorí by ho radi dosadili na prezidentský post), musíme sa vrátiť o viac ako rok dozadu. V decembri 1999 sa ukrajinský parlament vyslovil proti znovuvymenovaniu premiéra Pustovojtenka (ten sa v súlade s ústavou vzdal funkcie po tom, čo Kučmu opäť zvolili za prezidenta) na čelo vlády. Leonid Kučma navrhol ako náhradu prezidenta Národnej banky Viktora Juščenka, ktorého podporilo 296 zo 450 poslancov. Mladý (vtedy 45-ročný) obhajca radikálnych trhových reforiem sa vyslovil za redukciu vládnych zásahov v ekonomike, podporu privatizácie a pozemkovej reformy. Juščenka, ktorý podstatnou mierou prispel k radikálnemu zníženiu miery inflácie, v roku 1997 označil magazín Global Finance za jedného z najlepších šéfov centrálnych bánk na svete, no zdá sa, že jeho dni sú dnes spočítané. Aspoň podľa predstáv prezidenta, ktorý mu na rováš pripísal nezvládnutie energetickej krízy koncom roku 2000. Mladý pragmatik tak už niekoľko mesiacov musí hrať vabank…
Zatiaľ čo Juščenko hrá o čas, vicepremiérka pre energetiku a popredná Kučmova oponentka Julia Timošenková už dohrala. Jej manžela Olexandra, člena predstavenstva štátnej elektrárenskej spoločnosti JES (pred nástupom do vicepremiérskej funkcie bola prezidentkou JES Timošenková) obvinila v auguste generálna prokuratúra z trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa a rozsiahlej defraudácie. V januári obvinili z falšovania dokumentov, daňových únikov a krádeže ruského zemného plynu aj Timošenkovú, ktorú pred týždňom dokonca zatkli. Po tom, čo vraj v roku 1996 predala do zahraničia asi 3 miliardy kubických metrov zemného plynu, ukryla si v zahraničí zisk vo výške 1,8 miliardy dolárov. Pred svojím zatknutím sa Timošenková stala jednou z kľúčových postáv novovzniknutého opozičného Fóra národnej záchrany, čím sa z nej zrazu vykľul politický prípad.
Lazarenko a ďalší
Manželia Timošenkovci mali úzke kontakty s bývalým premiérom Viktorom Lazarenkom. Tohto nádejného reformátora vymenoval Kučma za premiéra v roku 1996, no už rok nato ho musel odvolať pre obvinenie zo sprenevery 114 miliónov dolárov. Keď mu hrozilo zrušenie imunity, odcestoval s panamským pasom do Švajčiarska, kde ho zatkli a obvinili z prania špinavých peňazí. Po prepustení na kauciu sa presunul do USA, no tam ho tiež začali stíhať za pranie špinavých peňazí. Švajčiarsky súd ho naostatok odsúdil len podmienečne na 18 mesiacov odňatia slobody a ("po dohode oboch strán") na konfiškáciu 6,6 milióna dolárov v prospech švajčiarskeho štátu. Keďže Kyjev nemá s Washingtonom dohodu o právnej pomoci, Lazarenka na Ukrajinu nevydajú a neprávom nadobudnutý ukrajinský majetok prepadol Spojeným štátom…
Časť trestných činov s expremiérom Lazarenkom spáchal poslanec Mikola Achafonov. Ten zneužíval právomoci verejného činiteľa a defraudoval finančné prostriedky vo výške 24 miliónov dolárov, ktoré vyviezol do zahraničia. Veľké straty ukrajinskému hospodárstvu spôsobil aj z Ukrajiny pochádzajúci izraelský tlačový magnát a exporadca prezidenta Kučmu Vadim Rabanovič. Tento predseda Všeukrajinského židovského kongresu údajne spolufinancoval prvú volebnú kampaň neskoršieho prezidenta Kučmu, no vzhľadom na indície ohľadom prepojenia s organizovaným zločinom zakázala ukrajinská tajná služba SBU Rabanovičovi počas piatich rokov vstup do krajiny.
Všetky tieto prípady, vrátane najnovšej aféry okolo vraždy Gongadzeho a zatknutia Timošenkovej, sú len ďalším potvrdením toho, že Ukrajina sa právom nachádza na spodných priečkach rebríčka najskorumpovanejších krajín sveta. Ak by sa aj ukázali obvinenia Kučmu z organizovania vraždy Gongadzeho ako neopodstatnené, nepopierateľným faktom je, že súčasný prezident minimálne nie je schopný počas svojho vládnutia úspešne potierať rozkrádanie a korupciu v krajine, a tým nesie za súčasný stav značnú mieru zodpovednosti.
