Nezaplatí každý rovnako
Možno časť voličov čakala, že prvých sto dní našej vlády sa podarí vyriešiť všetko a potom začne plniť volebné sľuby. Žiaľ, dedičstvo, ktoré sme prevzali, sa dá prirovnať následkom vojny, ktoré sa nevyriešia zvečera do rána. Preto tí, čo sa nazdávajú, že sa pridlho vyhovárame na svojich predchodcov vo vláde, nemajú pravdu.
Sedeli sme štyri roky v opozícii a na základe informácií, ktoré sme mali k dispozícii, sme jednoznačne upozorňovali na voluntaristickú politiku vtedajšej moci. Ale nemohli sme vedieť, kde všade sú založené míny. Niekoľko desiatok zmlúv podpisovali vysokí vládni činitelia krátko pred odchodom zo svojich funkcií. Mnohé z nich znamenajú stámiliónové záväzky štátu. Niektoré sa nám podarilo zmeniť, niekde sme sa pokúsili ich vypovedať, ale v mnohých prípadoch to pre mimoriadne vysoké sankcie už nebolo možné.
Bývalá vlajková loď priemyslu - VSŽ pred niekoľkými rokmi bola prvá vo vývoze do zahraničia a prinášala do štátneho rozpočtu (ŠR) niekoľkomiliardové príjmy. Dnes železiarne vyzerajú tak ako celé slovenské hospodárstvo - sú vytunelované, zadlžené. Preto vláda musí prijímať závažné opatrenia. Vo VSŽ sa v najbližšom čase podpíše zmluva medzi veriteľmi a medzi veriteľmi a štátom. Som presvedčená, že to prinesie východisko. Hádam ešte v zložitejšej situácii sú Železnice SR, ktoré zdedili dlh okolo 30 miliárd, a neboli to prostriedky použité na modernizáciu. Aj tu doslova hrozí, že ŽSR pôjdu do cross defaultu, no nachádzame riešenie. Mohla by som pokračovať situáciou vo Vodohospodárskej výstavbe (VHV), v Slovenských elektrárňach, za ktoré sme v 1. polroku 1999 zaplatili iba na splátkach z úveru ruskej vláde 1,1 mld. Sk. Za prechádzajúce roky vláda zobral štátne záruky za 109 miliárd!
Bašovali jedni, trpia všetci
Pri úlohe postaviť hospodárstvo na nohy sme museli prijať aj kroky s nepriaznivými dôsledkami na sociálnu situáciu občanov. Prečo sme neprijali v rovnakom rozsahu kompenzačné opatrenia? Preto, lebo keby sme ich také schválili, tak by boli naozaj zbytočné. Každý prípad zvýšenia cien by som mohla zdôvodniť ako nevyhnutný. Napr. zobrali sa úvery na dostavbu JE Mochovce a VHV. V oboch prípadoch predchádzajúca vláda pri prepočte ich efektívnosti počítala s pravidelným zvyšovaním cien energie. Ale neurobila to, a my to po nej naprávame. Podobne v SPP bývalé vedenie dostalo tento pôvodne najziskovejší podnik do katastrofálnej situácie. Jedným z opatrení je zvýšenie cien plynu pre domácnosti, ktoré doposiaľ boli také nízke, že nepokrývali ani náklady. Úžitok z toho napokon budú mať jednotliví ľudia, pretože najväčšia časť z týchto príjmov - 40 percent pôjde do ŠR a ďalších 40 percent na úhradu dlhov obcí, ktoré sa plynofikovali.
Prečo máme platiť za chyby predchádzajúcej vlády? Pretože nik iný ako my, čo tu žijeme, za to nemôže zaplatiť. My sa aspoň čiastočne usilujeme, aby neplatil každý rovnako. Náklady na stabilizáciu hospodárstva sme chceli rozložiť. Ihneď po nástupe sme zrušili výhody privatizérom, ktorí nielenže lacno kúpili podniky, ale keď investovali, mohli si to odpočítať z daňového základu. Zrušili sme aj zvýhodnené zdaňovanie tých, čo sedia v rozličných orgánoch spoločností. Ťažšie sa darí riešiť privatizačné prípady. Rezeš, Martinka, Poór a ďalší mali dosť peňazí na to, aby si zaplatili najšikovnejších právnikov, ktorí čo najlepšie tieto kauzy zabezpečili. To je dôvod i toho, čo sa stalo s Naftou Gbely, prečo sa ťažko mení vlastnícka štruktúra VSŽ.
