Stráca sa kredit vysokých škôl
Autorovi článku Provokatívna otázka pre školstvo (SLOVO č.18/99) Danielovi Šmihulovi sa podarilo vystihnúť veľmi presne jeden z kardinálnych problémov súčasného vysokého školstva na Slovensku. Tento problém je pre odbornú, ako aj zainteresovanú verejnosť už dlho dôverne známy. Rozhodne súhlasím s tvrdením, že atomizáciou vysokého školstva sa stráca synergický efekt a rozptyľujú sa existujúce odborné kapacity a financie.
V čom vidím príčinu pre vznik tohto trendu? Žiaľ, treba ho hľadať jednoznačne v politickom rozhodnutí vlády premiéra Mečiara, ktorý sa takto snažil rozložiť opozíciu existujúcich vysokých škôl. Robili tak veľmi šikovne i ďalšími opatreniami a krokmi v zmysle stále platného "rozdeľuj a panuj". Žiaľ, podarilo sa mu takto rozložiť a nahlodať opozíciu najmä v mimobratislavských vysokých školách.
Veľmi vypuklo sa prejavil problém nekvality pedagogického vzdelávania na novozriadených fakultách a tiež "univerzitách" po rozhodnutí Akreditačnej komisie vlády SR v súvislosti s Fakultou informatiky na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Zdieľam názor týkajúci sa zriadenia štúdia medzinárodných vzťahov do, ako píše D. Šmihula, "provinčného mesta". Nápad zriadiť takúto fakultu vznikol pred rokmi na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde už vtedy existoval študijný odbor medzinárodného obchodu a myšlienka vybudovať na základe tohto odboru novú fakultu bola vtedajšou vládnou mocou prenesená do Banskej Bystrice. Logika hovorí jednoznačne v prospech Bratislavy. Tu sú zastupiteľstvá nielen diplomatické, ale aj obchodné a tu sú všetky domáce inštitúcie a zahraničné zastupiteľstvá. Podobne to bolo aj so zriadením Fakulty finančníctva, kde sa dajú v prospech Bratislavy uviesť obdobné argumenty. V prípade Fakulty medzinárodných vzťahov pre Bratislavu hovorí blízkosť Viedne a tam existujúcej Diplomatickej akadémie, ktorá má viac ako 200-ročnú tradíciu.
Je tu aj celý rad ďalších argumentov, najmä ekonomických, zriadenie nových škôl stálo niekoľko stoviek miliónov korún, ktoré sa mohli investovať oveľa rozumnejšie. Vytvorili sa síce nové pracovné miesta, v mnohých prípadoch pre ľudí, ktorí sa na pôvodných školách nedokázali realizovať, ale aj tak väčšina z nich do týchto miest dochádza. Pri všetkej úcte k veku, mnohí učitelia a akademickí funkcionári v týchto školách už dávno prekročili hranicu dôchodkového veku. Isteže, učiť by mohli, ale zastávať vedúce akademické funkcie, ktoré si dnes často vyžadujú dynamiku a razantnosť, by nemali. Ak sa pozriete na pedagogický zbor na nových fakultách a školách, tak ho tvoria v mnohých prípadoch učitelia, ktorí majú svoje kmeňové, materské pracovisko na tradičných univerzitách a na týchto školách učia len preto, aby si vylepšili svoju ekonomickú situáciu, čo je pochopiteľné pri súčasných učiteľských platoch. Dnes sa bežne označujú už novým technickýcm termínom "lietajúci profesori".
Zriadené školy a fakulty sa dnes budú ťažko likvidovať, správne konštatuje autor, aj tu bude "pracovať" regionálny lobizmus, ktorý nebude chcieť dopustiť ich fúziu prípadne likvidáciu.
Rozhodne kvalita vzdelávania na týchto inštitúciách nedosahuje a ani dlho nebude dosahovať úroveň tradičných škôl. Tento fakt výrazne ohrozí a poškodí dobré meno slovenského vysokého školstva. To sú moje najväčšie obavy. Pevne verím, že garantom ich nenaplnenia je novokreovaná. Akreditačná komisia vlády SR, ktorá sa bude riadiť výlučne týmto kritériom, jej predseda prof. Bukovský, ako aj ostatní členovia sú pre všetkých, ktorí to myslia s naším vysokým školstvom úprimne, garanciou.
Pripravuje sa nová koncepcia vysokého školstva, ktorá, dúfam, popri finančných problémoch zabezpečí aj garanciu kvality legislatívnou formou.
Uvedená problematika je však vo svojej podstate oveľa zložitejšia, než aby sa k nej dalo v takomto krátkom príspevku zaujať rozsiahlejšie stanovisko. Má skôr poslúžiť nezasvätenému čitateľovi, aby si mohol utvoriť názor. Autor je rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave
