Ekonomický disident František Čuba

Spoločenský prevrat v roku 1989 priniesol aj koniec "zázraku v Slušoviciach". Česká televízia uviedla dokument o riaditeľovi slušovického agrokombinátu Františkovi Čubovi. Autorka nielen reaguje na túto reláciu, ale upozorňuje aj na niektoré analógie so Slovenskom.
Počet zobrazení: 1551

Spoločenský prevrat v roku 1989 priniesol aj koniec "zázraku v Slušoviciach". Česká televízia uviedla dokument o riaditeľovi slušovického agrokombinátu Františkovi Čubovi. Autorka nielen reaguje na túto reláciu, ale upozorňuje aj na niektoré analógie so Slovenskom.

Prekvapilo ma, ako protichodne mohol tento dokument pôsobiť na televíznych divákov. Podľa môjho názoru nebol objektívnym pohľadom na našu nedávnu minulosť. Trúfam si tvrdiť, že išlo vlastne o ódu na Františka Čubu a jeho ľudí. Celý duch dokumentu predznamenáva už pieseň Lucie Bílej, kde sa spieva o osamelom strome.

Rozkradnuté Slušovice

Z dokumentu na človeka dýcha chladný dych totality, ale nie je to tým, že sú v ňom použité retro-zábery poskakujúceho Pavla Horňáka a Františka Janečka v estrádnom programe "Jedeme dál". Oveľa totalitnejšie pôsobí pomaly dávkovaná chvála a obdiv vyjadrovaný všetkými zúčastnenými, zväčša Čubovými priateľmi a spolužiakmi (okrem P. Pitharta a novinára Fraňka), potom nasleduje popis "nešťastných" peripetií Františka Čubu, ktorého "škaredý Husák" poslal študovať VUML a po celé roky mu všemožne bránil v ešte väčšom rozlete slušovického zázraku.

A keď ho komunistické vedenie pod tlakom Gorbačovovej perestrojky konečne akceptovalo, vpadla do toho zradne zamatová revolúcia a prezident Havel, ktorý z tribúny burácal o podivných slušovických nitkách - mimochodom, tento záber bol obzvlášť pikantný, keď doň autori neautenticky zamontovali českú hymnu, aby pôsobil dostatočne "osudovo". K tomuto "honu na Čubu" sa potom pridal zlý Stanislav Devátý (v dokumente bol použitý iba niekoľko rokov starý strih z televízneho archívu: prečo asi autori neoslovili Devátého priamo? Nehodilo sa im to do konceptu?), a napokon polícia, aby vyšetrila niečo, čo vlastne nebolo treba. Slušovické impérium sa po roku 1990 rozpadlo a "bolo rozkradnuté".

Aby bolo jasné, kto ho rozkradol, znova dostane slovo František Čuba a s výrazom horkého sklamania v tvári povedal, že "oni", tí škaredí zamestnanci, si nevážili ani jeho, ani slušovický úspech, a tak si onen krach zaslúžili. (Prečo teda po roku 1990 boli nástupnícke firmy Slušovíc plné bývalých príslušníkov ŠtB? Prečo sa peniaze zo Slušovíc prelievali do týchto firiem?)

František Čuba je v dokumente vykreslený ako akýsi ekonomický disident starého i "nového režimu". Manipulácia non plus ultra. Autori dokumentu zámerne potlačili fakt, že o dovoze technológií, na ktoré bolo uvalené embargo, vtedajšie orgány vedeli a podporovali ho. V roku 1987 uzatvoril František Čuba za Slušovice "zmluvu s 1. správou ŠtB - rozviedkou, vďaka ktorej získalo družstvo ekonomické výhody, napr. bezcolný dovoz určitého tovaru, dovoz tovaru, na ktorý bolo uvalené embargo a informácie najmä z oblasti biotechnológií".

Autori tiež zamlčali podnikateľské aktivity Františka Čubu a slušovických firiem po novembri 1989, ktoré sú viac než podozrivé. Pravda, polícii sa nič nepodarilo preukázať, ale znamená to vari, že je Čuba svätý? Viktor Kožený, Pavel Tykač nebo Antonín Čadek tiež neboli za nič odsúdení, ale napriek tomu praktiky, ktoré používali, boli na hranici legality a rozhodne nemali nič spoločného s etikou podnikania. Máme snáď týchto ľudí považovať za novodobých hrdinov?

Čuba, Majský alebo Berezovský

Spôsob, akým bol tento dokument nakrútený, mi svojou atmosférou i spôsobom nakrútenia veľmi pripomenul iný dokument, ktorý nedávno ČT vysielala, volal sa Neznáme Slovensko. V dvojdielnom filme sa autori pokúšali zmapovať vývoj Slovenska v posledných rokoch a zamerali sa na ekonomickú situáciu. Nepochopiteľne postavili do popredia novodobých milionárov ako je Jozef Majský, a nekriticky ho označili za toho, kto si k bohatstvu pomohol bez pomoci Mečiarovej garnitúry. Skutočnosť je taká, že Majský, podobne ako ostatní, sprivatizoval mnohé podniky pod cenou práve za Mečiarovej vlády, rovnako ako manažment Slovnaftu, ktorého riaditeľovi bol v dokumente tiež poskytnutý veľký priestor pre prezentáciu svojich ďalekosiahlych úspechov.

Na rozdiel napríklad od Alexandra Rezeša z VSŽ Košice pravda Majský včas vycítil, odkiaľ vietor fúka, a začal podporovať vtedajšiu opozíciu. Majský sa v dokumente netajil, že obchoduje sa zbraňami a naftou, okrem iného v minulosti aj s Junkovým Chemapolom, ktorý je teraz pred krachom a praktiky v jeho vedení skúma polícia.

Neviem, či za vychvaľovaním takých ľudí je iba naivita a neinformovanosť autorov alebo zámerná snaha zastierať skutočný stav vecí. Priklonila by som sa skôr k tomu druhému. Pravdepodobne týmto ľuďom imponuje vlastnosť "šťuky v rybníku", ktorú títo biznismeni východného typu majú. Je to podobné, akoby v Rusku natočili oslavný dokument o magnátovi Borisovi Berezovskom - predsa bol vo vláde, má veľký majetok a dobré postavenie, tak prečo nie? Ako Berezovský a jemu podobní k svojmu majetku prišli, na to už by sa dokument nepýtal.

Obchodníkom bez škrupule, nech už nimi sú Majský, Kožený alebo František Čuba, je hlúpe stavať filmové pomníky.

Autorka študuje na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe a je šéfredaktorkou magazínu Síťnice (www.sitnice.cz)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984