Na obranu Františka Čubu

Minulý týždeň sme na tomto mieste uverejnili článok o bývalom šéfovi JZD Slušovice, Františkovi Čubovi. Nasledujúci príspevok je reakciou na spomenuté fakty.
Počet zobrazení: 1517

Minulý týždeň sme na tomto mieste uverejnili článok o bývalom šéfovi JZD Slušovice, Františkovi Čubovi. Nasledujúci príspevok je reakciou na spomenuté fakty.

Slečna Nachtmannová opakovala tvrdenie z časopisu Respekt, že Čuba mal zmluvu s 1.správou ŠtB - rozviedkou, vďaka ktorej získalo družstvo ekonomické výhody, napr. bezcolný dovoz určitých tovarov, dovoz embargovaného tovaru a informácie najmä z oblasti biotechnológií.

Aké boli embargované tovary? Kto vydával povolenie k "obchádzaniu" embarga? Naozaj veríte tomu, že naši eštébáci mali takúto moc? Že napríklad eštébáci pricestovali niekam do USA a povedali: tým Slušoviciam to pokojne môžete dodávať, embargo neembargo!

Mýtus o ďalších výhodách pre Slušovice

Bol vyslovený názor, že Slušovice možno využívali informácie od rozviedky, v žiadnom prípade to však pre vývoj ich výpočtovej techniky nebolo nutné. Boli obvinené, že dovoz niektorých časopisov a elektroniky, na ktorú na Západe nebolo uvalené embargo, bol pre potenciálnych konkurentov nedosiahnuteľný. Takisto nemohol každý vydávať preklady špičkových zahraničných kníh a potom ich predávať za voľné ceny (200 Kčs za výtlačok v roku 1988!).

To však nie je pravda. Na vydávanie odborných príručiek nebolo potrebné žiadne extra zvýhodňovanie. Nešlo totiž o "ideologicky chybné" knihy, takže ich mohol vydávať ktokoľvek. Najväčším problémom bolo v "reálnom socializme" zohnať dostatočnú kapacitu a rozumné termíny v tlačiarni (pokiaľ si Slušovice nepostavili svoju vlastnú tlačiareň). A pokiaľ je mi známe, nešlo iba o preklady (externí prekladatelia väčšinou neboli odborníkmi na počítače), ale v podstate o novovytvorené príručky písané s prihliadnutím na konkrétnu implementáciu na počítači TNS. Nepoznám žiaden prípad, keď by niekto žaloval za porušenie autorského zákona v tejto súvislosti. Pokiaľ ide o ceny príručiek, boli kalkulované podľa platných predpisov (pri danom počte výtlačkov bola vtedy cena 200 Kčs úplne adekvátna). Zdrojom zisku totiž neboli príručky, ale hardware a predovšetkým software.

Rovnako dovoz výpočtovej techniky nebol vôbec nedostupný pre všetkých potenciálnych konkurentov. Čo však bolo nedostupné, boli devízové prostriedky, ktoré vtedy prideľoval štát. Slušovice, pravda, od štátu žiadne devízy nedostávali, a preto boli nútené vyhľadávať komodity, ktoré bolo možné vyvážať za tvrdú menu. Aj za to sa im hrubo nadávalo - tým, že vyvážali nedostatkovú rascu či trávové semeno sa podľa Študentských listov (18.októbra 1990) dopustili "trestného činu poškodzovania spotrebiteľa", pretože - citujem: "plánované hospodárstvo nemôže rátať s takým rýchlym zaplnením dodávkových medzier". Ďalšia perla z toho istého zdroja: "Čubová ml. vykupuje po celom Československu teľce, ktoré ponúka zahraničným záujemcom (Taliani, Rakúšania, Nemci)" alebo "okrem toho existujú správy, že Slušovice vyvážali starý papier a železo, a to zo zberní v Prahe". A nedajte sa zmýliť, tieto perly neboli napísané s cieľom odôvodniť, prečo mohli Slušovice dovážať počítače, ale práve naopak, odôvodniť, prečo je potrebné drzé a temné Slušovice čo najskôr zničiť. To by tak bolo, aby nám niekto rozvracal plánované hospodárstvo tým, že výmenou za starý papier a železo sem bude voziť počítače!

Neporovnávajte Čubu s dnešnými privatizérmi!

Neviem, čo slečnu Nachtmannovú vedie k tomu, že pána Čubu dáva do rovnakého vreca ako pánov Junka, Koženého, Majského či Berezovského. Na rozdiel od týchto pánov Čuba začínal naozaj od nuly (nespadol mu do lona žiaden Chemapol či čokoľvek podobné), družstvo vytvoril predovšetkým on svojou vlastnou prácou (rovnako ako dnes vytvárate vy svoju firmičku), a to v extrémnych podmienkach "reálneho socializmu", kde na jednej strane nebolo ťažké vytvárať zisk na nedostatočne zásobovanom trhu, na druhej strane práve nefunkčnosť socialistického okolia bola zdrojom mnohých problémov, ktoré by sa dali zhrnúť do vety: "Ak potrebuješ v reálnom socializme čokoľvek, musíš si to urobiť sám." Navyše bolo nutné prekonávať mnohé ďalšie problémy - jednak byrokratické (napríklad zákaz prijímať ľudí), jednak komunisticko-ideologické (to sú kapitalistické spôsoby, súdruhovia, fuj!).

Prípad pána Čubu je totiž presne opačný ako prípad uvedených pánov - v čase, keď títo páni získavali (pravdepodobne nie úplne čistým spôsobom) svoj majetok, bol naopak pán Čuba vďaka hrubému nátlaku štátnej moci o "svoj" majetok pripravený. Slovo "svoj" dávam úmyselne do úvodzoviek, pretože družstvo Čubovi prirodzene nepatrilo. Napriek tomu nepochybujem o tom, že nebyť komunizmu, iste by mu patrila jeho podstatná časť. O kvalitách a autorite pána Čubu koniec koncov svedčí aj to, že tri štvrtiny členov tohoto družstva bolo aj po prevrate naďalej ochotných voliť práve jeho za predsedu (a to neboli vôbec zastrašovaní ani manipulovaní, ako sa vtedy snažili tvrdiť médiá, aj vtedajší minister poľnohospodárstva). Práve preto, že ho poznali lepšie než slečna Nachtmannová, vedeli, že mu (na rozdiel od mnohých iných) išlo oveľa viac o sebarealizáciu spojenú s úspechom firmy, než o osobný majetok.

Autorka je publicistka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984