Hovorí sa, dobre, na základe týchto opatrení dostanete niekoľko miliárd do ŠR, no na druhej strane existujú daňové nedoplatky vo výške 46 miliárd. Ich najvážnejšia príčina je vo vysokých nedoplatkov podnikov. Mnohé nemajú z čoho vyrovnať svoje daňové záväzky z minulých rokov. Žiaľ, prevažná väčšina podnikov je dnes v strate, alebo ide o firmy, ktorým neplatia iní a dostali sa tak do platovej neschopnosti. Teda ak chceme vyrovnať daňové nedoplatky, najdôležitejšia úloha je zlepšiť situáciu v podnikovej sfére i legislatívu.
Iná vec sú daňové úniky, ktoré nie sú daňovníkom priznané ani daňovým správcom zistené. Výšku neuhradených daní iba odhadujeme. V tomto smere sme za krátke obdobie urobili strašne veľa. Prijali sme novelizácie niekoľkých právnych noriem - zákona o DPH a o spotrebnej dani z liehu, kde sme výrazne zamedzili možnosť daňového úniku. V týchto dňoch NR SR schvaľuje dlho očakávanú novelu zákona o správe daní, ktorú predchádzajúca vládna garnitúra nechcela prijať a ktorou sa zavádza veľmi účinný nástroj - inštitút daňovej exekúcie. Súčasne sa predĺži doba premlčania daňových nedoplatkov z troch na päť rokov a v prípade neuhradenia dane sa zo zákona zriadi záložné právo na majetok. Urobili sme aj reorganizáciu daňovej správy. V parlamente je novela Trestného zákona, ktorá vytvára tvrdšie prostredie pre tých, čo riadne neuhrádzajú svoje záväzky voči daňový úradom, sociálnej a zdravotným poisťovniam. Medzi novými skutkovými podstatami trestných činov bude aj neodvedenie dane s výškou sadzby podľa závažnosti trestného činu až do 12 rokov väzenia.
Prognózy nechýbajú
Často sa opakuje kritika, že nám chýba strednodobá hospodárska politika. Takéto dokumenty však ležia na stole, mnohé zámery sú obsiahnuté v opatreniach, ktoré sme začali realizovať, vrátane tzv. balíčka zo 7. januára 1999. Ministerstvo financií sa dostalo o veľký kus dopredu. Už je takmer hotová predstava o tom, čo sa bude musieť urobiť v podnikovej sfére. Začíname uskutočňovať zásadné zmeny v IRB, VÚB, Slovenskej sporiteľni a Konsolidačnej banke. Pokiaľ nebude poriadok vo finančnom sektore, nebudú ani lacné úvery pre podniky. Tých sa nedožijeme ani vtedy, pokým sa nám neporadí znížiť schodok ŠR a verejných financií. Iba vtedy bude možné zabezpečiť, že bude hospodárstvo dynamickejšie napredovať a podarí sa zastaviť rast nezamestnanosti.
V niektorých médiách sa možno dočítať, že praktiky súčasnej vlády sú neprijateľné, resp. podobajú sa na maniere jej predchodkyne. Ja presadzujem, aby sa každý prípad, kde došlo k určitému podozreniu akéhokoľvek vysokého činiteľa vládnej koalície zo zneužitia právomocí, či klientelizmu, riadne vyšetril a vyvodili sa patričné dôsledky. Na druhej strane som jednoznačne proti škandalizovaniu ľudí na základe agentúry JPP. Kauza Nafty Gbely potvrdzuje, že potrebujeme väčší dôraz na profesionálnosť, na rýchle konanie. Súčasne ukazuje na právnu zložitosť riešenia týchto prípadov. Dosiaľ existujúca legislatíva nám značne zväzuje ruky. Preto je na mieste otázka, či by sme nemali ísť trocha inou cestou, ktorá by umožnila najdôležitejšie privatizačné kauzy, ktorými sa evidentne poškodili záujmy štátu, riešiť radikálnejšie.
Autorka je ministerka financií SR
