Reklama
Reklama

Osud vládnej koalície

Prerokovanie štátneho rozpočtu býva vyvrcholením politického roka. Závažnosť procedúry zvýrazňuje, že v niektorých krajinách je hlasovanie o tomto dokumente automaticky hlasovaním o dôvere vláde. Ale aj keď to neurčuje ústava.
Počet zobrazení: 610

Prerokovanie štátneho rozpočtu býva vyvrcholením politického roka. Závažnosť procedúry zvýrazňuje, že v niektorých krajinách je hlasovanie o tomto dokumente automaticky hlasovaním o dôvere vláde. Ale aj keď to neurčuje ústava.

V tranzitívnych krajinách býva diskusia o štátnom rozpočte konfliktnejšia, odráža vyostrené politické a ekonomické rozpory. Na Slovensku je to ešte zložitejšie. Vládne tu široká koalícia, do ktorej sa premietajú prístupy racionálne i neracionálne, naivné i reálne, sociálne i antisociálne. Výslednicou by mal byť vnútorne previazaný dokument, ktorý sa bude dať naplniť.

Úpravy v prospech daňovníka

Bude veľmi dôležité, aby počas schvaľovania vo vláde návrhy rozpočtu a podmieňujúcich noviel nestratili svoju stabilizačnú a rozvojovú logiku. Tlaku bude vystavená príjmová stránka. Ministerstvo financií pripravilo nový zákon o dani z príjmov, ktorý zvyšuje nezdaniteľné minimum fyzických osôb o takmer dvojnásobok - z 21 000 na 38 760 Sk. Sú tu i ďalšie úpravy v prospech daňovníka. Sadzba tejto dane právnických osôb sa znižuje o päť percent, ďalšie zmeny v odpisovej metodike by mali znížiť zaťaženie podnikateľa o ďalších päť percent. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) a ostatné stavovské organizácie žiadajú ešte výraznejšie zníženie daňovej sadzby dane z príjmov. Stretávajú sa s podporou niektorých ministrov i poslancov vládnej koalície. Pritom ťažkosti podnikateľov spočívanú inde ako v daniach. Skutočnosťou je, že daň z príjmov vôbec alebo takmer vôbec neplatí až 95 % podnikateľov (údaj ZPS). Nižšia sadzba môže zvýšiť vôľu platiť dane, no u veľkej časti odborníkov prevláda skepsa. Fabrikovanie účtovnej straty alebo nulového zisku je tak sofistikované, že niet dôvodu neuplatňovať túto metódu aj pri nižšej sadzbe. Za znižovanie daňovej sadzby sa prihovára priebeh Lafferovej krivky. Podľa Arthura Laffera nie je závisloť sadzby dane a daňového výnosu priamo úmerná, za určitým bodom zvyšovania začne výnosnosť klesať. My vieme, že zaťaženie je vysoké, ale názory na optimálnu sadzbu, pri ktorej sa podnecuje aktivita podnikateľov, no štátny rozpočet nestráca, sa líšia.

Ekonomika a štát, a teda aj štátny rozpočet sú v zlej situácii. Jednou z úloh vlády je aj zavedenie majetkových daní, ktoré by viac zaťažili bohatých ako chudobných. Zvýšenie daní z nehnuteľností ostáva problematické: napr. samotné vlastníctvo rodinného domu neodráža sociálnu situáciu verne. Dajú sa zvyšovať dane nezamestnaným majiteľom rodinných domov v obciach hladových dolín? Zavedenie ďalšej majetkovej dane - dane z dopravných prostriedkov sa stretla s nesúhlasom verejnosti. Pritom má výrazné sociálne prvky, výraznejšie zaťažuje autá nové, veľké a luxusné. Na Slovensku má 75 % osobných vozidiel vyše 8 rokov, polovica áut je s objemom valcov nižším ako 1300 cm3. Príjmová stránka rozpočtu tieto 2,5 mld. potrebuje a od občana ich dostane - napr. zvýšením spotrebných daní daní alebo DPH. To čo by sociálne slabšieho človeka stálo niekoľko stoviek ročne, v prípade neprijatia dane z dopravných prostriedkov zaplatí inak - možno rovnakou čiastkou ako občan-milionár. Chce to len vidieť ďalej ako za výjazd v parkoviska.

Sanácia bankovej sféry

Nemenej veľká mela sa črtá vo výdavkovej časti rozpočtu. Použiť sa môže 210 mld., ale rezorty chcú minúť o 55 mld. viac. Je zrejmé, že ak sa niekde pridá, musí sa inde vziať. Ministerka Brigita Schmögnerová bude musieť odolávať vysokým požiadavkám straníckych kolegov vo vláde - ministrovi obrany Pavlovi Kanisovi (žiada navyše päť miliárd Sk) a ministrovi pôdohospodárstva Pavlovi Koncošovi (4,1 mld.). Veľa si chce pridať i minister zdravotníctva Tibor Šagát (10,3 mld.) a minister dopravy Jozef Macejko (13 mld.). Zaujímavým sústom budú výnosy z privatizácie Slovenských telekomunikácií a predaja podielu Československej obchodnej banky (možno sa podarí ešte v tomto roku). Už teraz s nimi ministri kalkulujú na látanie rezortných dier, ktoré vznikli ako dlhy minulosti. Nemalo by sa tak stať. Ak si má rozpočet zachovať stabilizačný charakter a vytvoriť predpoklady pre hospodársky rast v budúcich rokoch, nesmieme ich použiť inak ako na rozvoj. Kľúčovým miestom je sanácia bankovej sféry, presnejšie ozdravenie a privatizácia veľkých bánk so štátnou účasťou. Kým sa to neodohrá, márne budeme očakávať v ekonomike racionalitu a zodpovednosť. Nie je to investícia do bánk, ale do narovnania dnešných skarikovaných hospodárskych pomrov.

Viac ako ktorákoľvek kauza, vnútrokoaličné konfrontácie na blízko, či na diaľku, vyskúša vládnu koalíciu štátny rozpočet. Schvaľovanie vo vláde a parlamente bude akousi maturitou, či sa dokáže dať dohromady nielen proti niečomu, vlastne niekomu, ale za niečo. Každá zo strán, každý minister i poslanec musí svoje prístupy zodpovedne zvažovať, lebo osud budúcoročného štátneho rozpočtu je osudom súčasného vládnuceho zoskupenia.

Autor je komentátor Hospodárskych novín

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama