Dôležité je, o akú etiku ide
V SLOVE č. 51-52/2000 ste uverejnili článok Prof. MUDr. Alexandra Reháka Po narodení nevinnej ovečky zameraný na problémy klonovania. Chcem redakcii prejaviť uznanie, že dáva priestor i ľuďom, ktorých svetonázor vychádza z vedy, a nie z rôznych iracionálnych, mysterióznych a pavedeckých názorov.
Niet žiadnych pochýb, že úspešné objavy zákonov a zákonitostí prírody i spoločnosti vyvolávajú u ľudí túžiacich po poznaní obrovské nadšenie a obdiv. U prívržencov a uctievateľov neexistujúceho transcendentálneho sveta (boh-diabol, anjeli-čerti, dobrí-zlí duchovia) vyvolávajú rozpaky a hľadanie ciest k eliminovaniu vplyvu vedy na vedomie ľudí. Veda a náboženstvo sa zaoberajú rôznymi oblasťami poznania. Mlčky sa prehliada tvrdenie cirkvi, že filozofia má byť slúžkou teológie, že veda by nemala prekračovať doménu svojho pôsobenia. Náboženstvom a cirkvou vymedzenú!
Mimoriadnu a zaslúženú pozornosť upútavajú výsledky vedeckého bádania v oblasti genetického inžinierstva, najmä po objavení reťazca ľudského genómu. Klonovanie je predmetom vážnych diskusií medzi vedcami, serióznymi i demogagickými prístupmi a postojmi k riešeniu ďalšieho vývoja a uplatňovania biotechnológií. Článok Prof. Reháka chápem ako seriózny prístup k týmto problémom.
V SLOVE č. 5/2001 ste uverejnili reakciu Jozefa Poóra. Nemôžem nezačať svoje stanovisko inak, ako tým, že jeho východiskom nie je objektivita, ale názory kardinála J. Ch. Korca uverejnené v Katolíckych novinách 2. januára 2001, keďže ich odporúča Prof. Rehákovi na prečítanie. Vyjadruje názor, že "autorovi zrejme chýbajú elementárne informácie z kresťanskej a nielen kresťanskej vierouky". Vyčíta mu, že v argumentácii používa Galilea Galileiho, Giordana Bruna, a to v 21. storočí. Pozorne som si prečítal tento článok. Nikde ani stopy, ani slova o týchto velikánoch - mučeníkoch boja za vedecké, pravdivé poznanie, oslobodené od bludov, predsudkov a rôznych mytológií.
Prezentovanie eutanázie či prerušeného tehotenstva ako vraždy a ich vykonávateľov ako vrahov je absurdné. Odporúčam do pozornosti postreh MUDr. Antona Rákaya, ktorý nedávno v istom denníku napísal: "Už po stáročia všetci pochybovači odmietajúci pokornú, slepú vieru v akéhokoľvek všemohúceho boha sú netolerantne a nenávistne klasifikovaní ako nemravní, bezbožní vydedenci zo spoločnosti." Pritom v mnohých diskusiách sa i z úst veriacich pripúšťa názor, že viacerí nenábožensky orientovaní ľudia žijú poctivejším a čestnejším životom.
Zo strany nábožensky orientovaných ideológov sa cieľavedome stiera a zamlčiava podstatný rozdiel medzi filozofickým materializmom a materializmom vulgárnym, čiže pôžitkárskym, egoistickým, orientujúcim sa len na materiálne dobrá, mamon atď. V tomto duchu píše o vede a technike i J. Poór, že "bez uznania etických princípov znamenali ich praktické aplikácie vážne dôsledky na život človeka i životné prostredie". Tu s ním súhlasím. Ide iba o to, o akú etiku ide. Etiku, ktorá je orientovaná na človeka a jeho dobro, alebo na Boha a posmrtný život.
Súhlasím aj s kritikou, že veda sa stáva predmetom trhu. To však nie je len v prípade klonovania a biotechnológií, ale v každom odbore ľudskej činnosti. Iba pripomínam, že sociálne učenie cirkvi obhajuje sociálne trhové hospodárstvo. Zdieľam tiež obavy z možného zneužívania výdobytkov vedy v prospech organizovaného zločinu a malej skupiny ľudí. Preto vítam každú iniciatívu, ktorá obmedzí možnosti zneužitia, no nie slobody vedeckého bádania!
Ľudo Ľudomilný, Bratislava
