Do diskusie

S kým, o čom a ako

V súčasnosti, viac ako inokedy, je aktuálna požiadavka jednoty strany. Zaznieva z okresov, vo výzve MDĽ, aj niekoľkokrát z tribúny prvej časti 6. zjazdu SDĽ v Košiciach. Niekedy však toto volanie pripomína márne úsilie bývalej KSS o jednotu strany a ľudu, ktoré bolo zavŕšené v novembri 1989. Poučení touto historickou skúsenosťou bude azda užitočné, keď si položíme tri základné otázky: S KÝM chceme byť jednotní v tejto strane? O ČOM má byť táto jednota? AKO ju chceme dosahovať? Základným problémom SDĽ je účelovo vytváraná predstava bremena tzv. komunistického dedičstva. Mnohí jej členovia aj vo vyšších funkciách preto často bezhlavo utekajú pred svojou minulosťou a snažia sa s ňou paradoxne vysporiadať asi tak, ako kedysi s náboženskou otázkou. Toto navyše sprevádzajú vyhlásenia o účelovom vstupe do KSS, o neexistencii rozdielov medzi ľavicou a pravicou v súčasnosti, no žiaľ aj skutky, ktoré majú negatívny dopad v politickej, ekonomickej a spoločenskej oblasti. Zabúdajú, že každý máme svoju minulosť, lebo bez nej niet prítomnosti, ani budúcnosti. Treba si vážiť všetkých, ktorí sa môžu smelo prihlásiť k minulosti, lebo ju prežili čestne a ich skutky prispeli k vytvoreniu prostredia sociálnych istôt, bezplatného školstva a zdravotníctva, či plnej zamestnanosti. Treba si vážiť tých, čo si zachovali svoju identitu, chápu demokraciu i tak, že bez problémov a osobnej nevraživosti komunikujú s ľuďmi hoci aj rozdielneho názoru, avšak za predpokladu, že tieto názory sú trvalou súčasťou ich konania i morálneho zázemia.

V súvislosti s otázkou O ČOM? spravidla hovoríme o programe strany a o rôznych normách, ktoré upravujú jej vnútorný život. Opäť však nemôžeme obísť nezastupiteľnosť ľudského faktora, ktorý vo vzťahu k týmto dokumentom vystupuje ako tvorca, ale aj ako nositeľ a realizátor myšlienok v nich obsiahnutých. Preto bez váhania oprášme Marxa a jeho ekonomické učenie, ktoré sa mimochodom prednáša aj na Oxfordskej univerzite, a súčasne s plnou zodpovednosťou rozvíjajme ľavicový hodnotový systém. Dosahovanie jednoty strany je proces. Neexistuje jednoduchý recept na jeho zvládnutie, no sú k dispozícii odporúčania, ktoré je užitočné v tomto procese rešpektovať: Vážiť si partnerov - v diskusiách, vo vystupovaní v strane aj na verejnosti. Dosahovať kompromis - aj v SDĽ by sa už postupne malo udomácňovať poznanie, že kompromis je predovšetkým schopnosť prijať a rešpektovať aspoň časť iného názoru. Neklamať - nie je pravda, že v politike nemožno hovoriť pravdu. Ak politik vie, koho reprezentuje, tak poznanie tohto zázemia mu dáva morálnu silu a oprávnenie hovoriť pravdu. Netreba sa báť hovoriť pravdu. Michal Grell, Bratislava

Iba kozmetické úpravy

Dlho očakávaná prvá časť 6. zjazdu SDĽ mi pripadala ako fraška. Bolo volanie po zmene vedenia strany, no všetko, takmer všetko, zostalo po starom. Neviem, načo sa potom zjazd konal, keď podstatnejšie zmeny nenastali. Naopak, staronový hlavný predstaviteľ si upevnil moc rozšírením počtu členov republikového výboru z regiónov, a nie o tých, čo transformovali SDĽ z KSS. Doslova ich z vedenia vykopli. Ukazuje sa, že SDĽ bude strana jedného silného muža. Pripadá mi to ako premena HZDS na ľudovú stranu, kde taktiež všetko zostalo po starom, iba s tým rozdielom, že Vladimír Mečiar si sám vybral členov do vedenia. Niečo naznačuje i fakt, že sa zjazd konal v Košiciach a nie v inom regióne. Aj to bolo zrejme dobre premyslené. Je po zjazde a môžu sa ďalej diať šarvátky v SDĽ aj vo vláde. Nechcem maľovať čerta na stenu, ani si to neželám, ale s SDĽ to asi neskončí dobre. Strácala percentá a zrejm e preto sa narýchlo zvolala prvá časť zjazdu, aby sa urobili nápravy. Lenže tie sú iba kozmetickou úpravou. Načo bolo dobré vyhodiť peniaze na zabezpečenie zjazdu? Po vyslovení nedôvery premiérovi a tým aj celej vláde má ktosi ešte odvahu uchádzať sa o post predsedu strany vládnej koalície? Po starom sa SDĽ stabilizovať nebude, tieň lobovania na nej zostane a bude stále podozrievaná z klientelizmu. Ešte sa chcem vrátiť k diskusii Klubu nového SLOVA, uverejnenej v č. 28/2000. Nesúhlasím totiž s vetou Braňa Ondruša: "Vždy som tvrdil, že dve krídla sú len vo vedení strany a nie v členskej základni." Myslím si, že sa mýli. Práve členovia sa zasadzovali o skorší termín zjazdu. To znamená, že si priali reparáciu vedenia. Na zjazd sa však ako delegát nedostane obyčajný člen. Tých určuje predsedníctvo a vyberá iba svojich vyvolených. A tak mi aj zjazd SDĽ pripadal ako stretnutie vyvolených.
Rozália Sojčáková, Dubnica nad Váhom

Zabúda sa na tretí sektor

Pred zjazdom SDĽ i na ňom kandidáti na predsedu a podpredsedov strany neraz poukazovali na to, že ľavica málo využíva potenciál občianskych združení. Mnohí funkcionári i radoví členovia SDĽ vidia zmysel svojej spoločenskej činnosti iba na straníckej pôde. Avšak i keď sú spoločenské organizácie - či už ide o Červený kríž, Úniu žien Slovenska, Zväz zdravotne postihnutých, Jednotu dôchodcov, Maticu slovenská atď. - apolitické, aspoň tak deklarujú, pri absencii aktivity ľavicovo zmýšľajúcich členov sa posúvajú doprava. Toto vákuum potom často zapĺňajú pravicovo naladení aktivisti. Ak chce SDĽ v regiónoch ovplyňovať myslenie ľudí, nemôžeme sa vyhýbať ani práci v treťom sektore. Rôznorodé úspešné podujatia automaticky kladne zviditeľňujú ich usporiadateľov. Rada Združenia slovanskej vzájomnosti v Gelnickom okrese v spolupráci s Obecným úradom v Prakovciach a miestnou školou uskutočnila 1. ročník speváckej súťaže Slovanská pieseň 2000, na ktorej sa zúčastnilo vyše 120 žiakov základných a stredných škôl i dospelých. V celom našom okrese pracuje v rozličných občianskych združeniach mnoho členov i sympatizantov SDĽ, ktorí sa usilujú presadzovať ľavicovú politiku v praxi. Napriek tomu, že to nebolo veľmi jednoduché, najmä počas kontraproduktívnej diskusii vedenia strany v predzjazdovom období.
Fridrich Svítek, Prakovce