Času niet nazvyš
Podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce priemerný Američan odpracuje ročne okolo 2000 pracovných hodín. Naproti tomu nemecký zamestnanec strávi v robote o štyristo hodín menej. V Škandinávii je to dokonca len 1300 hodín. Možno práve v tomto fakte treba hľadať príčinu neutešeného stavu, ktorý panuje už desaťročie v krajinách západnej Európy - a tou je vysoká nezamestnanosť. Dlhodobo neudržateľný sociálny štát si bude vyžadovať radikálne zoštíhľovanie. Aj občania krajín EÚ si budú musieť zvyknúť, že zlaté 70. a 80. roky sú už minulosťou. Samozrejme, ktokoľvek bude chcieť nekompromisne pristúpiť k ozdravným reformám, stane sa automaticky nepopulárnym. Stal sa ním v Nemecku Gerhard Schröder a aj naša ministrerka financií Brigita Schmögnerová - naposledy dostala príučku od odborárov. Pritom je to také jednoduché. Stačí iba trochu uvažovať: Ak odpracujeme ročne asi toľko hodín ako v Nemecku a pritom naša produktivita práce je podstatne nižšia, kedy sa dostaneme na ich úroveň, resp. až na úroveň USA? Slovensko ako transformujúca sa krajina si nemôže dovoliť taký luxus, že bude zamestnancom platiť štyri týždne dovolenky a 13 štátnych sviatkov. Stačilo by sa opýtať ľudí z Južnej Kórey, koľko dní oddychu si mohli dovoliť oni počas transformácie, alebo niekoho z bývalého západného Nemecka v ére hospodárskeho zázraku 50. rokov. Zodpovední politici by mali vedieť občanovi vysvetliť práve nepríjemné veci, ktoré nás na našej dlhej ceste premien čakajú. Ak by potom ľudia mali možnosť počuť úprimné, aj keď nepríjemné slová, určite by s takou ľahkosťou nenaleteli populistickým politikom a nezodpovedným odborárom ťahajúcim im medové motúzy popod fúzy.
